Sociálny fond pri likvidácii firmy: Povinnosti a postupy

Tento článok sa zaoberá problematikou sociálneho fondu v kontexte spoločnosti, ktorá vstúpila do likvidácie, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na účtovanie, tvorbu, použitie a vysporiadanie sociálneho fondu v takejto situácii, s ohľadom na platnú legislatívu a postupy účtovania.

Čo je sociálny fond?

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Táto povinnosť vyplýva zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z.

Pojem „obdobný pracovný vzťah“ zahŕňa napríklad príslušníkov v služobnom pomere. Pokiaľ postavenie fyzickej osoby vo vzťahu k zamestnávateľovi nezodpovedá tomuto vymedzeniu, za tieto osoby zamestnávateľ netvorí sociálny fond ani im nemôže poskytovať príspevky zo sociálneho fondu. Vzťah fyzickej osoby k zamestnávateľovi, ktorá preňho vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, taktiež nemá charakter pracovného pomeru ani obdobného pracovného vzťahu.

Subjekty, na ktoré sa povinnosť nevzťahuje

Medzi osoby, ktorých vzťah nenapĺňa atribút pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, patria okrem starostov a primátorov aj poslanci (NR SR alebo zastupiteľstiev územných orgánov), predsedovia VÚC, riaditelia štátnych podnikov, členovia predstavenstiev akciových spoločností, spoločníci a konatelia s. r. o. Taktiež sa sociálny fond netvorí za absolventov škôl vykonávajúcich absolventskú prax.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Zamestnávatelia podnikateľskej a nepodnikateľskej sféry

Zákon o sociálnom fonde rozlišuje medzi zamestnávateľmi, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a tými, ktorí do tejto kategórie nespadajú. Zriaďovanie, zmeny a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií vrátane ich definícií upravuje § 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakladanie neziskových organizácií upravuje zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

Slovné spojenie „dosahovanie zisku“ vychádza z definície podnikania, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Obdobne je definovaná aj živnosť v § 2 zákona č. 455/1991 Zb.

Tvorba sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu

Minimálny povinný prídel do sociálneho fondu predstavuje 0,6 % zo základu, ktorým je súhrn miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac a za príslušný kalendárny rok a je spodnou hranicou pre každého zamestnávateľa.

Zamestnávateľ tzv. podnikateľskej sféry môže tvoriť povinný prídel do výšky 1 % len v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %. Horná hranica pre tvorbu povinného prídelu v podiele 1 % je maximálna.

Ďalší prídel do sociálneho fondu

Ďalší prídel sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo ho dohodnutý nemá. Tieto dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať: buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa bodu 1, alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa bodu 2 a použiť ho na úhradu, resp. čiastočnú úhradu výdavkov oprávnených zamestnancov na dopravu. Prakticky to znamená, že ak je dohodnutý ďalší prídel podľa bodu 1 v kolektívnej zmluve v nenulovej výške, zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Základ pre výpočet sociálneho fondu

Fond sa tvorí ako úhrn miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný (t. j. predchádzajúci) kalendárny mesiac. Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nemôžu zahrnovať plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu alebo plat. Príklady takýchto plnení sú všeobecne uvedené napr. v druhej vete § 118 ods. 2 Zákonníka práce; ide napr. o náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a pod. Tieto plnenia sú osobitne doplnené aj pre príslušné skupiny zamestnancov v osobitných zákonoch.

Účet sociálneho fondu

Zákon umožňuje tvorbu a čerpanie fondu viesť buď na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke, prípadne v pobočke zahraničnej banky. Podstatné je, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné i kontrolné účely.

Termíny tvorby a zúčtovania sociálneho fondu

Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Likvidácia spoločnosti a sociálny fond

Legislatívny rámec likvidácie

Likvidáciu obchodných spoločností a dodatočnú likvidáciu upravuje Obchodný zákonník (§ 70 až § 75k ObZ). Spoločnosť vstupuje do likvidácie zápisom likvidátora do obchodného registra (§ 70 ods. 3 ObZ), ak osobitný zákon neustanovuje inak. V čase likvidácie koná za spoločnosť likvidátor.

Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku, t. j. aj v priebehu likvidácie a až do dňa výmazu z obchodného registra (§ 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, uzavrie účtovné knihy vždy ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie (§ 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve). Ku dňu vstupu do likvidácie otvorí účtovné knihy (§ 16 ods. 1 písm. c) zákona) a zostaví otváraciu súvahu (§ 17 ods. 7 písm. b) zákona). Účtovná jednotka v likvidácii uzavrie účtovné knihy ku dňu skončenia likvidácie (§ 16 ods. 7 zákona). Obdobie likvidácie je z pohľadu účtovníctva jedno účtovné obdobie, bez ohľadu na dĺžku trvania likvidácie. Aj v priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, v časovej a vecnej súvislosti. Účtovná jednotka je povinná zabezpečiť vedenie účtovníctva aj po skončení likvidácie do dňa svojho zániku. Na účely zabezpečenia vedenia účtovníctva otvorí účty majetku a záväzkov a účtuje o vysporiadaní daňovej povinnosti a vyplatení podielu na likvidačnom zostatku (§ 28 postupov účtovania).

Ak účtovná jednotka uzavrie účtovné knihy, zostavuje účtovnú závierku (§ 17 ods. 6 zákona o účtovníctve). Ak uzavrie účtovné knihy k poslednému dňu účtovného obdobia, zostavuje riadnu účtovnú závierku, v ostatných prípadoch zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku. Okrem riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky zostavuje v priebehu účtovného obdobia aj priebežnú účtovnú závierku, ak to vyžaduje osobitný predpis. Za deň vstupu do likvidácie sa považuje deň zrušenia obchodnej spoločnosti (§ 70 ods. 2 Obchodného zákonníka). O dni zrušenia obchodnej spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie. Ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu obchodnej spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. V súvahe mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie o majetku, záväzkoch a rozdiele majetku a záväzkov účtovnej jednotky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Vo výkaze ziskov a strát mimoriadnej účtovnej závierky sa vykazujú náklady, výnosy a výsledok hospodárenia za bežné účtovné obdobie a bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. Pri zostavovaní mimoriadnej účtovnej závierky účtovná jednotka uvádza všetky skutočnosti, ktoré nastali ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka, o ktorých sa dozvedela do samotného zostavenia účtovnej závierky.

Inventarizácia majetku a záväzkov musí zabezpečiť pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na budúce výdavky vyplývajúce z minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti znížia ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Ak sa pri inventarizácii zistí neopodstatnenosť rezervy, rezerva sa zruší. Za oprávnené rezervy, ktoré sa ponechajú aj do obdobia likvidácie spoločnosti možno, považovať také, pri ktorých bude povinnosť úhrady aj v priebehu likvidácie, napr. rezervy na odstupné, nevyfakturované dodávky a služby, na náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a na zostavenie daňového priznania, na prebiehajúce súdne spory a pod.

Opravné položky sa tvoria na základe opatrnosti na ťarchu nákladov k účtom majetku pri dočasnom znížení hodnoty majetku. Opravné položky sa účtujú v sume opodstatneného predpokladu zníženia hodnoty majetku oproti oceneniu v účtovníctve. Ak sa pri inventarizácii zistí, že opodstatnenosť zníženia hodnoty majetku trvá, opravná položka sa ponechá.

Ako náklady budúcich období sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcom období. Ide najčastejšie o platby vopred na základe zmlúv. Náklady, ktoré sa týkajú služieb alebo činností, ktoré sa budú vykonávať aj v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie.

Ako výdavky budúcich období sa účtujú náklady bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v budúcom období. Ide najčastejšie o platby pozadu. Ako výnosy budúcich období sa účtujú príjmy bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výnosov v budúcom období. Ide najčastejšie o platby prijaté vopred, dotácie na obstaranie odpisovaného majetku, bezodplatne nadobudnutý dlhodobý odpisovaný majetok, pričom zúčtovanie sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia. Výnosy, ktoré sa týkajú služieb a činností, ktoré budú uskutočnené podľa zmluvy v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie.

