Sociálny fond pre dohodárov: Komplexný prehľad

Sociálny fond je významným nástrojom sociálnej politiky zamestnávateľa na Slovensku, ktorý slúži na financovanie rôznych benefitov pre zamestnancov. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu je predmetom úpravy zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o sociálnom fonde, s dôrazom na jeho tvorbu, použitie, zdaňovanie a odvody, a to aj v kontexte zamestnávania osôb na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodárov).

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Podľa zákona o sociálnom fonde je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu, považovaná za zamestnávateľa. To zahŕňa:

• Právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky.
• Fyzické osoby s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky.
• Obce vo vzťahu k starostovi počas výkonu funkcie.
• Štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie, poisťovne, banky, občianske združenia, neziskové organizácie, politické strany, nadácie a pod., ak zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Medzi zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinnosť tvorby sociálneho fondu, patria:

• Zamestnanci v pracovnom pomere s uzatvorenou pracovnou zmluvou podľa § 41 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce).
• Zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z.
• Zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v štátnozamestnaneckom vzťahu k štátu (tzv. vykonávajú prácu v služobnom pomere).
• Zamestnanci vykonávajúci prácu v obdobnom pracovnom vzťahu.

Naopak, povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce). Osoby vykonávajúce činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (napr. odmeny vyplácané na základe zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 185/2015 Z. z.) nie sú zamestnancami v pracovnom pomere, a preto sa na ne sociálny fond nevzťahuje.

Príklad:

Spoločnosť ABC, s. r. o., nezamestnáva žiadneho zamestnanca. V takomto prípade spoločnosť nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. Ak však spoločnosť ABC, s. r. o., uzavrie s konateľom pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu obchodný riaditeľ, stáva sa zamestnávateľom a vzniká jej povinnosť tvoriť sociálny fond.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Z čoho sa počíta prídel do sociálneho fondu?

Základom pre výpočet prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny mesiac, resp. rok. Zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp.

Zamestnanci odmeňovaní podľa Zákonníka práce

V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa Zákonníka práce je základom mzda (hrubá mzda) podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu.

Za mzdu sa považuje aj:

• Plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
• Peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.

Za mzdu sa nepovažuje najmä:

• Náhrada mzdy.
• Odstupné.
• Odchodné.
• Cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad.
• Príspevky zo sociálneho fondu.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie.
• Príspevky na životné poistenie zamestnanca.
• Výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií.
• Daňový bonus.
• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
• Doplatky k nemocenským dávkam.
• Náhrada za pracovnú pohotovosť.
• Peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce.
• Iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
• Ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Zamestnanci odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

V prípade zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme je základom plat vymedzený v § 4 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Do platu sa započítavajú:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Tarifný plat.
• Osobný plat.
• Príplatok za riadenie.
• Príplatok za zastupovanie.
• Osobný príplatok.
• Platová kompenzácia za sťažený výkon práce.
• Príplatok za prácu v krízovej oblasti.
• Príplatok za zmennosť.
• Príplatok za výkon špecializovanej činnosti.
• Kreditový príplatok.
• Výkonnostný príplatok.
• Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla.
• Príplatok za praktickú prípravu.
• Príplatok za prácu v noci.
• Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu.
• Príplatok za prácu vo sviatok.
• Plat za prácu nadčas.
• Plat za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku.
• Odmena.
• Príplatok začínajúcemu pedagogickému zamestnancovi a začínajúcemu odbornému zamestnancovi.
• Príplatok za prácu so žiakmi so zdravotným znevýhodnením a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Rozdiel podľa § 32f ods. 13 zákona č.
• Náhrada za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska.
• Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie.
• Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Do základu sa nezapočítavajú plnenia ako odstupné, odchodné a cestovné náhrady.

Výška povinného prídelu do sociálneho fondu

Výška povinného prídelu do sociálneho fondu je stanovená zákonom o sociálnom fonde a pohybuje sa v rozmedzí od 0,6 % do 1 % zo základu.

• 0,6 % zo základu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ak nespĺňa podmienky pre tvorbu fondu vo výške 1 %. Taktiež u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtová organizácia) a rozpočet mu neumožňuje tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 %.
• Až 1 % zo základu: U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky svoje odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni a daňové povinnosti k štátu, obci a VÚC. Taktiež u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku, ak to umožňuje rozpočet.

Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu vo výške 1 % sa preverujú najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Príklad:

Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla v marci 2024 a zamestnáva 5 zamestnancov v pracovnom pomere. Povinný prídel do sociálneho fondu tvorí vo výške 0,6 % zo základu.

