
Sociálny fond je nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je pre mnohých zamestnávateľov zákonnou povinnosťou. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny fond, vrátane jeho tvorby, použitia a vplyvu na zamestnancov a zamestnávateľov.
Sociálny fond predstavuje finančné prostriedky určené na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba a čerpanie sa riadi zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje nielen tvorbu a použitie sociálneho fondu, ale je ovplyvnený aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, a ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. To znamená, že ak podnikateľský subjekt zamestnáva aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, je povinný tvoriť sociálny fond. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípady, keď sú zamestnanci zamestnaní len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce).
Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu a ďalších zdrojov. Základom na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Výška povinného prídelu do sociálneho fondu sa pohybuje od 0,6 % do 1 % zo základu. Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti voči štátu, obci a vyššiemu územnému celku, ako aj odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z týchto podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Medzi ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu patria:
Podľa zákona o sociálnom fonde, tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na osobitnom analytickom účte sociálneho fondu alebo na osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke. Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. V prípade, že zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Sociálny fond sa používa na rôzne účely v prospech zamestnancov, ako napríklad:
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov.
Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.
Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Ak sú príspevky zo SF zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou.
Tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.
V prípade zamestnávateľa, ktorý nemá možnosť kolektívne vyjednávať pre absenciu odborovej organizácie, platí, že tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde „upraví vo vnútornom predpise“.
Sociálny fond - tvorba aj čerpanie sú súčasťou systému finančného riadenia v zmysle zákona č. 357/2015 Z.z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“). Všetky finančné operácie sociálneho fondu podliehajú finančnej kontrole.