Sociálny Fond, Zdaňovanie a Sadzba: Komplexný Prehľad

Sociálny fond je významný nástroj sociálnej politiky podniku, ktorý slúži na zabezpečenie rôznych plnení pre zamestnancov. Tvorba, použitie a zdaňovanie tohto fondu sa riadi zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, ako aj ďalšími právnymi predpismi, vrátane Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde, jeho tvorbe, zdaňovaní a sadzbách, s cieľom objasniť túto komplexnú problematiku.

Tvorba Sociálneho Fondu

Sociálny fond tvorí zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom sa stáva fyzická alebo právnická osoba, ktorá začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu a vypláca jej príjem zo závislej činnosti.

Z čoho sa tvorí sociálny fond?

Základom pre tvorbu sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Pre určenie mesačného prídelu sa berie do úvahy úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Povinný prídel

Zamestnávateľ je povinný prispievať do sociálneho fondu povinným prídelom, ktorého výška závisí od ekonomickej situácie zamestnávateľa:

• 0,6 % zo základu u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a nespĺňajú podmienky na prídel vo výške 1 % zo základu, alebo u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku a rozpočet im neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• 1 % zo základu u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a splnili všetky svoje odvodové a daňové povinnosti, alebo u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.

Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % zo základu u zamestnávateľov zameraných na dosiahnutie zisku sa preverujú najneskôr do 31. marca bežného roka.

Ďalšie zdroje fondu

Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ prispievať do fondu aj z ďalších zdrojov:

• Ďalší prídel vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve, najviac však 0,5 % zo základu. Ak kolektívna zmluva nie je uzatvorená, zamestnávateľ môže prispievať sumou potrebnou na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, najviac však 0,5 % zo základu.

• Prídelmi z použiteľného zisku, pričom celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.

  Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Tvorba a použitie sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve

Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodne tvorbu a použitie sociálneho fondu v kolektívnej zmluve, je možné okrem povinného prídelu dohodnúť aj ďalší prídel do sociálneho fondu a to vo výške maximálne 0,5% zo základu.

Tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu dohodou v kolektívnej zmluve nie je podmienená adresným použitím tohto prídelu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, čo znamená, že môže byť použitý na akýkoľvek účel, ktorý sa dohodne v kolektívnej zmluve.

Ak sa v kolektívnej zmluve nedohodne použitie fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú zákonom stanovenú podmienku, nemajú na tento príspevok nárok.

Termíny tvorby a zúčtovania sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. januára nasledujúceho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka.

Použitie Sociálneho Fondu

Použitie sociálneho fondu je definované v §7 zákona č. 152/1994 Z.z. Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom príspevky z fondu na rôzne účely.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Príspevky zamestnancom a ich rodinným príslušníkom

Adresátmi príspevkov zo sociálneho fondu v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve sú zamestnanci a ich rodinní príslušníci, pričom za rodinného príslušníka sa považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti podľa zákona o prídavku na dieťa.

Možnosti použitia fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa môžu použiť na:

• Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Servisné poukážky sú prostriedky na poskytovanie pomoci na podporu dopytu. Majú mať povahu ceniny a môže ich vydávať ministerstvo práce v nominálnej hodnote 10 eur. Pomoc na podporu dopytu sa poskytuje registrovaným sociálnym podnikom, ktoré poskytujú služby starostlivosti o domácnosť a záhradu a služby pre FO, ktorá je na základe posudku odkázanosti na sociálnu službu odkázaná na pomoc inej FO.

• Príspevky na dopravu do zamestnania a späť pre zamestnancov, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

• Úhradu za externé služby, napr. na spracovanie analýz a expertíz.

• Rekreáciu, zdravotnú starostlivosť, sociálnu výpomoc, kultúrne a športové podujatia.

• Regeneráciu pracovnej sily.

• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia alebo jeho časti poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom.

Obmedzenia použitia fondu

Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu.

Dohoda o použití fondu

Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia.

Zásada rovnakého zaobchádzania

Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných vzťahoch, ktorá je zakotvená v zákone č. 365/2004 Z. z.

Zdaňovanie Príjmov zo Sociálneho Fondu

Príjmy zo sociálneho fondu sú obvykle predmetom dane z príjmov (§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). To znamená, že podliehajú zdaneniu rovnako ako mzda zamestnanca. Zamestnávateľ zrazí zamestnancovi v mzde z hodnoty príspevku zo sociálneho fondu preddavok na daň v sadzbe 19 % (príp. až 25 %). Preddavok na daň zo závislej činnosti znižuje hrubú mzdu zamestnanca. Peňažný alebo nepeňažný príspevok zo sociálneho fondu sa pripočíta k zdaniteľnej mzde v mesiaci, kedy bol poskytnutý zamestnancovi.

Príjmy oslobodené od dane

Existujú však výnimky, kedy sú príjmy zo sociálneho fondu oslobodené od dane. Zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 7 uvádza, aké príjmy zamestnanca zo sociálneho fondu sú od dane oslobodené.

• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.).

• Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!

• Sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.

• Príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce, a to v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Príklady zdaňovania

• Príspevok na rekreáciu: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu v hodnote 350 eur, od dane je možné oslobodiť len sumu 275 eur. Zvyšná suma 75 eur bude u zamestnanca predstavovať zdaniteľný príjem.

• Sociálna výpomoc pri dlhodobej PN: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi sociálnu výpomoc z dôvodu dlhodobej PN, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená do výšky 2000 eur.

