Sociálny fond a jeho využitie bez osobitného účtu

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tvorbu a použitie sociálneho fondu (SF) v zmysle platnej legislatívy na Slovensku, so zameraním na situáciu, keď zamestnávateľ nemá zriadený osobitný účet pre SF. Dátum publikácie je 5. apríla, pričom právny stav je platný od 1. marca do 31. decembra.

Úvod do sociálneho fondu

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorý slúži na zabezpečenie starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba a použitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To zahŕňa aj štátnu službu podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z. Medzi najčastejšie aplikované pracovnoprávne predpisy patria zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 400/2009 Z. z.

Subjekty povinné tvoriť SF

Zákon o sociálnom fonde sa vzťahuje na zamestnávateľov usadených v SR, teda spoločnosti so sídlom v SR alebo živnostníkov s trvalým pobytom v SR. Zamestnávateľom môže byť podnikateľský subjekt (napr. s.r.o., živnostník), ale aj nepodnikateľský subjekt (napr. nadácia, občianske združenie, obec).

Príklad: Ak jediný spoločník s.r.o. sa v nej zamestná na základe pracovnej zmluvy, s.r.o. je považovaná za zamestnávateľa a musí tvoriť sociálny fond. Ak však jediný spoločník vykonáva funkciu konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie, nevzniká pracovnoprávny vzťah a s.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Spôsoby tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z troch zdrojov:

1. Povinný prídel: vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
2. Ďalší prídel: vzťahuje sa len na niektorých zamestnávateľov.
3. Ďalšie zdroje: dobrovoľný prídel zamestnávateľov.

Povinný prídel

Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac, resp. rok. Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonom upravujúce odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje, napr. na § 118 ods. 2 Zákonníka práce, § 84 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, § 78 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, § 4 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Podľa § 118 ods.

Podnikateľské subjekty (napr. s.r.o., živnostníci) môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 % len v prípade, ak:

• za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk,
• si splnili všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
• si splnili všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Splnenie týchto skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.

Príklad: Zamestnávateľ vznikol v marci 2017. Príklad: Zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 3 ods. 2 zákona o sociálnom fonde, preto je kolektívna zmluva v tejto časti podľa § 4 ods. 2 písm. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ďalší prídel

Ďalší prídel sa tvorí z dvoch zdrojov, pričom tieto sa navzájom vylučujú. Ide o prídel vo výške:

• dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
• sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.

V obidvoch prípadoch je zákonom stanovený limit dobrovoľného prídelu a to najviac vo výške 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.

Príklad: Zamestnávateľ nemá dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu. Príklad: Zamestnávateľ má 10 zamestnancov, ktorých mesačná hrubá mzda, ktorá je základom pre výpočet mesačného prídelu do sociálneho fondu, je 8 250 €. Piati zamestnanci s priemernou mesačnou mzdou 435 € spĺňajú podmienky na poskytnutie kompenzácie výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Zamestnávateľovi preukázali mesačné výdavky na dopravu v úhrne 182 €. Maximálna výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu môže byť 41,25 € (8 250 x 0,5 %). Túto sumu zamestnávateľ ako príspevok zo sociálneho fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť rozdelí piatim zamestnancom napr. Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, ktorá však neobsahuje ustanovenia o tvorbe ďalšieho prídelu do sociálneho fondu. Príklad: Zamestnávateľ má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky na poskytnutie príspevku na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, na základe ktorej je povinný tvoriť sociálny fond ďalším prídelom vo výške 0,3 % zo základu. Keďže sa zamestnávateľ v kolektívnej zmluve zaviazal tvoriť sociálny fond ďalším prídelom, už nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom na kompenzáciu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť.

Ďalšie zdroje

Ďalšími zdrojmi na tvorbu sociálneho fondu sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Podnikateľské subjekty môžu prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku (spravidla zisk po zdanení a znížení o povinné príspevky do iných fondov).

Daňové hľadisko tvorby SF

Podnikateľské subjekty (napr. s.r.o., živnostníci) si môžu tvorbu sociálneho fondu prostredníctvom povinných prídelov a ďalších prídelov zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Prídely z ďalších zdrojov (napr. zo zisku) do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť možné nie je. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príj­mov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Vedenie sociálneho fondu bez osobitného účtu

V minulosti musel byť pre sociálny fond zriadený osobitný účet, ale v aplikačnej praxi sa ustálil výklad zákona o sociálnom fonde, že nie je potrebný osobitný bankový účet. V súčasnosti zákon o sociálnom fonde jednoznačne ustanovuje, že zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, musí jeho tvorbu a čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

V praxi sa využívajú rôzne spôsoby analytického sledovania tvorby a čerpania sociálneho fondu. Využívajú sa možnosti vyplývajúce z účtovníctva (napr. analytické účty, kniha sociálneho fondu) alebo iné evidencie (napr. vlastné tabuľky bez predpísanej formy). Postupy účtovania v JÚ ukladajú podnikateľom v § 7 ods. 3 účtovať tvorbu SF aj v knihe SF ako prírastok alebo úbytok SF. ZÚ ani Postupy účtovania neurčujú, ako má kniha SF vyzerať a čo všetko má obsahovať.

Lehoty na tvorbu a zúčtovanie sociálneho fondu

Je žiadúce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fond (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, tvorba sociálneho fondu je len účtovnou, resp. evidenčnou operáciou. Nedochádza k presunu peňažných prostriedkov medzi bankovými účtami.

