Splnomocnenie na daňovú kontrolu: Všetko, čo potrebujete vedieť

Daňové subjekty majú možnosť vystupovať pred správcom dane samostatne alebo byť zastúpené zástupcom. Zastupovanie môže vyplynúť priamo zo zákona (napríklad zastupovanie neplnoletej fyzickej osoby) alebo na základe splnomocnenia zástupcu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako funguje zastupovanie prostredníctvom udelenia plnej moci, aké podmienky musia zastúpené subjekty spĺňať a uvedieme si aj praktické príklady z praxe.

Ako funguje plnomocenstvo

Najčastejším prípadom zastupovania pred správcom dane je prípad, keď daňový zástupca koná na základe plnomocenstva. Daňový subjekt udelí zástupcovi plnú moc, na základe ktorej následne zástupca koná v mene daňového subjektu.

Dôležité: Právne úkony zástupcu sú prejavy jeho vôle, ale právne následky (práva a povinnosti) vznikajú priamo tej osobe, ktorá je zastupovaná.

Zastúpený daňový subjekt si zvolí zástupcu, ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa daňového poriadku plnomocenstvo nemusí mať úradne overený podpis.

Plnomocenstvo na zastupovanie sa udeľuje dvomi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Vzor splnomocnenia ÚPSVaR

• písomne
• ústne do zápisnice u správcu dane. V tomto prípade daňový úrad spíše o tomto úkone zápisnicu. Ak daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo do zápisnice a odmietne ju podpísať, správca dane nebude takto udelené plnomocenstvo akceptovať.

Zo splnomocnenia musí byť zrejmé:

• kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ),
• komu je udelené (splnomocnenec),
• rozsah splnomocnenia,
• prípadne jeho časové ohraničenie.

V prípade ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, je potrebné takéto plnomocenstvo považovať za všeobecné.

Upozornenie: Častou chybou daňovníkov býva to, že naraz udelia všeobecnú plnú moc viacerým zástupcom (napríklad právnik, daňový poradca a pod.). Podľa § 9 ods. 3 však môže mať daňový subjekt v tej istej veci len jedného zástupcu. Ak teda daňový subjekt udelí všeobecnú plnú moc viacerým zástupcom, vzniká problém. Správca dane totiž zaeviduje novšiu plnú moc a tým vymaže pôvodnú plnú moc prvého zástupcu. Riešením je presné vymedzenie rozsahu plnomocenstva pre jednotlivých zástupcov. Napríklad daňový poradca bude mať rozsah plnej moci obmedzený len na zastupovanie v prípade daňovej kontroly, zatiaľ čo účtovník bude mať rozsah na podávanie elektronických podaní.

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Zástupca môže do doby odstránenia pochybností vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

Prednosť má daňový subjekt

Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a splnomocnenie

Príklad: Oprávnenie na elektronické podávanie daňových priznaní má konateľ a takisto splnomocnený daňový poradca. Daňové priznanie za právnickú osobu podal konateľ a takisto aj zástupca. Správca dane bude v takomto prípade prihliadať na podanie konateľa spoločnosti.

Zároveň platí, že ak urobí daňový subjekt nejaký úkon sám, aj napriek tomu, že udelil všeobecné plnomocenstvo zástupcovi, neznamená to, že správca dane konanie daňového subjektu nebude akceptovať. To teda znamená, že aj keď správca dane eviduje v databáze všeobecnú plnú moc pre daňového zástupcu, môže daňový subjekt konať pred správcom dane samostatne.

Kto môže byť zástupcom

Zástupcom môže byť každá osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony. Daňový poriadok neurčuje žiadne podmienky pre osobu zástupcu, ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, koho si za zástupcu zvolí. Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.

Ak je plnomocenstvo udelené právnickej osobe, oprávnenie zastupovať daňový subjekt v mene tejto právnickej osoby má buď priamo štatutárny orgán zástupcu, ktorý na zastupovanie nepotrebuje ďalšie plnomocenstvo, alebo tento orgán poverí na konanie inú osobu (zamestnanca).