Ako príjmy budúcich období sa účtujú výnosy bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú príjmov v budúcom období. Ide najčastejšie o výnosy, ktoré budú zaplatené v budúcnosti. Príjmy, na ktoré právny nárok vznikne až v období likvidácie, sa prevedú do obdobia likvidácie.

Mimoriadna účtovná závierka ku dňu predchádzajúcemu deň vstupu do likvidácie musí poskytovať verný a pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti, o výsledku hospodárenia za obdobie bezprostredne pred vstupom do likvidácie. Dňom vstupu do likvidácie a otvorením účtovných kníh začína nové účtovné obdobie a povinnosťou účtovnej jednotky je zostaviť otváraciu súvahu. Konečné stavy súvahových účtov v mimoriadnej závierke ku dňu vstupu do likvidácie predstavujú začiatočné stavy účtov v deň vstupu do likvidácie. Otváracia súvaha nadväzuje na mimoriadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie. Obsahuje vyčíslenie obchodného majetku a záväzkov, ktoré sú predmetom likvidácie. Obdobie likvidácie, ktoré je odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie, predstavuje jedno účtovné obdobie bez ohľadu na dĺžku trvania likvidácie. O uvedených skutočnostiach sa účtuje ako o jednotlivých účtovných prípadoch podľa obsahovej podstaty každého účtovného prípadu. Účtovné prípady, ktoré vznikajú v likvidovanej spoločnosti, sa účtujú na príslušné účty spôsobom ustanoveným v postupoch účtovania. Okrem bežných prevádzkových účtovných prípadov sa účtujú špecifické účtovné prípady spojené s likvidáciou, ako napr. Špecifickým účtovným prípadom je aj zaúčtovanie odmeny likvidátora, ktorá je pre spoločnosť v likvidácii daňovým výdavkom. Ak je likvidátorom právnická osoba, poskytnutá odmena sa nezdaňuje. Príjmy likvidátora fyzickej osoby sú podľa § 5 ods. 1 písm.

V období trvania likvidácie, ktoré presahuje kalendárny rok, sa každoročne k 31. 12. zostavuje priebežná účtovná závierka na účely zistenia základu dane. Pri zostavovaní priebežnej účtovnej závierky sa účtovné knihy neuzatvárajú. V súvahe priebežnej účtovnej závierky sa v časti bežné účtovné obdobie vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka a v časti bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sa vykazujú informácie ku dňu, ku ktorému sa zostavuje mimoriadna účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie, t. j. údaje z otváracej súvahy. Ak sú vysporiadané všetky záväzky spoločnosti a majetkové pomery sú usporiadané tak, aby mohli byť zaplatené náklady spojené s likvidáciou a všetky odvodové a daňové povinnosti, možno likvidáciu ukončiť. V deň skončenia likvidácie sa uzatvárajú účtovné knihy a zostavuje sa mimoriadna účtovná závierka za obdobie odo dňa vstupu do likvidácie do dňa skončenia likvidácie. Zákon o účtovníctve ani postupy účtovania nestanovujú osobitný postup účtovania pri skončení likvidácie spoločnosti. Povinnosť zostavenia mimoriadnej účtovnej závierky ukladá § 28 ods. 1 postupov účtovania. vypočítať splatnú daň z príjmu v sadzbe podľa § 15 zákona o dani z príjmov uplatnením prechodného ustanovenia § 52t ods. finančné prostriedky na úhradu nákladov spojených s likvidáciou, napr. Zostavená mimoriadna účtovná závierka ku dňu skončenia likvidácie slúži ako podklad pre zostavenie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za obdobie likvidácie. Na účely zabezpečenia vedenia účtovníctva v období odo dňa skončenia likvidácie do dňa výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra sa podľa § 28 ods. 1 postupov účtovania otvoria účty majetku a záväzkov a účtuje sa o vysporiadaní daňovej povinnosti, vyplatení odmeny likvidátorovi a vyplatení podielu spoločníkom na likvidačnom zostatku.