Prídely do sociálneho fondu, ktoré sa vyčísľujú zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, sa tvoria (účtujú, evidujú):

• mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu (ak je dní na výplatu dohodnutých viac, lehota uplynie posledným dňom dohodnutým na výplatu za uplynulý kalendárny mesiac), pričom za mesiac december možno tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov. V zmysle § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu, za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zistí, že sociálny fond má nevyčerpaný zostatok, tento sa prevádza do nasledujúceho roka. Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. zúčtovania prostriedkov sociálneho fo­ndu za kalendárny rok najneskôr do 31.

Použitie sociálneho fondu

Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok zamestnávateľa nad rámec a rozsah stanovený v Zákonníku práce),
• dopravu do zamestnania a späť (ide o dobrovoľný príspevok dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa),
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. nákup permanentiek do fitness centra, nákup vstupeniek do divadla),
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. nákup poukážok na masáž, saunu, kúpeľný pobyt),
• zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na vyšetrenie zraku, príspevok na nákup liekov),
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. príspevok na zmiernenie následkov pri úmrtí člena rodiny - živiteľa rodiny, príspevok na zmiernenie následkov živelnej udalosti),
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na rôzne ďalšie príspevky, ktorých podmienky poskytovania upraví napr. v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu. Ak kolektívna zmluva uzatvorená je, použitie sociálneho fondu je voľnejšie. Sociálny fond sa použije v rozsahu zásad podľa nej dohodnutých, a to povinne na účely podľa § 7 ods. Ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok podľa § 7 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, a to v rozsahu najmenej 30 % povinného prídelu na zabezpečenie stravovania, regeneráciu pracovnej sily, najmenej 20 % na sociálnu výpomoc, dopravu do zamestnania, doplnkové dôchodkové sporenie, ostatných 50 % ponecháva zákon na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Okrem uvedeného je zamestnávateľ povinný poskytnúť ďalší príspevok na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný zárobok je nižší ako dvojnásobok životného minima.

Príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ je povinný okrem povinných príspevkov na stravovanie v nepeňažnej forme a v niektorých prípadoch i peňažnej forme poskytnúť príspevok na stravovanie nad rámec § 152 Zákonníka práce, to znamená, že príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľ poskytne nad rámec 55 % z ceny jedla v zmysle kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa. Zákonom nie je stanovená výška poskytnutia príspevku ani forma poskytnutia príspevku.

Na účely zdanenia je potrebné pamätať, že od dane je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená len hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov bez ohľadu na zdroj krytia v nepeňažnej forme. Príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu poskytnutý v peňažnej i nepeňažnej forme nie je súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a zdravotné poistenie (§ 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 60 Sk. Zamestnávateľ zo svojich nákladov prispieva sumou 44 Sk a zo sociálneho fondu 6 Sk, zamestnanec platí za stravovací lístok 10 Sk. V danom prípade je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa suma 44 Sk za poukážku.

Príklad: Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený. Z hľadiska zamestnancov nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Ak zamestnávateľ poskytne prís­pevok vo výške stravy, t. j. Príklad: Zamestnávateľ, ktorý nemá možnosť zabezpečiť stravovanie, poskytuje svojim zamestnancom finančný prís­pevok na stravovanie z prevádzkových prostriedkov vo výške 4 € a zo sociálneho fondu vo výške 0,20 € na jedlo v odpracovaný deň. V tomto prípade nie je možné aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo SF

Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu. Na webe našej firmy nájdete ďalšie informácie o sociálnom fonde. v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) príjem, ktorý je od dane oslobodený - ide o príjmy v zmysle § 5 ods.

Príklady zdaňovania príspevkov zo SF

Príklad: Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.

Účtovanie sociálneho fondu

Ak má podnikateľ uložené peňažné prostriedky SF na osobitnom bankovom účte (účet SF), účtuje o tvorbe SF v peňažnom denníku v priebehu účtovného obdobia, t. j. Podnikateľ, ktorý podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, zamestnáva 5 zamestnancov, s ktorými má uzavretú pracovnú zmluvu. Podnikateľ nemá so zamestnancami uzavretú kolektívnu zmluvu. Podnikateľ tvorí SF podľa ustanovení ZSF vo výške 0,6 % (povinný prídel do SF). Peňažné prostriedky SF má uložené na osobitnom bankovom účte (účet SF). Výplatný termín je vo firme určený na 15. V mesiaci január 2014 bola mzda zamestnancov, ktorá slúži na výpočet povinného prídelu do SF (súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom za 1/2014), vo výške 3 750 €. Výplata bola zamestnancom prevedená na bankové účty 13. 2. 2014 a 13. 2. Podnikateľ uskutočnil prevod finančných prostriedkov z pokladnice vo výške 22,50 € na účet SF13. 2. 2014. Uvedenú hospodársku operáciu zaúčtoval podľa § 7 ods. Do peňažného denníka účtoval 13. 2. 2014 podľa § 4 ods. 6 písm. Por. 13. Por. 13. Por. 13. Ak podnikateľ nemá uložené peňažné prostriedky SF na osobitnom bankovom účte, čo mu ZSF umožňuje, tvorbu SF účtuje v peňažnom denníku až k 31. 12. ako uzávierkovú účtovnú operáciu. Uvedený postup účtovania vyplýva z § 7 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ. Do peňažného denníka zaúčtuje tvorbu SF ako uzávierkovú účtovnú operáciu podľa § 8 ods. 4 písm.

tags: #sociálny #fond #použitie #ak #nemám #osobitný