Sociálny fond pri ukončení podnikania: Podmienky a postupy

Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa, ktorého tvorba je zákonom stanovená povinnosť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde, zameriavajúc sa na podmienky a postupy spojené s jeho existenciou a použitím, a to najmä v kontexte ukončenia podnikania.

Úvod do sociálneho fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento zákon definuje, kto je povinný sociálny fond tvoriť, z akých zdrojov sa tvorí a na aké účely sa môže použiť. Sociálny fond slúži na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Sociálny fond je povinný tvoriť každý zamestnávateľ, pričom zamestnávateľom sa na účely zákona o sociálnom fonde rozumie:

  • Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
  • Fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.

Podmienkou je, že táto osoba zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napr. štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 200/1998 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z., zákona č. 312/2001 Z. z., zákona č. 315/2001 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sociálny fond netvorí.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Príklady:

  • S.r.o. zamestnávajúca zamestnanca na pracovnú zmluvu: Je povinná tvoriť sociálny fond.
  • S.r.o. vyplácajúca konateľovi odmenu za výkon funkcie na základe zmluvy: Nevzniká povinnosť tvoriť sociálny fond, pretože vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávny.
  • Občianske združenie zamestnávajúce zamestnanca na pracovnú zmluvu: Je povinné tvoriť sociálny fond.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Fond sa tvorí najmä z týchto zdrojov:

  1. Povinný prídel: Ide o prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
    • Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
    • Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Použiteľný zisk zákon o sociálnom fonde bližšie nešpecifikuje. V zásade ide o zisk, s ktorým môže podnikateľ voľne nakladať (napr. u živnostníka je to zisk po zdanení, v s.r.o.
  2. Ďalší prídel: Tento prídel môže byť pre zamestnávateľa povinný (ak je dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise) alebo nepovinný. Jeho výška je najviac 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu.
  3. Prídel z použiteľného zisku: Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku.
  4. Ďalšie zdroje: Môžu nimi byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu.

Podmienky pre tvorbu povinného prídelu vo výške 1 %:

  • Zamestnávateľ za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk.
  • Splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku.
  • Splnil všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Ak zamestnávateľ nesplní niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.

Príklad:

Zamestnávateľ je začínajúci podnikateľ (s.r.o.), ktorý vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, mal by prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Medzi najčastejšie účely použitia patrí:

  • Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. stravné lístky vyššej hodnoty).
  • Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. divadelné predstavenia, športové turnaje).
  • Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu).
  • Zdravotnú starostlivosť (napr. príspevok na preventívne prehliadky).
  • Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky (napr. v prípade ťažkej životnej situácie).
  • Kompenzácia výdavkov na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR.

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Dôležité obmedzenia:

  • Zo sociálneho fondu nie je možné poskytovať príspevok na účely odmeňovania za prácu.
  • Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.).

Účtovanie a zúčtovanie sociálneho fondu

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.

Zdaňovanie a odvody z príspevkov zo sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa. Ide o plnenie, ktoré bolo do zákona o dani z príjmov doplnené s účinnosťou od 1.

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Príklady:

  • Prenájom ľadovej plochy pre zamestnancov: Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
  • Poukážky na nákup lístkov do divadla: Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
  • Hodinky pre bývalých zamestnancov pri životnom jubileu: Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne, neplatia sa odvody do Sociálnej poisťovne.

Sociálny fond pri ukončení podnikania

Pri ukončení podnikania je dôležité správne naložiť so zostatkom na účte sociálneho fondu. Vzhľadom na to, že fond je určený na sociálnu politiku voči zamestnancom, ukončením podnikania a prepustením zamestnancov sa účel fondu stráca.

Postup pri ukončení podnikania a zostatku na sociálnom fonde:

  1. Zistenie zostatku: Zistite presný zostatok na účte sociálneho fondu.
  2. Použitie zostatku: Zostatok je možné použiť na účely, ktoré sú v súlade so zákonom o sociálnom fonde, napríklad na vyplatenie príspevkov zamestnancom pri ukončení pracovného pomeru (ak to umožňuje interná smernica).
  3. Zdaňovanie a odvody: Pri použití zostatku je potrebné správne posúdiť zdaňovanie a odvody, ako bolo uvedené vyššie.
  4. Zrušenie účtu: Po vyčerpaní prostriedkov alebo inom naložení so zostatkom je možné zrušiť osobitný analytický účet alebo bankový účet sociálneho fondu.

Špecifická situácia:

Ak spoločnosť nezamestnáva zamestnancov a ani do budúcna už neplánuje zamestnávať, ale na účte sociálneho fondu eviduje zostatok, mala by zvážiť možnosti použitia tohto zostatku v súlade so zákonom. Ak takéto možnosti neexistujú, je vhodné konzultovať postup s daňovým poradcom.

Podpora pre SZČO pri ukončení podnikania

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktorým sa podnikanie nedarí, majú po splnení určitých podmienok nárok na podporu v nezamestnanosti.

Podmienky pre získanie podpory v nezamestnanosti:

  • Prerušenie alebo ukončenie podnikania.
  • Poistenie v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Postup pri ukončení podnikania a žiadosti o podporu:

  1. Prerušenie alebo ukončenie živnosti: Pomocou formuláru Oznámenie o pozastavení prevádzkovania živnosti alebo Oznámenie o ukončení podnikania.
  2. Zrušenie registrácií: Na daňovom úrade požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov a daň z pridanej hodnoty (ak je SZČO platiteľom DPH).
  3. Prihlásenie sa na úrade práce: S vyplnenou žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a žiadosťou o uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška podpory v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti. Dávku v nezamestnanosti môžete poberať najdlhšie šesť mesiacov.

Základné zásady pracovného práva

Pri výkone závislej práce zamestnancom sa uplatňujú určité základné zásady dané platnou právnou úpravou. Pritom môže ísť napríklad o základnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá si vyžaduje rovnaký prístup k zamestnancom a týka sa aj odmeňovania. Jednotlivé zásady pracovného práva sa týkajú aj vytvárania uspokojivého pracovného prostredia pre výkon závislej práce. Taktiež zásady pracovného práva požadujú vytváranie špecifických pracovných podmienok pre určité kategórie zamestnancov, akými sú napríklad tehotné ženy pracujúce v pracovnom pomere. Uvedené, vybrané základné zásady pracovného práva ustanovuje v čl. 1 až 11 zákon č. 311/2001 Z. z.

tags: #sociálny #fond #pri #ukončení #podnikania #podmienky

Ďalšie články