Príklad: Spoločnosť je pred správcom dane zastúpená účtovnou spoločnosťou. Účtovnej spoločnosti bolo udelené plnomocenstvo všeobecného charakteru. V súvislosti s ukončením daňovej kontroly sa rozhodol štatutár účtovnej spoločnosti poveriť svojho zamestnanca na prevzatie protokolu z ukončenej daňovej kontroly. Zamestnanec sa pri prebratí protokolu preukázal poverením od štatutárneho orgánu - konateľa splnomocnenej účtovnej spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa: Splnomocnenia a formuláre prehľadne

Pozor: Poverenie musí obsahovať označenie právnickej osoby, označenie osoby konajúcej za právnickú osobu, vymedzenie konania pre ktoré bolo poverenie vydané, vymedzenie rozsahu oprávnenia konať za právnickú osobu, podpis a dátum.

Daňoví poradcovia a advokáti

Osobitné postavenie majú pri zastupovaní daňových subjektov daňoví poradcovia a advokáti. V zmysle § 9 ods. 3 daňového poriadku, ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba. Na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. Tieto osoby konajú na základe udelenej substitučnej plnej moci.

Substitučná plná moc musí spĺňať rovnaké náležitosti, ako klasická plná moc. Rozdiel je iba v tom, že v tomto prípade udeľuje substitučnú daňový poradca prípadne advokát. Zástupca však nemôže substitútovi udeliť generálne plnomocenstvo a to s ohľadom na podmienky doručovania upravené v ustanovení § 30 ods.

Ako zaniká plnomocenstvo

Zánik plnomocenstva nie je upravený v daňovom poriadku. Upravujú ho ustanovenia Obchodného zákonníka. Rozlišujeme nasledovné prípady, následkom ktorých plnomocenstvo zaniká:

• vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
• ak ho zastúpený odvolal,
• ak ho vypovedal zástupca,
• smrťou zástupcu,
• smrťou zastúpeného,
• uplynutím doby, na ktorú bolo plnomocenstvo udelené,
• na základe dohody zástupcu a zastúpeného o zániku plnomocenstva,
• zánikom právnickej osoby, ktorá je buď zástupcom alebo zastúpeným len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

Výhodou pri udelení plnomocenstva je, že na platnosť plnej moci nemajú vplyv a sami o sebe nespôsobujú zánik plnomocenstva napríklad skutočnosti ako zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena právnej formy daňového subjektu, vstup spoločnosti do likvidácie, zmena konateľa a podobne. Daňový subjekt, ktorý udelil plnú moc teda nie je povinný meniť pôvodne udelenú plnú moc pri zmene niektorej z vyššie uvedených skutočností.

Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Daňová kontrola a vyrubovacie konanie - všeobecný úvod

Základné informácie o daňovej kontrole, definíciu daňovej kontroly, ako aj to, kto je príslušný vykonávať daňovú kontrolu a ako samotná daňová kontrola začína a končí sme priblížili v našom článku Téma „Dane“. Sme toho názoru, že úspešnosť prípravy na daňovú kontrolu spočíva najmä v dostatku informácií a ich odbornom spracovaní. Podľa údajov Finančnej správy sa efektivita daňových kontrol každoročne zvyšuje, a preto je dôležité v rámci daňovej kontroly nič nezanedbať.

Daň z pridanej hodnoty je na Slovensku považovaná z pohľadu daňových únikov za jednu z najrizikovejších daní.

Zastupovanie pri správe daní

Zastupovanie pri správe daní upravuje Daňový poriadok v § 9. Na základe tohto ustanovenia Daňového poriadku sa môže dať každý daňový subjekt (ako aj zákonný zástupca daňového subjektu alebo opatrovník daňového subjektu určený súdom) v ktorejkoľvek fáze daňového konania zastúpiť na základe plnomocenstva. Daňový subjekt môže udeliť plnomocenstvo na zastupovanie kedykoľvek, t. j. aj po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly, prípadne aj počas jej priebehu.

Pri daňovej kontrole môžete udeliť plnomocenstvo tak právnickej osobe ako aj fyzickej osobe. Zákon nijak nevymedzuje špecifické podmienky pre osobu zástupcu, teda ponecháva na rozhodnutí zastupovaného, komu udelí plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní. Osoba, ktorej daňový subjekt udeľuje plnomocenstvo musí byť spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu. V prípade, že je zástupcom daňového subjektu právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú štatutárny orgán na to poveril.

