
Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je zákonom stanovená povinnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde, zameriavajúc sa na podmienky a postupy spojené s jeho existenciou a použitím, a to najmä v kontexte ukončenia podnikania.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento zákon definuje, kto je povinný sociálny fond tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely sa môže použiť. Sociálny fond slúži na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, pričom zamestnávateľom sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie:
Podmienkou je, že táto osoba zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 200/1998 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 312/2001 Z. z., zákona č. 315/2001 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z.
Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sociálny fond netvorí.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Fond sa tvorí najmä z týchto zdrojov:
Ak zamestnávateľ nesplní niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, mal by prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi najčastejšie účely použitia patrí:
Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Ide o plnenie, ktoré bolo do zákona o dani z príjmov doplnené s účinnosťou od 1.
Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Pri ukončení podnikania je dôležité správne naložiť so zostatkom na účte sociálneho fondu. Vzhľadom na to, že fond je určený na sociálnu politiku voči zamestnancom, ukončením podnikania a prepustením zamestnancov sa účel fondu stráca.
Ak spoločnosť nezamestnáva zamestnancov a ani do budúcna už neplánuje zamestnávať, ale na účte sociálneho fondu eviduje zostatok, mala by zvážiť možnosti použitia tohto zostatku v súlade so zákonom. Ak takéto možnosti neexistujú, je vhodné konzultovať postup s daňovým poradcom.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorým sa podnikanie nedarí, majú po splnení určitých podmienok nárok na podporu v nezamestnanosti.
Výška podpory v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti. Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov.
Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z.