Sociálny fond: Pridelenie, podmienky a využitie

Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba a čerpanie sa riadia platnými zákonnými ustanoveniami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o sociálnom fonde, vrátane povinností zamestnávateľa, podmienok pridelenia a možností jeho využitia.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa riadi predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. Pre sociálny fond je potrebné poznať možnosti zamestnávateľa, či sociálny fond bude riešiť cez podnikovú kolektívnu zmluvu, teda cez kolektívne vyjednávanie, alebo viacmenej samostatne cez tzv.

Kolektívne vyjednávanie a sociálny fond

Kolektívne vyjednávanie podlieha zákonu č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“). Zákon upravuje kolektívne vyjednávanie medzi odborovou organizáciou a zamestnávateľom, ktorého cieľom je uzavretie kolektívnej zmluvy, ako nástroj podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru. V zmysle § 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní kolektívne zmluvy upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní rieši aj osobitné prípady, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie. Pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov môžu príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa vystupovať a konať s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov len spoločne a vo vzájomnej zhode, ak sa medzi sebou nedohodnú inak. Kolektívna zmluva je platná, ak je uzavretá písomne a podpísaná na tej istej listine oprávneným zástupcom alebo oprávnenými zástupcami príslušných odborových orgánov a zamestnávateľom, prípadne zástupcami ich organizácií. Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok.

Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana je povinná na návrh písomne odpovedať najneskôr do 30 dní, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam, ktoré neboli prijaté. Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti uzavretej kolektívnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch a kolektívne pracovnoprávne vzťahy rieši 10. časť Zákonníka práce. V zmysle § 229 ods. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zákonník práce upravuje uzatváranie podnikovej kolektívnej zmluvy v § 231 ods. 1. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Je potrebné spomenúť aj ustanovenie § 231 ods. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. je orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Tvorba sociálneho fondu

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú všetci zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom alebo služobnom pomere. Povinnosť tvoriť sociálny fond majú aj príspevkové alebo rozpočtové organizácie, občianske združenia atď., ak zamestnávajú v pracovnom pomere aspoň jedného zamestnanca, a to i vtedy, ak zamestnanec pracuje len na kratší pracovný čas. Ak zamestnávatelia zamestnávajú zamestnancov len na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov, z ich odmeny nemajú povinnosť tvoriť sociálny fond. Sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, sú spoločníci s. r. o., členovia družstva bez uzatvoreného pracovného vzťahu, štatutárne orgány, prípadne ďalšie osoby. V prípade čerpania sociálneho fondu pre uvedené osoby by išlo o neoprávnené krátenie daňovo uznateľných nákladov. Keďže ide o daňovo uznateľné náklady na základe pracovnoprávneho predpisu, je potrebné dodržať zákonom stanovené pravidlá.

Sociálny fond predstavuje úhrn:

• povinného prídelu - vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov,
• ďalšieho prídelu - vzťahuje sa len na niektorých zamestnávateľov,
• ďalších zdrojov - dobrovoľný prídel zamestnávateľov.

Základ pre tvorbu sociálneho fondu je stanovený v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu; za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ani školy by teda nemali prevádzať tvorbu sociálneho fondu na depozitný účet, ale priamo na účet sociálneho fondu. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zamestnávateľ má povinnosť zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Povinný prídel

V zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde sa povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu podľa § 4 ods. Podľa § 118 ods.

Podnikateľské subjekty (napr. s.r.o., živnostníci) môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 % len v prípade, ak:

• za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk,
• si splnili všetky daňové a odvodové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
• si splnili všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Pri splnení týchto podmienok môže aj zamestnávateľ, ktorý nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu, tvoriť sociálny fond až do výšky 1 % zo základu. Ak by sa na zvýšení tvorby sociálneho fondu v kolektívnej zmluve dohodlo bez toho, aby boli splnené podmienky dosiahnutia zisku a splnenia daňových a odvodových povinností, je táto dohoda v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb.

Zákon o sociálnom fonde vyžaduje zisťovanie dosiahnutia zisku za predchádzajúci kalendárny rok, t. j.

Ďalší prídel

V zmysle § 3 ods. 1 písm. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Ďalšími zdrojmi na tvorbu sociálneho fondu sú napríklad dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu. Podnikateľské subjekty môžu prispievať do sociálneho fondu prídelmi z použiteľného zisku (spravidla zisk po zdanení a znížení o povinné príspevky do iných fondov).

Podnikateľské subjekty (napr. s.r.o., živnostníci) si môžu tvorbu sociálneho fondu prostredníctvom povinných prídelov a ďalších prídelov zahrnúť do daňových výdavkov (nákladov). Prídely z ďalších zdrojov (napr. zo zisku) do daňových výdavkov (nákladov) zahrnúť možné nie je.

Účet sociálneho fondu

V súčasnosti zákon o sociálnom fonde jednoznačne ustanovuje, že zamestnávateľ nemusí mať prostriedky sociálneho fondu na osobitnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, musí jeho tvorbu a čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

V praxi sa využívajú rôzne spôsoby analytického sledovania tvorby a čerpania sociálneho fondu. Využívajú sa možnosti vyplývajúce z účtovníctva (napr. analytické účty, kniha sociálneho fondu) alebo iné evidencie (napr. vlastné tabuľky bez predpísanej formy).