Za podmienky, že to vyplýva z obsahu udeleného plnomocenstva, môže za zástupcu (ale iba v prípade, že je zástupcom daňový poradca alebo advokát) konať aj iná osoba, ktorej na takéto konanie udelí zástupca plnomocenstvo (tzv. substitučné plnomocenstvo). Konanie substitúta v rozsahu plnomocenstva sa potom považuje za konanie zástupcu.

Daňový poriadok ustanovuje, že v tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu. To znamená, že daňový subjekt môže mať u toho istého správcu aj viacerých zástupcov, avšak v rôznych veciach, teda nesmie dôjsť k prekrytiu rozsahu udelených plnomocenstiev. V praxi to znamená, že jeden zástupca môže byť splnomocnený napr.

Plnomocenstvo na zastupovanie v daňovej kontrole sa udeľuje buď písomne, alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Pri ústnom udelení plnomocenstva daňový úrad spíše zápisnicu, ktorá musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 19 Daňového poriadku. Zo splnomocnenia musí byť zrejmé kto udeľuje plnomocenstvo (splnomocniteľ), komu je udelené toto plnomocenstvo (splnomocnenec) a rozsah splnomocnenia, prípadne jeho časové ohraničenie. V praxi sa často vyskytujú nedostatky pri udelení plnej moci právnickou osobou.

Ak daňový subjekt udelí plnomocenstvo na zastupovanie zástupcovi, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (t. j. Lichtenštajnsko, Island, Nórsko), tak zástupca má povinnosť si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Ak túto povinnosť nesplní, písomnosti sa budú ukladať u správcu dane, pričom v takomto prípade budú nastávať účinky doručenia písomností v deň ich vydania. Obdobná povinnosť a teda zvoliť si zástupcu na doručovanie, s rovnakými účinkami doručovania, platí pre daňový subjekt, ktorý ma registračnú povinnosť a súčasne trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu Európskej únie. Tento postup má zabezpečiť plynulú operatívnu komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom, resp.

Po nadobudnutí účinnosti plnomocenstva na zastupovanie voči správcovi dane (v prípade generálneho plnomocenstva) správca dane bude doručovať všetky písomnosti súvisiace s daňovou kontrolou priamo zástupcovi. Rovnako komunikácia týkajúca sa daňovej kontroly bude prebiehať medzi správcom dane a zástupcom daňového subjektu a to až do momentu ukončenia daňovej kontroly, teda do dňa doručenia protokolu o daňovej kontrole. Plnomocenstvo udelené zástupcovi však nebráni daňovému subjektu komunikovať so správcom dane a rovnako ho nijako neobmedzuje napríklad pri doručovaní podaní.

Daňový subjekt, ktorý udelí plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní zástupcovi sa v zásade nemusí zúčastniť daňovej kontroly osobne. Skutočnosť, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník si zvolí zástupcu však nie je prekážkou, aby správca dane vykonával niektoré úkony priamo s daňovým subjektom. Daňový poriadok poskytuje správcovi dane oprávnenie (nie povinnosť) v nevyhnutných prípadoch konať priamo s daňovým subjektom alebo ho vyzvať na vykonanie niektorých úkonov a to aj v prípade, že je daňový subjekt zastúpený zástupcom na základe generálneho plnomocenstva.

Zástupca za daňový subjekt, daňový poradca a advokát môžu zastupovať u jedného správcu dane neobmedzený počet daňových subjektov. Správca dane a druhostupňový orgán je však oprávnený vylúčiť zo správy daní zástupcu v prípade, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov pri uplatňovaní práv a plnení povinností podľa daňového poriadku.

