
Sociálny fond predstavuje významný nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý slúži na financovanie rôznych benefitov a starostlivosti o zamestnancov. Jeho tvorba a použitie sú legislatívne upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb.
Sociálny fond je účelovo viazaný fond, ktorý zamestnávatelia tvoria pre realizáciu sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov. Prostriedky fondu sú určené na financovanie rôznych aktivít a príspevkov pre zamestnancov, čím sa zlepšujú ich pracovné a životné podmienky.
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba alebo fyzická osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.Ak zamestnávateľ zamestnáva len zamestnancov na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce), tak sociálny fond netvorí.Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície, zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov, zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákona č. 281/2015 Z. z.
Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov, ktoré sú definované v Zákone o sociálnom fonde. Medzi hlavné zdroje patria:
Povinný prídel: Povinný prídel tvorí základnú zložku sociálneho fondu a predstavuje 0,6 % až 1 % zo základu. Základom pre výpočet prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Ďalší prídel: Ďalší prídel môže byť tvorený vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán (nemôže sa uzatvoriť kolektívna zmluva podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície), najviac však vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. alebo ak kolektívna zmluva uzatvorená nie je alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu ustanoveného v § 4 ods.
Ďalšie zdroje: Medzi ďalšie zdroje patria dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu aj prídelmi z použiteľného zisku. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
Zamestnávateľ môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu, ak splní nasledovné podmienky:
Ak zamestnávateľ nesplní niektorú z týchto podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Pre nárok na príspevok na dopravu do zamestnania a späť, priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie presiahnuť 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.Ak priemerná mesačná mzda zamestnanca z roku 2021 bola v sume 1 211 eur, tak v roku 2023 nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2).
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Osobitný analytický účet sa uplatňuje, ak zamestnávateľ vedie účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy (platu). Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty za uplynulý mesiac. Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca, ak nie je dohodnuté inak.
Použitie sociálneho fondu je upravené zákonom a internými predpismi zamestnávateľa. Prostriedky fondu možno použiť na:
Príspevok na dopravu do zamestnania: Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania a späť pri splnení podmienok definovaných v § 7 ods. 7 zákona o sociálnom fonde.
Stravovanie zamestnancov: Príspevok na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. opatrením o sumách stravného). Zamestnávateľ je zároveň povinný v zmysle § 152 ods. poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde.
Kultúrne a športové podujatia: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. firemné oslavy, teambuildingy).
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu).
Zdravotná starostlivosť: Poskytovanie príspevkov na zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
Sociálna výpomoc a pôžičky: Poskytovanie sociálnej výpomoci a peňažných pôžičiek zamestnancom v ťažkých životných situáciách.
Úhrada nákladov odborovej organizácie: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.
Tvorba sociálneho fondu má vplyv aj na daňové povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov.
Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy, avšak výnimkou sú tie plnenia, ktoré podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.
Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
Výnimkou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu pre sociálne poistenie.
Zamestnávateľ je povinný zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Pri zrušení zamestnávateľa bez právneho nástupcu sa prostriedky sociálneho fondu použijú na uspokojenie nárokov zamestnancov z fondu, podobne ako nárokov z pracovného pomeru.
Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.
Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. Hodnota občerstvenia poskytnutá jednotlivým zamestnancom a ich rodinným príslušníkom je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti. Oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov nie je možné uplatniť, pretože občerstvenie podaním jedla a nealkoholických nápojov nebolo na pracovisku zamestnancov a poskytlo sa aj rodinným príslušníkom.
Zamestnávateľ zúčtoval zamestnancovi zdaniteľný nepeňažný príjem 150 €. V danom mesiaci mal zamestnanec príjem zo zárobkovej činnosti 680 €. Preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zrazí zamestnávateľ pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru bez ohľadu na to, za ktoré obdobie sa zdaniteľná mzda vypláca.