Lehoty na tvorbu fondu

Je žiadúce, aby zamestnávateľ tvorbu sociálneho fondu (lehoty, techniky analytického sledovania a ďalšie podrobnosti) upravil napríklad v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

Ak zamestnávateľ nemá pre sociálny fond zriadený osobitný bankový účet, tvorba sociálneho fondu je len účtovnou, resp. evidenčnou operáciou. Nedochádza k presunu peňažných prostriedkov medzi bankovými účtami.

Prídely do sociálneho fondu, ktoré sa vyčísľujú zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu, sa tvoria (účtujú, evidujú):

• mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu (ak je dní na výplatu dohodnutých viac, lehota uplynie posledným dňom dohodnutým na výplatu za uplynulý kalendárny mesiac), pričom
• za mesiac december možno tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.

Zamestnávatelia, ktorí majú prostriedky sociálneho fondu sústredené na osobitnom bankovom účte musia dodržiavať aj lehoty na prevod finančných prostriedkov na tento osobitný bankový účet sociálneho fondu.

Prevod finančných prostriedkov je potrebné uskutočniť:

• do piatich dní po uplynutí lehoty na tvorbu sociálneho fondu (čo je deň dohodnutý na výplatu alebo najneskorší deň dohodnutý na výplatu),
• najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,
• do 31. decembra, ak za mesiac december zamestnávateľ tvorí sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov.

Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu sa vykoná najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Ak zamestnávateľ zistí, že sociálny fond má nevyčerpaný zostatok, tento sa prevádza do nasledujúceho roka.

Použitie sociálneho fondu

Použitie sociálneho fondu ustanovuje § 7 zákona o sociálnom fonde v podobe viacerých možných príspevkov zamestnávateľa. Sociálny fond možno použiť na realizáciu sociálnej politiky. Ide predovšetkým o príspevky na:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. príspevok zamestnávateľa nad rámec a rozsah stanovený v Zákonníku práce),
• dopravu do zamestnania a späť (ide o dobrovoľný príspevok dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa),
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. nákup permanentiek do fitness centra, nákup vstupeniek do divadla),
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. nákup poukážok na masáž, saunu, kúpeľný pobyt),
• zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na vyšetrenie zraku, príspevok na nákup liekov),
• sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. príspevok na zmiernenie následkov pri úmrtí člena rodiny - živiteľa rodiny, príspevok na zmiernenie následkov živelnej udalosti),
• doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu.
• servisné poukážky alebo na tovar a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
• ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na rôzne ďalšie príspevky, ktorých podmienky poskytovania upraví napr. v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise. Nesmie však používať sociálny fond na účely odmeňovania za prácu.

Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu by malo byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby), ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca (resp. iné vymedzené osoby). Ak nie je možné zabezpečiť adresnosť peňažného alebo nepeňažného plnenia zo sociálneho fondu, potom sa neodporúča financovať tieto príspevky pre zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby) z prostriedkov sociálneho fondu. v § 9, resp. v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Daňové a odvodové aspekty sociálneho fondu

Plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Z pohľadu daňového plánovania zamestnávateľa je však výhodnejšie používať na oslobodené plnenia prostriedky zo sociálneho fondu, ktoré boli pri tvorbe daňovým výdavkom (nákladom). Pripomíname, že daňovým výdavkom (nákladom) sú len povinný prídel a ďalší prídel, pričom ide o prídely so stanoveným maximálnym limitom.

Sociálny fond môže zamestnávateľ využiť aj na úhradu výdavkov, ktoré by pri použití iných zdrojov neboli uznané ako daňové výdavky (náklady). Napríklad by išlo o úhradu niektorého z výdavkov na reprezentáciu, ktorý ak by nebol uhradený zo prostriedkov sociálneho fondu, bol by daňovo neuznaným výdavkom (nákladom).

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH (t. j. nakupovať tovary a služby bez DPH).

Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha u zamestnanca dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec sú z neho povinní odviesť sociálne a zdravotné odvody. Jediným prípadom s väzbou na sociálny fond, kedy sa neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne, je poskytnutie nepeňažného plnenia (napr. vecného daru) bývalému zamestnancovi, ak bolo uhradené z prostriedkov sociálneho fondu.

Novinky od 1. januára 2025

Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa predložením dokladu do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad podľa prvej vety.

Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov. Podmienky zostali nezmenené.

Finančná kontrola sociálneho fondu

Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“). Finančné riadenie je orgán verejnej správy povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať v zmysle § 5 ods. Finančné riadením sa rozumie súhrn postupov pri zodpovednom a prehľadnom plánovaní, rozpočtovaní, účtovaní, výkazníctve a finančnej kontrole verejných prostriedkov, ktorých cieľom je ich hospodárne, efektívne, účinné a účelné využívanie. Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole. Pri sociálnom fonde tak posudzujeme pri prvom vstupe do záväzku - pri uzatvorení podnikovej kolektívnej zmluvy alebo pri vydaní vnútorného predpisu napr.

tags: #sociálny #fond #iny #pridel #podmienky