Nakladanie so sociálnym fondom pri likvidácii

Spoločnosť, ktorá má zamestnancov, mala povinnosť vytvárať sociálny fond. Záväzky zo sociálneho fondu by sa mali jednoznačne vysporiadať v prospech zamestnancov spôsobom, ktorý si likvidovaná spoločnosť zvolí a ktorý bude v súlade s kolektívnou zmluvou, resp. so zákonom o sociálnom fonde.

Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtuje. Príspevok zamestnávateľa podľa osobitného predpisu sa účtuje v prospech účtu 472 - Záväzky so sociálneho fondu a na ťarchu účtu 431 - Výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Spoločnosť účtuje prídel do SF zo zisku 431/472. Tvorbu sociálneho fondu zo zisku nie je možné uznať ako daňový výdavok.

Spoločnosť v likvidácii riadne vedie účtovníctvo podľa ZÚ a PÚP. Pre obdobie likvidácie nie je stanovený osobitný spôsob účtovania. Účtuje sa o všetkých skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva podľa § 2 ZÚ, t. j. O uvedených skutočnostiach sa účtuje ako o jednotlivých účtovných prípadoch podľa obsahovej (vecnej) podstaty každého účtovného prípadu. Obdobie likvidácie spoločností ZÚ upravuje ako jedno účtovné obdobie. Ku dňu vstupu do likvidácie spoločnosť zostaví vstupnú súvahu (čo je výkaz o majetku a záväzkoch). Dňom vstupu do likvidácie sa otvorením účtovných kníh začína samostatné účtovné obdobie, ktoré sa v nadväznosti na § 16 ods. 7 ZÚ končí dňom skončenia likvidácie. Ku dňu skončenia likvidácie účtovná jednotka zostaví mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá bude obsahovať vyčíslenie záväzku z dôvodu splatnej dane z príjmov z hospodárskeho výsledku z likvidácie.

Zdaňovacie obdobie pri likvidácii

Spoločnosť v likvidácii má v § 41 ods. a) zdaňovacím obdobím je obdobie likvidácie, ak trvá kratšie ako do 31. b) ak likvidácia nie je skončená do 31. Ak bude likvidácia ukončená v zdaňovacom období podľa bodu a), bude podkladom pre zostavenie daňového priznania účtovná závierka zostavená ku dňu skončenia likvidácie v nadväznosti na uzatvorené účtovné knihy podľa § 16 ods. Ak likvidácia nebude ukončená do 31.

Zrušenie rozhodnutia o likvidácii

Podľa § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti môžu zrušiť svoje rozhodnutie o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie do času, než sa začalo s rozdeľovaním likvidačného zostatku. Zdaňovacie obdobie daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie, sa začína dňom jeho vstupu do likvidácie a končí sa dňom skončenia likvidácie. V § 41 ods. 4 zákon o dani z príjmov stanovuje zdaňovacie obdobie daňovníka v likvidácii v prípade, že likvidácia neskončí do 31.12. druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie. Zákon o dani z príjmov zdaňovacie obdobie ani postup daňovníka v prípade, kedy je po vstupe do likvidácie zrušené rozhodnutie spoločnosti o zrušení spoločnosti a jej vstupe do likvidácie podľa § 68 ods. 12 Obchodného zákonníka neupravuje. Nakoľko zákon o dani z príjmov túto situáciu explicitne nerieši, pri stanovení zdaňovacieho obdobia je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o dani z príjmov, ako aj z ustanovení § 16 zákona č. 431/2001 Z. z.

Ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie je podľa § 16 ods. 4 písm. d) zákona o účtovníctve účtovná jednotka (daňovník) povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku. Účtovné a zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo pred vstupom daňovníka do likvidácie, sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie. Za toto zdaňovacie obdobie je daňovník povinný podať daňové priznanie v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov. V súlade s § 16 z…

Proces likvidácie krok za krokom

Pri zostavovaní programu likvidácie spoločnosti medzi prvé kroky bude patriť vyhotovenie vstupnej súvahy a stanovenia plánu a rozpočtu likvidácie. Likvidátor získa rámcový prehľad o stave spoločnosti, ktorý bude podkladom, aby sa program likvidačného procesu opieral o reálne údaje. Základnou pomôckou pre orientačný prehľad situácie bude súpis aktív (majetku) a pasív (záväzkov, dlhov) spoločnosti.