Daňový poriadok v príslušných ustanoveniach neupravuje spôsoby zániku plnomocenstva. Z ustanovenia § 33b Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade odvolania plnomocenstva (jednostranný právny úkon zastúpeného) je toto odvolanie účinné vo vzťahu k zástupcovi od okamihu, kedy sa o ňom dozvedel. V prípade, že zastúpený zomrie, alebo ak zástupca plnomocenstvo vypovie, má zástupca povinnosť urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby zastúpený, prípadne jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Na základe tejto skutočnosti, v prípade, ak by zástupca vykonal nejaký úkon, ktorý neznesie odklad, aby zastúpený neutrpel ujmu na svojich právach, správca dane bude tento neodkladný úkon akceptovať (napr.

Profesionálne zastupovanie pri daňovej kontrole aké ponúka aj advokátska kancelária Hronček & Partners je u väčších spoločností štandardom, pričom dať sa zastupovať odborníkmi odporúčame aj ostatným podnikateľom, ktorým odborné zastúpenie zaručí bezstarostnosť a najmä istotu odbornosti a profesionálneho zorientovania sa v daňovej problematike, ako aj v procesnom práve. Zameškanie lehoty v daňovom konaní, či opomenutie niektorých podstatných krokov pri výkone daňovej kontroly, alebo nepredloženie relevantných dôkazov môže mať za následok neskoršie dorubenie dane správcom dane, prípadne môže dôjsť k uloženiu sankcií. Inštitút zastupovania je preto dôležitým inštitútom v rámci správy daní. Jeho využitie umožňuje daňovému subjektu sa plne venovať svojej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo styk so správcom dane zabezpečuje jeho zástupca, ktorému daňový subjekt udelil splnomocnenie.

Daňová kontrola podľa daňového poriadku

Kontrola je zaradená v druhej časti zákona a patrí medzi činnosti správcu dane. Daňové kontroly začaté a neukončené pred účinnosťou daňového poriadku sa dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení neskorších predpisov. Uvedená skutočnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 165 ods.

Rovnako ako pri celej správe daní, tak aj pri daňovej kontrole musia byť dodržané zo strany správcu dane, ale aj kontrolovaného daňového subjektu základné zásady správy daní, ktoré sú definované v § 3 daňového poriadku. Spomenúť je potrebné aspoň niektoré z nich, na ktoré nadväzujú všetky ďalšie, a to je zásada zákonnosti, podľa ktorej sa pri správe daní, a teda aj daňovej kontrole postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (poznámka: iné osoby sú tie, ktoré majú práva a povinnosti pri správe daní alebo sú ich práva a povinnosti správou daní dotknuté). Druhou, rovnako dôležitou, je zásada úzkej súčinnosti správcu dane s daňovým subjektom a inými osobami. Táto zásada sa neuplatní len v prípadoch, kde to zákon výslovne upravuje, napr. pri vyhľadávacej činnosti správcu dane alebo pri určení dane podľa pomôcok. Novou doplnenou zásadou je povinnosť správcu dane dbať na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Správca dane (daňový úrad, colný úrad a obec pre účely správy miestnych daní a miestneho poplatku za odpady) ňou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (daň z príjmov, DPH, spotrebné dane a miestne dane a miestny poplatok) alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, napr. zákona o účtovníctve. Daňová kontrola by sa mala vykonávať vždy len v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu, čo znamená aj to, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový subjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil potrebné skutočnosti pre splnenie jej účelu.

Podľa daňového poriadku už nemusí kontrolu vykonávať len miestne príslušný správca dane, ale ktorýkoľvek vecne príslušný správca dane. Toto neplatí pre správcov dane, ktorými sú obce.

Daňový poriadok stanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly na jeden rok odo dňa jej začatia. Túto lehotu nemožno predĺžiť, ale je možné prerušiť jej trvanie v súlade s ustanovením § 61 daňového poriadku. V istých prípadoch má správca dane povinnosť prerušiť konanie (vrátane daňovej kontroly), ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke. Konanie môže prerušiť správca dane z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie podľa zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento dôvod sa využíva najmä vtedy, ak má kontrolovaný daňový subjekt zahraničných obchodných partnerov.

Kontrola je prerušená dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o prerušení konania. V prerušenom konaní lehoty podľa daňového poriadku neplynú.

Ak je kontrola prerušená, správca dane nemôže vykonávať žiadne úkony vo veci tejto kontroly, lebo takéto úkony by boli právne neúčinné.

