Výklad § 17 a neplatnosť právneho úkonu: Vzor a aplikačná prax

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti právnych úkonov, a to najmä v kontexte § 17 Zákonníka práce a súvisiacich ustanovení Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to od teoretických východísk až po praktické aspekty súdneho konania. Pozornosť je venovaná aj aktuálnej judikatúre slovenských súdov, ktorá v tejto oblasti vykazuje istú nekonzistentnosť.

Všeobecné východiská neplatnosti právnych úkonov

Pre platnosť právneho úkonu sa vyžaduje splnenie určitých náležitostí. Ak tieto náležitosti nie sú splnené, právny úkon je neplatný. Neplatnosť môže byť absolútna alebo relatívna.

Absolútna neplatnosť

Absolútna neplatnosť nastáva vtedy, ak právny úkon odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Na absolútnu neplatnosť sa prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku a nemôže byť konvalidovaný, t. j. dodatočne uzdravený. Príkladom absolútnej neplatnosti je právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak nie je splnená podmienka slobodného (bez nátlaku), vážneho (skutočne mienený úkon, napr. nejde o hru), určitého (napr. miesto výkonu práce je vymedzené ako Bratislava a nie ako „tam, kde bude potrebné”) a zrozumiteľného (napr. je možné určiť, čo je ním vyjadrené, čo sa ním zamýšľalo), ide právny úkon absolútne neplatný podľa Občianskeho zákonníka.

Relatívna neplatnosť

Relatívna neplatnosť nastáva v prípadoch, ktoré stanovuje zákon, napríklad ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V týchto prípadoch sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 Občianskeho zákonníka).

§ 17 Zákonníka práce a vzdanie sa práv zamestnancom

Podľa § 17 Zákonníka práce je právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, neplatný. Toto ustanovenie má chrániť zamestnanca ako slabšiu stranu pracovnoprávneho vzťahu pred zneužitím zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec sa nemôže platne vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva Zákonník práce alebo iné pracovnoprávne predpisy.

Prečítajte si tiež: Znaky sociálneho románu

Určovacie žaloby a neplatnosť právnych úkonov v Civilnom sporovom poriadku

Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol zmeny v oblasti určovacích žalôb, ktoré sa týkajú aj žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov. Podľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".

Zámerom zákonodarcu bolo podľa dôvodovej správy k CSP "vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej". Inými slovami, zámerom zákonodarcu bolo zrejme podľa písm. c) pripustiť len žaloby o určenie "práva", teda napr. vlastníckeho práva k veci, nie však právnej skutočnosti, teda napr. neplatnosti zmluvy. Žaloby o určenie právnej skutočnosti sú prípustné len vtedy, ak ich pripúšťa osobitný predpis, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa Zákonníka práce, výpovede nájmu bytu podľa Občianskeho zákonníka, uznesenia valného zhromaždenia podľa Obchodného zákonníka alebo dobrovoľnej dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné.

Judikatúra k určovacím žalobám po účinnosti CSP

Judikatúra Najvyššieho súdu SR potvrdzuje, že podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu (napr. NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019). Napriek tomu existujú aj rozhodnutia, ktoré nerešpektovali závery judikátu R 61/2007 bez akéhokoľvek vysvetlenia (napr. Vo veci Vodohospodárska výstavba, 1 Obdo 35/2020).

Postup súdu pri nesúlade petitu a skutkových tvrdení

Ak z kontextu žaloby vyplýva, že ide o žalobu na určenie existencie, resp. neexistencie práva, hoci petit je formulovaný na platnosť, resp. neplatnosť právneho úkonu, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 129 CSP a pomôcť žalobcovi odstrániť vady žaloby (R 14/2021, Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 268/2019 z 25.11.2020).

Prípady, kedy je žaloba o neplatnosť prípustná

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Ide o prípady, kde zákon pripúšťa žalobu o neplatnosť, je táto úprava vždy spojená s tým, že žalobu môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). Príkladom je § 711/6 Občianskeho zákonníka, § 77 Zákonníka práce, § 131 a § 183 Obchodného zákonníka a § 21/2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Prečítajte si tiež: Sociálny román v slovenskej literatúre

O prípustnosti žaloby o neplatnosť by bolo možné uvažovať ako o celkom výnimočnej poistke v prípadoch, keď by žalobca nemohol efektívne brániť svoje práva ani žalobou o plnenie, ani žalobou o určenie práva. Prípadne vtedy, ak prípustnosť žaloby treba vyvodiť z účelu zákona jeho sudcovským dotvorením, napríklad na základe analógie.

Praktické aspekty a odporúčania

Vzhľadom na nejednoznačnú judikatúru a zložitosť problematiky je pri formulovaní žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu potrebné postupovať obzvlášť opatrne. Odporúča sa:

1. Dôkladne zvážiť, či existuje osobitný predpis, ktorý pripúšťa žalobu o neplatnosť. Ak takýto predpis neexistuje, je potrebné zvážiť inú formu žaloby, napríklad žalobu o určenie existencie alebo neexistencie práva.
2. V žalobe uviesť všetky relevantné skutkové tvrdenia a dôkazy. Súd nie je viazaný právnym posúdením žalobcu, ale je viazaný skutkovým stavom, ktorý žalobca tvrdí.
3. V prípade pochybností sa obrátiť na kvalifikovaného právneho zástupcu. Advokát alebo iný odborník na právo môže pomôcť s formuláciou žaloby a s posúdením právnych možností.

Prečítajte si tiež: Nový začiatok s tarotom

tags: #výklad #§ #17 #neplatnosť #právneho #úkonu