
Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý umožňuje zamestnávateľom poskytovať zamestnancom rôzne plnenia sociálneho charakteru. Použitie sociálneho fondu na stravné lístky a príspevky na stravovanie je jednou z najčastejších foriem využitia tohto fondu. Tento článok sa zameriava na tvorbu, použitie a zdaňovanie prostriedkov zo sociálneho fondu, s dôrazom na stravné lístky a príspevky na stravovanie.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca na pracovný alebo služobný pomer, je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť platí bez ohľadu na to, či bol zamestnávateľ založený za účelom dosahovania zisku alebo nie. Dôležité je, že zamestnávateľ tvorí sociálny fond na zamestnancov, ktorých zamestnáva na základe pracovnej zmluvy.
Základom pre tvorbu sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ je povinný tvoriť povinný prídel vo výške minimálne 0,6 % zo základu. V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu, a to vo výške maximálne 0,5 % zo základu.
Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi z použiteľného zisku. Je však dôležité si uvedomiť, že dodatočná tvorba zo zisku je daňovo neuznaná pre zamestnávateľa.
Tvorba sociálneho fondu je daňovým výdavkom za predpokladu, že tak ustanovuje zákon o sociálnom fonde. Za daňový výdavok je považovaná tvorba fondu len vo výške stanovenej zákonom - maximálne 1,5 % (povinný prídel v maximálnej výške 1 % zo základu + ďalší prídel v maximálnej výške 0,5 %).
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Príklad: Ak zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8 % (povinný prídel vo výške 1 %, ďalší prídel 0,5 % a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3 %), len 1,5 % tvorby fondu bude považované za daňový výdavok zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže nad rámec príspevkov podľa Zákonníka práce prispievať na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve, a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
Najčastejším prípadom je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce. Tento príspevok je určený pre zamestnancov, ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôžu zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom.
V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov upravuje spôsob oslobodenia príspevku na stravné zamestnancov s účinnosťou od 1.1.2023. Oslobodenie od dane z príjmov je jednotné pre všetky formy stravovania zamestnancov, a to najviac do výšky 4,57 € (55 % sumy stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 suma 8,30 €). Suma nad rámec, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, ostáva aj naďalej oslobodená od dane z príjmov.
To, či sú príspevky zo sociálneho fondu základom dane u zamestnanca alebo ide o oslobodený príjem, sa posudzuje podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Všeobecne platí, že príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu sa považujú za príjmy zo závislej činnosti. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane, sú konkrétne uvedené v § 5 ods. 7 alebo v § 9. Ak sa príjmy neuvádzajú medzi oslobodením, podliehajú u zamestnanca zdaneniu a je bezpredmetné posudzovať, z akej časti tvorby sociálneho fondu sú.
Podľa §5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. je od dane z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce.
Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!
Ak zamestnávateľ preplatí zamestnancovi výdavky na permanentku do plavárne na základe predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Ak zamestnávateľ zakúpi pre všetkých zamestnancov lístky do rehabilitačného centra na masáže s tým, že ich môžu použiť kedykoľvek, oslobodenie podľa §5 ods.7 sa vzťahuje len na prípady, kedy je poskytnutá určitá služba (v našom prípade masáž v rehabilitačnom centre) v takom zariadení, ktoré zamestnávateľ vlastní, alebo ho má prenajaté napr. platí nájomné za určité dni, ktoré sú vyhradené len pre jeho zamestnancov. Všetky ostatné plnenia sú zdaniteľné a podliehajú odvodom.
Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením.
Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je oslobodené od dane.
Pri účtovaní finančného príspevku na stravovanie z bankového účtu, resp. hotovosti sa použije RK položka 642014. Ak účtovná jednotka nemá otvorený samostatný bankový účet pre sociálny fond, tak úhrada príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu sa účtuje ako 333/221AU s položkou RK 637016.