Sociálny Gradient v Zdraví: Definícia a Vplyv Socioekonomických Faktorov

Úvod do Problematiy Zdravia a Jeho Determinantov

Zdravie je komplexný stav, ktorý je ovplyvňovaný množstvom faktorov. Tieto determinanty siahajú od genetických predispozícií až po sociálne a ekonomické podmienky, v ktorých žijeme. Determinanty zdravia sú faktory, teda príčiny a podmienky, ktoré komplexne pôsobia na zdravie človeka. Pochopenie týchto determinantov je kľúčové pre efektívne plánovanie a poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že zdravotná starostlivosť je len jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravie občanov. Sociálne determinanty zdravia, životný štýl či životné prostredie sú faktory, ktoré naše zdravie ovplyvňujú zásadným spôsobom. Z toho dôvodu bude vláda presadzovať prierezový pohľad na zdravie občanov.

Prírodné a Životné Prostredie ako Základ Zdravia

Prírodné životné prostredie je nevyhnutné pre život človeka vôbec. Presadzovanie ekologického správania spoločnosti a jednotlivcov v záujme zachovania prírodnej rovnováhy musí byť základným princípom politiky štátu. Obnoviteľnosť prírodných zdrojov nie je neobmedzená. Hospodársky rast nemôže byť prioritou prezieravej štátnej politiky najbližšieho obdobia vo vývoji spoločnosti, najmä nie ako veličina vytrhnutá a interpretovaná účelovo a nezávisle na hospodárení štátu s verejnými financiami vôbec. Z hľadiska priemyselnej výroby musí ísť už v blízkej budúcnosti o striedmosť vo využívaní prírodných zdrojov a „pretváranie prírody“ musí ísť cestou intenzifikácie výroby s vysokou pridanou hodnotou produkcie, závislou na uplatňovaní inovatívnych technológií, s využívaním obnoviteľných energetických zdrojov.

Definícia Sociálneho Gradientu v Zdraví

Sociálny gradient je definovaný ako vplyv úrovne sociálno-ekonomických faktorov na zdravie. Uznáva sa za štatisticky dokázané, že jedinci nižšieho socioekonomického postavenia (vyjadreného kvalitou materiálneho zabezpečenia - spotreby domácnosti a úrovňou dosiahnutého vzdelania) sú častejšie chorí ako „bohatí“. Sociálne príčiny teda prispievajú k rozdielom vo výskyte chorobnosti a úmrtnosti medzi sociálnymi skupinami. Vláda SR si uvedomuje sťažený prístup a špecifiká poskytovania starostlivosti v rôznych ohrozených skupinách. Vláda SR bude preto klásť špeciálny dôraz na zvyšovanie dostupnosti prevencie, zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o duševné zdravie, dlhodobej starostlivosti pre zdravotne ťažko postihnuté osoby, marginalizované komunity, dôchodcov a ostatné ohrozené skupiny. Vláda SR zapojí marginalizované komunity do skríningových iniciatív terénnych pracovníkov. Vláda SR zruší doplatky za lieky pre ľudí ťažko zdravotne postihnutých, detí do šiestich rokov veku a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku. Náklady tohto opatrenia budú refundované zo štátneho rozpočtu.

Socioekonomické Faktory a Ich Vplyv na Zdravie

Socioekonomické faktory sú kľúčové determinanty zdravia, ktoré ovplyvňujú prístup k zdrojom, vzdelaniu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti. Ľudia s nižším socioekonomickým statusom čelia mnohým prekážkam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich zdravie. Medzi tieto prekážky patrí:

• Nedostatočné materiálne zabezpečenie: Obmedzený prístup k zdravej výžive, kvalitnému bývaniu a bezpečným podmienkam života.
• Nižšia úroveň vzdelania: Obmedzené možnosti získania lepšie platenej práce a informácií o zdravom životnom štýle.
• Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti: Problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti, dlhé čakacie doby a nedostatok zdravotníckych zariadení v blízkosti bydliska.
• Stres a psychické problémy: Vyššia miera stresu spojená s finančnými problémami, nezamestnanosťou a sociálnou izoláciou.

Tieto faktory vedú k vyššiemu výskytu chronických ochorení, nižšej dĺžke života a celkovo horšiemu zdravotnému stavu u ľudí s nižším socioekonomickým statusom.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Príklady Konkrétnych Dopadov Sociálneho Gradientu

• Kardiovaskulárne ochorenia: Ľudia s nižším príjmom majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku kardiovaskulárnych ochorení v dôsledku nezdravého stravovania, fajčenia a nedostatku pohybu.
• Diabetes: Nižšia úroveň vzdelania a obmedzený prístup k zdravej výžive zvyšujú riziko vzniku diabetu 2. typu.
• Respiračné ochorenia: Bývanie v znečistenom prostredí a práca v rizikových povolaniach zvyšujú riziko vzniku respiračných ochorení.
• Duševné zdravie: Finančné problémy, nezamestnanosť a sociálna izolácia prispievajú k vyššiemu výskytu depresií a úzkostných porúch.