Živnostník zamestnáva 3 zamestnancov v pracovnom pomere. V roku 2023 dosiahol zisk, ale za november 2023 má nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 8,20 €. V tomto prípade tvorí povinný prídel do sociálneho fondu vo výške 0,6 % zo základu, pretože nesplnil všetky odvodové povinnosti.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

Okrem povinného prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov:

• Ďalší prídel do fondu dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise (najviac 0,5 % zo základu).
• Prídel z použiteľného zisku zamestnávateľa, ktorý vytvára zisk (celková suma prostriedkov fondu použitých na tento účel nesmie prekročiť 0,05 % zo základu).
• Ďalšie zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov (napr. dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu).

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.

Príklad:

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2021 bola v sume 1 211 eur. V roku 2023 teda platí, že priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie byť vyšší ako 605,50 eur (1 211 eur/2), aby mal nárok na príspevok na dopravu.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Konkrétne účely použitia fondu môžu byť:

• Stravovanie zamestnancov: Príspevky na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
• Kultúrne a športové podujatia: Účasť na kultúrnych a športových podujatiach (napr. vstupenky do divadla, kina, na koncerty, športové zápasy).
• Rekreácie a služby na regeneráciu pracovnej sily: Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. pobyty v rekreačných zariadeniach, masáže, wellness). Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom napríklad servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom.
• Zdravotná starostlivosť: Príspevky na zdravotnú starostlivosť (napr. preventívne prehliadky, očkovanie).
• Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky: Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky zamestnancom, ktorí sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Príspevok z fondu môže zamestnávateľ poskytnúť nielen zamestnancovi, ale aj rodinnému príslušníkovi, za ktorého sa podľa § 7 ods. 2 zákona o sociálnom fonde považuje: manžel, manželka a nezaopatrené dieťa.
• Kompenzácia výdavkov na dopravu: Príspevok na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť.
• Úhrada nákladov odborovej organizácie: V kolektívnej zmluve možno dohodnúť použitie sociálneho fondu na úhradu nákladov odborovej organizácie vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania. Nemôže sa použiť na výdavky, ktoré nemajú charakter výdavkov na služby (nemôže ísť napr. - na úhradu za externé služby, napr.

Zamestnávateľ musí pri poskytovaní príspevkov z fondu dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania ustanovenú Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z. Prostriedky zo sociálneho fondu nie je možné použiť na odmeňovanie za prácu. Tvorbu, výšku, použitie, podmienky poskytovania príspevkov z fondu a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovou organizáciou v kolektívnej zmluve, resp. vo vnútornom predpise, ak v organizácii nepôsobí odborová organizácia. Uvedený príspevok je možné dohodnúť len v kolektívnej zmluve, kolektívnu zmluvu nie je možné nahradiť iným predpisom! Maximálna výška príspevku určeného na takýto účel nesmie prekročiť 0,05% zo základu. Je dôležité upozorniť na to, že uvedená výška príspevku sa netvorí navyše, ale vyčleňuje sa z celkovej tvorby SF.

Účtovanie sociálneho fondu

Tvorba a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. Zaúčtovanie faktúry napr.

Zdaňovanie a odvody

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti, s výnimkou príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú oslobodené od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. Ak príspevky zo SF sú zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, sú predmetom dane, podliehajú zdaneniu a teda aj zodvodneniu (platí sa poistné na ZP a poistné na SP, okrem príspevku na DDS a nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zam-com, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa zákona o SP §3 ods. 1písm.a) nie je zárobkovou činnosťou.

Medzi príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, patria napríklad úvery a pôžičky poskytnuté zamestnancovi zo sociálneho fondu. Medzi príjmy oslobodené od dane patria napríklad príspevky na stravovanie do výšky stravného stanoveného opatrením o sumách stravného, úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.