1. Oboznámenie pracovníkov a partnerov: Oboznámiť všetkých pracovníkov spoločnosti s likvidáciou a nariadiť zastavenie a ukončenie všetkých podnikateľských aktivít, ak k tomu ešte nedošlo. O uvedenej skutočnosti sa upovedomia všetci obchodní partneri, osobitne veritelia.
2. Zmena podpisových vzorov.
3. Personálne zabezpečenie likvidácie: Pripraviť personálne zabezpečenie likvidácie, ktoré obsahuje menovanie alebo stanovenie likvidačného tímu, ktorý bude spolupracovať s likvidátorom.
4. Súpis aktív a pasív: Vykonať súpis aktív a pasív, ktorý bude obsahovať aj posúdenie majetkových vecí, majetkových práv a záväzkov spoločnosti podľa miery likvidity. Je dôležité, aby v súpise bolo čo najviac informácií a identifikačných údajov. Napríklad, aby pri nehmotnom majetku, pohľadávkach, oceniteľných právach, cenných papieroch boli doložené preukázateľné doklady osvedčujúce vlastníctvo alebo držbu, pri nehnuteľnom majetku listy vlastníctva.
5. Rozbor majetku: Vykonať rozbor majetku vykázaného v súvahe ku dňu vstupu do likvidácie z hľadiska jeho likvidity. Posúdenie likvidity jednotlivých zložiek majetku slúži na posúdenie predajnosti majetku a tiež pre určenie formy jeho predaja. Najlikvidnejším majetkom sú hotovostné peniaze, peniaze na bankových účtoch, peniaze na viazaných vkladoch, krátkodobý finančný majetok charakteru cenných papierov, krátkodobý hmotný majetok, niektoré zložky nehmotného majetku.
6. Rozbor záväzkov: Vykonať rozbor záväzkov podľa lehoty splatnosti a stanovenie časového postupu ich splácania.
7. Rozpočet likvidácie: Stanoviť rozpočet likvidácie (plán cash flow). Rozpočet príjmov a výdavkov v likvidácii pomôže likvidátorovi k úspešnému a včasnému zvládnutiu likvidácie.

Predaj majetku

Ak likvidátor nechal oceniť majetok už pri jeho súpise, má dobrú šancu predať majetok čo najlepšie, a to aj z pohľadu minimálneho časového sklzu.

• Priamy predaj: ponuka cez inzerát a pod. Aj keď ide o jednoduchý postup, problémom sú často nízke ponukové ceny, často aj pod účtovnú hodnotu majetku.
• Riadený ponukový predaj majetku: Tento postup by mala zabezpečiť predovšetkým efektívnosť predaja.
• Verejná dobrovoľná dražba: Vhodná je najmä pri predaji veľkých majetkových celkov dlhodobej hodnoty, nehnuteľností, pozemkov.

Pohľadávky

Pohľadávky tvoria často významnú (niekedy aj jedinú) zložku aktív likvidovanej spoločnosti. Vhodné je pohľadávky rozčleniť do niekoľkých skupín, napríklad podľa dlžníkov (právnické osoby, fyzické osoby), podľa nárokov na vymáhanie (administratívne vymáhanie, súdne vymáhanie). likvidátor ponúkne pohľadávky rozčlenené do určitých blokov na predaj.

Splácanie záväzkov

Pri splácaní záväzkov je vhodné vychádzať zo spracovaného rozboru záväzkov podľa lehoty splatnosti; prihliadať treba aj k vecnej podstate záväzku. Napríklad je dôležité aj včasné splatenie záväzkov, ktoré sú zabezpečené určitými formami ručenia majetkom.

tags: #sociálny #fond #pri #likvidácii #firmy #povinnosti