• Sociálna výpomoc po úmrtí blízkej osoby: Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti, suma bude od dane oslobodená do výšky 2000 eur.

Odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne

Príjmy zamestnanca (vrátane príjmov zo sociálneho fondu), ktoré podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzickej osoby, sú u zamestnanca považované za príjmy zo závislej činnosti a sú súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody do zdravotných poisťovní.

Vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne je definovaný v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto ustanovením sa u zamestnanca za vymeriavací základ považuje každý príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti vymedzenej v § 3 zákona o sociálnom poistení poskytnutý zamestnávateľom. Výnimkou sú príjmy, ktoré nie sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane, príjmy, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov od zdanenia oslobodené, a taxatívne vymenované príjmy v § 3 a v § 138 zákona o sociálnom poistení.

Pôžičky zo Sociálneho Fondu

Poskytnutie pôžičky zamestnávateľom pre svojich zamestnancov za výhodnejších podmienok, ako keby ju zamestnanci získali od peňažného ústavu, je jednou zo zamestnaneckých výhod. Zamestnávatelia poskytujú takého výhody v rámci realizácie svojej sociálnej politiky.

Zmluvný vzťah

Zmluvný vzťah vznikajúci pri poskytnutí pôžičky upravuje Občiansky zákonník v § 657 a § 658. Ak je dohodnutá peňažná pôžička, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ (zamestnávateľ) dlžníkovi (zamestnancovi) peniaze. Dlžník sa zaväzuje vrátiť požičanú sumu peňazí veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. ako odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny.

Zdaňovanie pôžičiek

Pôžička nie je predmetom dane. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane.

Predmetom dane je zvýhodnenie zamestnanca plynúce z úroku z poskytnutej pôžičky, ktorý nie je povinný zamestnanec uhradiť (bezúročná pôžička), alebo z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru, a to bez ohľadu na zdroj poskytnutia pôžičky.

Na bezúročnú pôžičku, resp. pôžičku poskytnutú s nižším úrokom z prostriedkov odborovej organizácie sa vyššie uvedený postup nevzťahuje.

Výpočet nepeňažného príjmu

Vzhľadom na zdaňovanie zvýhodnenia v súvislosti s poskytnutými bezúročnými pôžičkami alebo pôžičkami s úrokom nižším, ako je bežne používaný úrok, je potrebné oceniť tento nepeňažný príjem zamestnanca. Zákon o dani z príjmov spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu zamestnanca priamo neupravuje. Podporne možno aplikovať oznámenie Ministerstva financií SR č. 62/682/1996 k spôsobu zdanenia peňažného zvýhodnenia plynúceho zamestnancom v súvislosti s poskytnutím pôžičiek zamestnávateľom daňou z príjmov fyzických osôb. V uvedenom oznámení č. 62/682/1996 sa za bežnú cenu úroku v súvislosti s poskytovaním pôžičiek považoval úrok poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorá sa zaoberala poskytovaním pôžičiek obyvateľstvu. V súčasnom období takéto služby poskytuje viac peňažných ústavov, preto pri vyčíslení peňažného príjmu zamestnanca možno akceptovať priemerný bežný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi SR na obdobné účely.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný v čase splácania pôžičky vypočítať „fiktívny“ úrok z nesplateného zostatku pôžičky a tento ako nepeňažný príjem zdaniť.

Ak nepeňažné plnenie je v príslušnom kalendárnom mesiaci u zamestnanca jeho jediným príjmom od zamestnávateľa alebo bude tvoriť jeho prevažnú časť, pri zdanení sa postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Povinnosťou zamestnávateľa je v zmysle § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov uviesť výšku nepeňažných príjmov v mzdovom liste zamestnanca. Výška nepeňažných príjmov je súčasťou potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vystaveného zamestnávateľom v zmysle § 39 ods.

Odvody z pôžičiek

V súlade s § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je za vymeriavací základ zamestnanca pre platenie poistného na zdravotné poistenie považovaný každý príjem zamestnanca plynúci zo zárobkovej činnosti, poskytnutý zamestnávateľom. V súlade s uvedeným aj všetky príjmy zamestnanca (vrátane príjmov zo sociálneho fondu), ktoré podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzickej osoby, sú u zamestnanca považované za príjmy zo závislej činnosti a sú súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody do zdravotných poisťovní.

Vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne je definovaný v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). V súlade s týmto ustanovením sa u zamestnanca za vymeriavací základ považuje každý príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti vymedzenej v § 3 zákona o sociálnom poistení poskytnutý zamestnávateľom. Výnimkou sú príjmy, ktoré nie sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane, príjmy, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov od zdanenia oslobodené, a taxatívne vymenované príjmy v § 3 a v § 138 zákona o sociálnom poistení.

Sociálny Fond a Výplatná Páska

Výplatná páska je dôležitý dokument, ktorý zamestnanec dostáva spolu s výplatou. Obsahuje prehľad o zárobku za daný mesiac, odpočítaných daniach a odvodoch, a čistej mzde, ktorá zamestnancovi prichádza na účet.

Kľúčové položky na výplatnej páske

• Hrubá mzda: Mzda zamestnanca pred odpočítaním daní a odvodov.

• Čistá mzda: Suma, ktorá zamestnancovi prichádza na účet.

  tags: #sociálny #fond #zdanenie #sadzba