Sociálny fond a podmienky pre zamestnancov a bývalých zamestnancov

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj pre zamestnávateľov na realizáciu sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov, vrátane bývalých zamestnancov. Tvorba a použitie tohto fondu sa riadi zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Čo je sociálny fond?

Sociálny fond je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov, a to na základe zákona. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí.

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Nezáleží pritom, či ide o podnikateľský subjekt, príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, občianske združenie a pod. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Tvorba sociálneho fondu

Zamestnávatelia sú povinní „zo zákona“ vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“). Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.). Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanoveným zákonom o sociálnom fonde. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“).Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. To znamená, že plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.). Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely. Medzi mzdy na daňové účely (t. j. príjmy zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré na pracovnoprávne účely, t. j. ani na účely tvorby sociálneho fondu, sa za mzdu nepovažujú, napr. odstupné atď. (pozri § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého „zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac … atď.“). ktorých činnosť nie je zameraná na dosiahnutie zisku (tvorba fondu je u nich súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových nákladov s tým, že ho tvoria do 1 % len v prípade, ak majú na to zdroje, t. j. ak nie je u zamestnávateľa kolektívna zmluva uzatvorená, tak vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na dopravu zamestnancom do zamestnania a späť, najviac vo výške 0,5 % zo základu. Na poskytnutie týchto príspevkov musia byť u zamestnancov splnené zákonné podmienky, a to: priemerný mesačný zárobok zamestnanca nepresahuje dvojnásobok sumy životného minima platného pre jednu plnoletú fyzickú osobu [v súčasnosti sumu 9 460 Sk (4 730 x 2)] a súčasne jeho skutočne vynaložené náklady na dopravu do zamestnania a späť pravidelnou autobusovou dopravou (okrem mestskej hromadnej dopravy) alebo železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. Do úvahy sa neberie na tento účel vlastný automobil zamestnanca. Zamestnanci musia tieto náklady preukázať príslušnými dokladmi, o týchto výdavkoch musí zamestnávateľ viesť evidenciu, ktorej súčasťou sú predmetné doklady. U zamestnávateľov, u ktorých kolektívna zmluva nie je uzatvorená, je uvedený príspevok presne účelový.

Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, napr. Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z. Podnikajúca FO zamestnáva počas letných prázdnin študentov na základe dohôd o brigádnickej práci študentov. Iných zamestnancov nemá. Zamestnávateľ študentom vypláca odmenu, ktorá je podľa § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. Na účely tvorby SF nie sú FO - občania, ktorí poberajú odmenu na základe dohôd, považovaní za zamestnancov (§ 2 ods.

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Podľa § 118 ods. 2 ZP je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu tvoreného najviac vo výške 0,5 % z hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý spĺňa podmienky, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR (ďalej len ŠÚ SR) za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného). SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. podľa § 4 ods. podľa § 4 ods. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods.

U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. povinný prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %.

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods. Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu v zmysle zákona o sociálnom fonde je možné realizovať čo do účelu a rozsahu, a to podľa toho, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely (§ 7 ods. na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. Nie sú stanovené podiely, resp.

Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca). Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu príspevky na opravu a udržiavanie vlastného rekreačného zariadenia, v tomto prípade je poskytnutie a použitie sociálneho fondu v rozpore so zásadami sociálneho fondu. Zamestnávateľ tieto príspevky (vyčíslené v alikvotných sumách) adresne zdaní spolu s ostatnými príjmami zamestnancov, u zamestnávateľa nie sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemožno u ktoréhokoľvek zamestnávateľa použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov v záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnancov u zamestnávateľov. kúpu športového dresu, resp. kopačiek konkrétnemu zamestnancovi - napr. členovi firemného družstva futbalistov, avšak iba pre vlastnú potrebu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Zamestnávateľ nesmie zabudnúť na skutočnosť, že tvorba SF je daňovým výdavkom. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom. Podľa § 7 ods.

Možnosti použitia fondu

Medzi najčastejšie spôsoby použitia sociálneho fondu patria:

• Príspevky na stravovanie: Zamestnávatelia z fondu často prispievajú zamestnancom na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy 3,80 €, t. j. 2,09 € na jedno jedlo. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný. Podnikajúca FO zamestnáva 3 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere. V zmysle ZP prispieva zamestnávateľ zamestnancom na stravovacie poukážky vo výške 2,09 € na jednu poukážku (hodnota jednej stravovacej poukážky je 3,80 €). Zamestnávateľ sa rozhodol, že od mája 2012 bude z prostriedkov SF prispievať zamestnancom sumou 0,10 € na každú stravovaciu poukážku. Predpokladajme, že u podnikateľa nie je uzavretá kolektívna zmluva, preto by mal v zmysle ustanovenia § 7 ods. V predpise uvedie svoje rozhodnutie, t. j. skutočnosť, že od 1. 5. 2012 bude prispievať z prostriedkov SF sumou 0,10 € na každú stravovaciu poukážku zamestnanca. Podmienky na poskytnutie tohto príspevku zo SF a výška príspevku nie je zákonom limitovaná. Nie je to príspevok, ktorý je uvedený v § 3 písm. b) bod 2 ZSF ako ďalší povinný prídel do SF a definovaný v § 7 ods.
• Služby na regeneráciu pracovnej sily: Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa.
• Sociálne výpomoci a pôžičky: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.
• Doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).
• Doprava do zamestnania: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu zamestnancovi, ktorý dochádza do práce verejnou dopravou a pod podmienkou, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem v tomto roku nepresiahne 412 eur, teda 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do SF tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky zamestnanca vynaložené na dopravu do zamestnania a späť, lebo ZSF limituje tieto výdavky. Podľa ustanovenia § 7 ods. 6 ZSF má zamestnávateľ povinnosť poskytovať príspevok podľa § 7 ods. 5 ZSF, t. j. príspevok na dopravu do zamestnania a späť, najneskôr v termíne určenom na výplatu mzdy (platu), ak mu zamestnanec preukáže nárok na príspevok.

