Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa na Slovensku, ktorý slúži na financovanie rôznych benefitov pre zamestnancov. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte a použití sociálneho fondu, zohľadňujúc legislatívne zmeny a praktické príklady.
Kto je Povinný Tvoriť Sociálny Fond?
Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. štátna služba).
To zahŕňa:
- Právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.
- Fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.
- Obce vo vzťahu k starostovi počas výkonu funkcie.
Dôležité je zdôrazniť, že povinnosť sa vzťahuje na zamestnávateľov bez ohľadu na to, či boli zriadení za účelom dosahovania zisku. To znamená, že sociálny fond musia tvoriť aj štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, poisťovne, banky, občianske združenia, neziskové organizácie, politické strany, nadácie a pod., ak zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Naopak, povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce).
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Príklady
- Príklad 1: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
- Príklad 2: S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. nie je zamestnávateľom na účely zákona o sociálnom fonde a nie je povinná tvoriť sociálny fond. Ak má s.r.o. iba jedného zamestnanca, ktorý je zároveň konateľom a poberá iba odmenu za výkon funkcie konateľa s nárokom na jeho odmenu 100 eur mesačne, nemá iných zamestnancov, potom s.r.o. nie je zamestnávateľom a nie je povinná tvoriť sociálny fond.
- Príklad 3: Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
- Príklad 4: S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
- Príklad 5: Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
Z Čoho sa Počíta Prídel do Sociálneho Fondu?
Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac, resp. rok (tzv. základ na určenie mesačného prídelu do fondu). Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. pojem mzdy a platu.
Zamestnanci Odmeňovaní Podľa Zákonníka Práce
V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je základom mzda (hrubá mzda) podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.
Za mzdu sa považuje aj:
- Plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
- Peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.
Za mzdu sa nepovažuje najmä:
- Náhrada mzdy.
- Odstupné.
- Odchodné.
- Cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad.
- Príspevky zo sociálneho fondu.
- Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
- Príspevky na životné poistenie zamestnanca.
- Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií.
- Daňový bonus.
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
- Doplatky k nemocenským dávkam.
- Náhrada za pracovnú pohotovosť.
- Peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce.
- Iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
- Ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Zamestnanci Odmeňovaní Podľa Zákona Č. 553/2003 Z. z.
V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Do platu sa započítavajú:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
- Tarifný plat.
- Osobný plat.
- Príplatok za riadenie.
- Príplatok za zastupovanie.
- Osobný príplatok.
- Platová kompenzácia za sťažený výkon práce.
- Príplatok za prácu v krízovej oblasti.
- Príplatok za zmennosť.
- Príplatok za výkon špecializovanej činnosti.
- Kreditový príplatok.
- Výkonnostný príplatok.
- Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla.
- Príplatok za praktickú prípravu.
- Príplatok za prácu v noci.
- Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu.
- Príplatok za prácu vo sviatok.
- Plat za prácu nadčas.
- Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.
- Odmena.
- Príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi.
- Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
- Rozdiel podľa § 32f ods. 13 zákona č.
- Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
- Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie.
- Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.
- Plnenia ako odstupné, odchodné a cestovné náhrady.
Výška Povinného Prídelu do Sociálneho Fondu
Výška povinného prídelu do sociálneho fondu je stanovená zákonom o sociálnom fonde a pohybuje sa v rozmedzí od 0,6 % do 1 % zo základu.
- 0,6 % zo základu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a nespĺňa podmienky pre tvorbu fondu vo výške 1 %. Taktiež u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet mu neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 %.
- Až 1 % zo základu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC. Taktiež u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.
Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % sa preverujú najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.
Príklady
- Príklad 1: Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla v marci 2024 a zamestnáva 5 zamestnancov v pracovnom pomere. Povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % zo základu.
- Príklad 2: Živnostník zamestnáva 3 zamestnancov v pracovnom pomere. V roku 2023 dosiahol zisk, ale za november 2023 má nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 8,20 €. Keďže nesplnil všetky svoje odvodové povinnosti, môže tvoriť sociálny fond len vo výške 0,6 % zo základu.
Ďalšie Zdroje Sociálneho Fondu
Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov:
- Ďalší prídel do fondu dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (najviac 0,5 % zo základu).
- Prídel z použiteľného zisku zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk (celková suma prostriedkov fondu použitých na tento účel nesmie prekročiť 0,05 % zo základu).
- Ďalšie zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu).
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
Príklad
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021 bola v sume 1 211 eur. V roku 2023 teda platí, že priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2), aby mal nárok na príspevok na dopravu.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Mesačný Výpočet Tvorby Sociálneho Fondu: Príklad
Spoločnosť má v januári zúčtované hrubé mzdy 120 000 eur. Povinný prídel 0,6 percenta predstavuje 720 eur; ak interné pravidlá určujú celkový prídel 1 percento, prevedie 1 200 eur. Tvorba do výšky určeného percenta je daňovým nákladom; samotné čerpanie fondu už nie.
Použitie Sociálneho Fondu
Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Konkrétne účely použitia fondu môžu byť:
- Stravovanie zamestnancov: Príspevky na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa Zákonníka práce a zároveň zo sociálneho fondu dopláca zamestnancom ďalších 0,60 eura na jedlo.
- Kultúrne a športové podujatia: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, kina, na koncerty, športové zápasy).
- Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. pobyty v rekreačných zariadeniach, masáže, wellness).
- Zdravotná starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
- Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky zamestnancom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii.
- Kompenzácia výdavkov na dopravu: Príspevok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Firma zabezpečí hromadnú dopravu z okolitých obcí a časť nákladov hradí zo sociálneho fondu. U zamestnancov je nepeňažné plnenie oslobodené do 60 eur mesačne, zvyšok sa zdaňuje.
- Úhrada nákladov odborovej organizácie: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania.
Zamestnávateľ musí pri poskytovaní príspevkov z fondu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania ustanovenú Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.
Príklad Použitia Sociálneho Fondu
Zamestnávateľa v mesiaci február 2007 požiadali piati zamestnanci o poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na úhradu cestovného, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahol dvojnásobok životného minima a ich vynaložené náklady na dopravu pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. Podľa interného predpisu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom príspevok zo sociálneho fondu vo výške 510 Sk. Zamestnávateľ vytvorí sociálny fond vo výške 0,135 % zo základu, t. j. podľa príkladu č. 1 vo výške zodpovedajúcej poskytnutým príspevkom zamestnancom 511 Sk, podľa príkladu č. 2 vo výške 0,12 %, čo znamená 511 Sk.
Účtovanie Sociálneho Fondu
Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Zdaňovanie a Odvody
Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti, s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z.
Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, patria napríklad úvery a pôžičky poskytnuté zamestnancovi zo sociálneho fondu. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad príspevky na stravovanie do výšky stravného stanoveného opatrením o sumách stravného, úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
Daňové Aspekty Tvorby a Čerpania Sociálneho Fondu
Povinný prídel do sociálneho fondu tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, ktorého minimálna výška je 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a maximálna výška 1 % zo základu pri splnení ustanovených podmienok, je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Taktiež ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.
tags:
#socialny #fond #vypocet #mesacne #priklad