Zdaňovanie a odvody pri konkrétnych plneniach zo sociálneho fondu

• Príspevok na stravovanie: Príspevok na stravovanie poskytnutý podľa §5 ods.7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z. je od dane oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov (nepeňažné plnenie). Od dane je tiež oslobodený príspevok na stravovanie poskytnutý zo sociálneho fondu nad rozsah zákonníka práce. Poskytnutý peňažný príspevok, aj v prípade ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je v plnom rozsahu zdaňovaný 19% sadzbou dane a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného. Pokiaľ ide o finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa §152 ods.5 Zákonníka práce - finančný príspevok poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom, tento zostáva aj naďalej oslobodený!
• Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia: Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (alebo jeho časti) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom §5 ods. 7 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. je od dane oslobodené. Oslobodenie sa vzťahuje nielen na používanie vlastných zariadení, ale aj zariadení cudzích, napr. na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom príslušného zariadenia ( prenajatie fitnes - centra, plavárne, atď.). V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi napr. permanentky do plavárne pre zamestnancov, toto plnenie už bude podliehať dani z príjmov.
• Sociálna výpomoc: Príspevok na sociálnu výpomoc môže zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom fonde poskytovať ako peňažný alebo nepeňažný nenávratný príspevok pri ťažkých životných situáciách zamestnanca. Od dane a od platenia zdravotného a sociálneho poistenia je oslobodená sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby (rodič, prarodič, dieťa, vnuk/vnučka, súrodenec, manžel/ka) žijúcej v domácnosti zamestnanca, odstraňovania alebo zmiernenia následkov živelných udalostí (záplava, požiar, povodeň, …) a z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní) a to v úhrnnej výške najviac 2000 € za zdaňovacie obdobie od jedného zamestnávateľa.
• Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie: Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie zo sociálneho fondu (nad rámec príspevku na DDS, ktorý je povinný zamestnávateľ platiť podľa zákona a ktorý platí z nákladov) je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
• Príspevok na dopravu: Poskytnutie príspevku zamestnávateľom zamestnancom na dopravu do zamestnania a späť je v plnom rozsahu zdaniteľným plnením, čiže podlieha zdaneniu 19%.
• Vstupenky na kultúrne podujatia: Ak zamestnávateľ zakúpi pre svojich zamestnancov vstupenky na divadelné predstavenie v hodnote 20 €, tieto vstupenky podliehajú daniam a odvodom.

Príklady z praxe

Príklad 1: Príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.

Príklad 2: Firemná oslava

Zamestnávateľ zorganizoval firemnú oslavu, ktorá sa konala po pracovnej zmene v hotelovom zariadení. Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom zabezpečil občerstvenie, ktoré uhradil zo sociálneho fondu. V tomto prípade je potrebné posúdiť, či ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Ak by išlo o neprimerane vysoké náklady na občerstvenie, mohlo by ísť o zdaniteľný príjem.

Príklad 3: Sociálna výpomoc

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi sociálnu výpomoc na opravu domu poškodeného víchricou vo výške 3500 €. V tomto prípade je od dane oslobodená suma do výšky 2000 €. Zvyšná suma 1500 € (3500 € - 2000 €) podlieha zdaneniu a odvodom.

Príklad 4: Permanentka do plavárne

Zamestnanec zakúpi permanentku do plavárne v hotovosti. Cena tejto permanentky je 30€. Zamestnávateľ do určitej výšky bude preplácať tomuto zamestnancovi výdavky na permanentku. Vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ bude zamestnancovi preplácať výdavky podľa predložených dokladov, peňažná úhrada poskytnutá zo sociálneho fondu je predmetom dane z príjmov a bude vstupovať do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného.

Daňové aspekty tvorby a čerpania sociálneho fondu

Povinný prídel do sociálneho fondu tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, ktorého minimálna výška je 0,6 % zo základu ustanoveného v § 4 ods. 1 a maximálna výška 1 % zo základu pri splnení ustanovených podmienok, je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Taktiež ďalší prídel tvorený podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde v rozsahu určenom potrebou na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, najviac však vo výške 0,5 % zo základu, zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.

Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Príklad:

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond vo výške 1,8%. (povinný prídel vo výške 1%, ďalší prídel 0,5% a ďalšie zdroje (prídel zo zisku) 0,3%). Za daňový výdavok bude považovaná tvorba fondu len vo výške 1,5%. (povinný prídel v max. výške 1% zo základu + ďalší prídel v max. výške 0,5%).

Sociálny fond a dohodári

Ako už bolo spomenuté, povinnosť tvoriť sociálny fond sa nevzťahuje na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú len zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. To znamená, že ak spoločnosť zamestnáva len dohodárov, nie je povinná tvoriť sociálny fond a poskytovať im benefity z neho financované.

Je však dôležité poznamenať, že zamestnávateľ sa môže rozhodnúť dobrovoľne poskytovať určité benefity aj dohodárom, napríklad príspevky na stravovanie alebo účasť na firemných akciách. V takom prípade je však potrebné dbať na daňové a odvodové aspekty týchto plnení, ktoré sa môžu líšiť od plnení poskytovaných zamestnancom v pracovnom pomere. Ak je práca vykonávaná na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, vtedy „dohodár“ nedostáva mzdu, resp. plat.

tags: #socialny #fond #pre #dohodarov