Obmedzenia použitia fondu

Sociálny fond nemôže byť použitý na akýkoľvek účel. V záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnanca u ktoréhokoľvek zamestnávateľa nemožno použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu sa musia zamestnancom poskytovať v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov. Osobitným predpisom sa rozumie zákon č. 365/2004 Z. z.

Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť zamestnanca.

Sociálny fond a bývalí zamestnanci

Adresátom príspevku zo sociálneho fondu je zamestnanec, resp. rodinný príslušník zamestnanca a poberateľ starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku, nie nepomenovaná skupina zamestnancov.

V súlade s § 7 ods. 2 ZoSF platí, že bývalý zamestnanec nemá právny nárok na poskytovanie príspevkov zo sociálneho fondu od bývalého zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ poskytne zo zdrojov sociálneho fondu bývalým zamestnancom, dôchodcom, zdaniteľný nepeňažný príjem, napr. vianočné darčeky alebo posedenie s občerstvením, kvety, bonboniéry, nákupné poukážky alebo rekreačný poukaz a nezrazí, resp. nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z týchto nepeňažných príjmov, použije § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ čaká na najbližší zdaniteľný peňažný príjem takéhoto zamestnanca (dôchodcu) a až potom preddavok na daň z príjmu zamestnancovi zrazí a odvedie. Ak takýto peňažný príjem nebude zamestnanec mať, daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, resp.

Zamestnávateľ v mesiaci január 2011 uskutočnil pre bývalých zamestnancov, dôchodcov, posedenie, poskytol im obed v hodnote 5 € a poukážku na nákup tovaru v hodnote 20 €. Nepeňažný príjem v úhrnnej sume 25 € poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu v súlade s § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov je zdaniteľný príjem. Zamestnávateľ z tohto plnenia nevybral preddavok na daň. Títo bývalí zamestnanci nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2011, povinnosť daňového vysporiadania prešla na zamestnancov, t. j. na povinnosť podať daňové priznanie. Zamestnanci daňové priznanie za rok 2011 nepodali, ich príjmy nepresiahli za rok 2011 sumu vo výške 1 779,65 €, neboli povinní ich podať, nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnávateľom v týchto prípadoch je daňovo vysporiadané.

Daňové hľadisko sociálneho fondu

Z pohľadu zamestnávateľov je tvorba tohto fondu a aj použitie v podstate rovnaké ako v minulosti. Od roku 2004 sa však zvýšila administratíva pri prechode z 10 % dane na 19 % preddavok na daň, ktorý nie je vyrovnaný, čo znamená, že je potrebné s týmito príjmami počítať v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri vystavovaní potvrdení o týchto zdaniteľných príjmoch, vypĺňaní hlásenia o vyúčtovaní dane po skončení roka atď. Od 1. januára 2006 sa môže stať, že ak bude príjem do 5 000 Sk (v úhrne za mesiac, vrátane príjmu zo sociálneho fondu), tak ak zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti za účelom uplatnenia nezdaniteľnej sumy základu dane a daňového bonusu, tak zamestnávateľ zrazí z príjmu daň (19 %). Postupovať bude podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. Z daňového hľadiska ide o príjem, ktorý je rovnocenný s ostatnými príjmami zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z.

Poukážeme na základné zásady tvorby, použitia a najmä zdaňovania príjmov plynúcich zo sociálneho fondu (k právnemu stavu platnému k 1. júnu 2007). Okrem ZSF budeme ďalej vychádzať najmä zo ZDP.

Na účely oslobodenia od dane nemožno uznať zamestnávateľom zakúpené rekreačné poukazy, víkendové a relaxačné pobyty z prostriedkov sociálneho fondu. Takéto plnenie poskytnuté zamestnávateľom sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Pri príležitosti významného životného jubilea 50 rokov veku zamestnávateľ poskytol zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu pobytový zájazd vo Vysokých Tatrách. V danom prípade ide o benefit poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane, u zamestnanca zdaniteľným príjmom. Hodnotu daru možno považovať aj za príjem spočívajúci v inej forme plnenia zamestnancovi od platiteľa príjmu (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov), ktorý sa v mesiaci poskytnutia pripočíta k ostatným príjmom zamestnanca. Nie je pritom rozhodujúce, z akého zdroja zamestnávateľa bol dar poskytnutý.

Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi je oslobodené od dane z príjmov. Aj v prípade prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom bude u zamestnanca, resp. Na účely oslobodenia príjmu od dane možno akceptovať napr. prenajatie rekreačného zariadenia alebo jeho časti, tenisových kurtov, telocvične alebo lyžiarskeho vleku hradené aj z prostriedkov sociálneho fondu. Zamestnávateľ uzatvoril písomnú dohodu s vysokou školou o prenájme telocvične. Svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom umožnil zdarma využívať toto športové zariadenie. Mesačné nájomné za telocvičňu hradí zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu. U zamestnancov ide o príjem spočívajúci v možnosti bezplatne používať zamestnávateľom prenajaté zriadenie, t. j. o príjem oslobodený od dane z príjmov [§ 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov].

tags: #socialny #fond #a #byvali #zamestnanci #podmienky