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je zákonná lehota a správca dane je povinný túto lehotu dodržať, inak pre nedodržanie lehoty by bolo celé konanie (aj nadväzujúce vyrubovacie konanie) zaťažené vadou nezákonnosti.

Je potrebné zdôrazniť, že správca dane musí ukončiť daňovú kontrolu najneskôr v posledný deň ročnej lehoty, ale na to je potrebná súčinnosť daňového subjektu. Ak robí kontrolovaný daňový subjekt zbytočné prieťahy v konaní, nespolupracuje, správca dane nemôže kontrolu vykonávať efektívne a v takom prípade sa môže stať, že lehotu nedodrží, a to v záujme čo najpresnejšieho a najobjektívnejšieho zistenia skutočností pre vyslovenie záverov kontroly. Ak nastane takáto situácia, správca dane bude v prípadnom odvolacom konaní preukazovať dôvody pre nedodržanie lehoty na vykonanie kontroly v dôsledku nečinnosti daňového subjektu, napr.

Daňová kontrola nemusí byť vždy ukončená doručením protokolu, daňový poriadok upravuje aj ďalšie spôsoby jej ukončenia, ktoré súvisia s nečinnosťou daňového subjektu, s neumožnením vykonania daňovej kontroly, ak daňový subjekt neunesie dôkazné bremeno, v dôsledku čoho nemožno daň správne určiť. V takom prípade správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 daňového poriadku. Dňom doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok je daňová kontrola ukončená.

Daňový poriadok neumožňuje určenie dane dohodou. Pri kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, ak platiteľ neumožní vykonať daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH. Daňová kontrola je ukončená dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.

Ak bola kontrola ukončená doručením oznámenia o určení dane podľa pomôcok, správca dane určí daň podľa pomôcok v súlade s ustanoveniami § 48 a § 49 daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že ak daňovník nepodal daňové priznanie v zákonnej lehote, nemôže správca dane priamo určiť daň podľa pomôcok, ale musí najprv daňovníka vyzvať na podanie daňového priznania podľa § 15 daňového poriadku.

Uvedené znamená, že dôsledkom nevyhovenia výzve správcu dane na odstránenie nedostatkov daňového priznania podľa § 17 daňového poriadku je vykonanie daňovej kontroly alebo určenie dane podľa pomôcok. Ďalšie dôvody pre uplatnenie určenia dane podľa pomôcok sú upravené v hmotnoprávnych predpisoch, napr. určenie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie podľa pomôcok v § 40 ods.

Deň začatia určenia dane podľa pomôcok je uvedený v oznámení o určovaní dane podľa pomôcok, ktoré musí byť doručené do vlastných rúk daňovému subjektu. Určovanie dane podľa pomôcok vykonáva správca dane bez súčinnosti s daňovým subjektom na základe pomôcok, ktoré si zaobstará. Pomôckami môže byť všetko, každý dôkaz, ktorý nie je získaný v rozpore so zákonom. Daňový poriadok príkladmi vymenúva, čo môže byť pomôckou. Ako pomôcky môžu byť využité aj doklady predložené daňovým subjektom. Aj tu je ponechaná právomoc správcovi dane, ako predložené doklady využije. Daňový poriadok dáva dôraz na povinnosť správcu dane pri určení dane podľa pomôcok prihliadnuť na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli v konaní uplatnené.

Ako sa brániť voči nesprávnemu rozhodnutiu správcu dane?

Ak je daňový subjekt nespokojný s rozhodnutím správcu dane, je možnosť domáhať sa nápravy rozhodnutia formou opravných prostriedkov. O námietke, ktorú môže uplatniť daňový subjekt, rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje. Podanie námietky nemá odkladný účinok.

Daňový subjekt môže proti rozhodnutiu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté a to do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Na rozdiel od námietky, včas podané odvolanie má odkladný účinok.

O podanom odvolaní môže prvostupňový orgán rozhodnúť v prípade, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak prvostupňový orgán o odvolaní takto nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

tags: #splnomocnenie #na #daňovú #kontrolu #vzor