Sociálny fond a odvody zamestnávateľa: Komplexný prehľad

Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je definovaná zákonom. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na sociálny fond, vrátane jeho tvorby, použitia, zdaňovania a odvodových povinností.

Čo je sociálny fond?

Sociálny fond je tvorený finančnými prostriedkami, ktoré sa využívajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.

Povinnosť tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Naopak, ak zamestnáva len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sociálny fond netvorí.

Kto sa považuje za zamestnávateľa?

Na účely zákona o sociálnom fonde sa za zamestnávateľa považuje právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Príklady situácií:

• S.r.o. zamestnáva zamestnanca na pracovnú zmluvu: S.r.o. je považovaná za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. vypláca konateľovi odmenu za výkon funkcie: Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávny, preto s.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s touto odmenou.
• S.r.o. má s konateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu: S.r.o. sa považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. zamestnáva zamestnanca na dohodu o vykonaní práce: Dohoda o vykonaní práce nie je pracovný pomer ani obdobný pracovný vzťah, preto s.r.o. nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Občianske združenie zamestnáva zamestnanca na pracovnú zmluvu: Občianske združenie sa považuje za zamestnávateľa a je povinné tvoriť sociálny fond.

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

1. Povinný prídel: Vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu. Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
2. Ďalší prídel: Môže byť povinný (ak je dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise) alebo nepovinný. Jeho výška je najviac 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
3. Prídel z použiteľného zisku: Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
4. Ďalšie zdroje: Zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.

Povinný prídel podrobnejšie

Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.

Obmedzenia tvorby povinného prídelu

Obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu platí pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku (napr. živnostníci, s.r.o.). Podnikateľ, ktorý nesplní čo i len jednu podmienku (dosiahnutie zisku a splnenie odvodových a daňových povinností), nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.

Ďalší prídel a kompenzácia výdavkov na dopravu

Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na kompenzáciu výdavkov na dopravu (priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR) a tvorí sociálny fond formou ďalšieho prídelu na základe kolektívnej zmluvy, nemôže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.

Použiteľný zisk

Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o. ide o zisk po zdanení a prídely do rezervných fondov).

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu je možné využiť na:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Stravovanie zamestnancov nad rámec ustanovený osobitnými predpismi.
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily.
• Zdravotnú starostlivosť.
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky.
• Kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov s nízkym príjmom.
• Ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Kto môže prijímať príspevky zo sociálneho fondu?

Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Obmedzenia použitia sociálneho fondu

Z prostriedkov sociálneho fondu nie je možné poskytovať príspevok na účely odmeňovania za prácu. Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) a musí poskytovať príspevky v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Je dôležité poznamenať, že použitie sociálneho fondu na rekreáciu by nemalo presiahnuť 55 % oprávnených výdavkov.

Administrácia sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Mesačná tvorba a prevod prostriedkov

V prípade prídelov, ktorých výška je naviazaná na hrubé mzdy alebo platy zúčtované zamestnanom na výplatu, týmito prídelmi je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond mesačne. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Zdaňovanie a odvody z prostriedkov sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú vo všeobecnosti predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní dane.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Príjmy oslobodené od dane

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Odvody na zdravotné a sociálne poistenie

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca.

Príklady zdaňovania a odvodov

• Prenájom ľadovej plochy pre zamestnancov: Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Nákup poukážok na nákup lístkov do divadla: Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Nákup hodiniek pre bývalých zamestnancov pri životnom jubileu: Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne, ale neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Sociálna výpomoc a zdaňovanie

Pri posudzovaní povinnosti zdaňovania sociálnej výpomoci u zamestnanca je dôležitý konkrétny účel sociálnej výpomoci. Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, je oslobodená od dane.

Nepeňažné plnenie a oslobodenie od dane

Zákon o dani z príjmov umožňuje oslobodiť od dane vybraný nepeňažný príjem. Ustanovuje to § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, ktorý sa týka nenárokových nepeňažných plnení (benefitov) u zamestnancov.

Osobitné situácie a príklady

Nasledujúce príklady ilustrujú rôzne situácie a ich dopad na zdaňovanie a odvody:

• Zamestnávateľ zakúpil pre zamestnancov permanentky na plaváreň v hodnote 100 eur: Ak zamestnávateľ chce na takéto nepeňažné plnenie uplatniť oslobodenie podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov, nemôže si zahrnúť tvorbu sociálneho fondu vo výške tohto nepeňažného plnenia do daňových výdavkov.
• Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok zo sociálneho fondu na rekreáciu v hodnote 350 eur: Ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi zo sociálneho fondu pobyty v hodnote 350 eur, ide o zdaniteľný príjem a nie je možné ho od dane oslobodiť podľa § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov.
• Zamestnávateľ zakúpil pre zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 50 eur/zamestnanec: Vstupné na kultúrne podujatia nie sú od dane oslobodené, sú pre zamestnanca nepeňažným príjmom, z ktorého je potrebné zaplatiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie a preddavok na daň.
• Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti, táto výpomoc je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa.

Daňové hľadisko

U zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Naopak, tvorba sociálneho fondu z ďalších zdrojov nie je daňovým výdavkom.

tags: #socialny #fond #odvody #zamestnávateľa