Pracovné Podmienky a Ich Vplyv na Zdravie

Pracovný potenciál je časť zdravotného potenciálu jedinca, ktorá ovplyvňuje jeho možnosti pracovného uplatnenia. Pracovné podmienky vytvárajú v interakcii s pracovným potenciálom človeka pracovné požiadavky. Vláda SR, uvedomujúc si kľúčovú rolu zdravotníckych pracovníkov a ďalších pracovníkov v zdravotníctve, sa zasadí o zlepšenie ich pracovných podmienok a nastavenie motivačného prostredia tak, aby pracovník v zdravotníctve zostával a takisto sa vracal za prácou na Slovensko. Vláda SR zvýši právomoci zdravotných sestier tak, aby mohli prevziať časť kompetencií lekárov, a zruší premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry (pričom zdravotníckym asistentom ponechá zvýšené kompetencie). Vláda SR bude monitorovať dodržiavanie Zákonníka práce, ako aj dodržiavanie personálnych normatívov. Vláda SR umožní rodičom s maloletými deťmi, ktorí pracujú v štátnych nemocniciach, zladenie ich pracovného a rodinného života a zdravotníckym pracovníkom navrhne možnosť znížiť si daňový základ o výdavky súvisiace s absolvovanými vzdelávacími podujatiami. Vláda SR zvýši priemernú mzdu zdravotným sestrám tak, aby sa dostali na úroveň 110 % priemernej mzdy v hospodárstve.

Zdravotná Gramotnosť a Jej Význam

Zdravotná gramotnosť je v podmienkach Slovenskej republiky pomerne novou oblasťou, ktorej je potrebné venovať adekvátnu pozornosť v súvislosti s rôznymi cieľovými skupinami. Starostlivosť o rizikových pacientov, ako aj podpora a rozvoj zdravotnej gramotnosti laickej verejnosti musia byť založené na multidisciplinárnom prístupe a implementácii intervencií nielen zdravotníckych, ale aj sociálnych pracovníkov. Vláda bude okrem vytvárania motivácií k zdravému životnému štýlu podporovať aj vzdelávanie a celkovú informovanosť občanov o zdraví.

Výživa a Pohybová Aktivita ako Kľúčové Determinanty

Na výživu a pohybovú aktivitu u rizikových pacientov sú zamerané príspevky alebo abstrakty, ktoré spracúvajú hodnotenie stavu výživy a fyzickej aktivity u rizikových pacientov a hodnotenie nutričného stavu v dlhodobej starostlivosti o seniorov. S oblasťou výživy súvisia aj príspevky zamerané na skríning porúch výživy u pacientov po cievnej mozgovej príhode, predoperačnú nutričnú podporu geriatrických pacientov, výživové a kineziologické determinanty sociálnej inklúzie seniorov a konzervatívnu liečbu pri poruchách prehĺtania u rizikových pacientov. Zborník obsahuje aj príspevok zameraný na hodnotenie aktivity a samostatnosti v aktivitách denného života seniorov, aplikáciu prvkov fyzioterapeutickej a ošetrovateľskej starostlivosti v liečbe geriatrického pacienta, vplyv dýchania na celkové zdravie človeka, a tiež vplyv osamelosti na fyzické a psychické zdravie u seniorov v domácom prostredí. Populácia starne, ľudia žijú dlhšie, ale zároveň čoraz viac trpia chronickými chorobami, pri zvládaní ktorých je nevyhnutné podporovať zdravý životný štýl. Vláda zavedie mechanizmy na podporu starostlivosti o zdravie a prevenciu na strane poskytovateľov, ale aj samotných poistencov.

Priorita Vyrovnaného Štátneho Rozpočtu a Reforma Sociálneho Systému

Na princípe zásadného šetrenia na výdavkoch štátu (korupcia), na reforme sociálneho systému a na rozvoji služieb (ako terciárneho sektora ekonomiky), musí byť založená priorita vyrovnaného štátneho rozpočtu a umorenia štátneho dlhu.

Ciele a Hodnoty Zdravotného Systému SR

Hlavným cieľom zdravotného systému je dosiahnuť čo najlepšie zdravie všetkých občanov. Aj napriek prioritnej potrebe zvládnutia krízy vyvolanej koronavírusom SARS-CoV-2 spôsobujúcim chorobu COVID-19 a následnej potrebe zvyšovania pripravenosti Slovenskej republiky na budúce krízy ohrozujúce zdravie občanov sa bude vláda dôkladne venovať dlhodobým, štrukturálnym problémom zdravotného systému. Bude sa usilovať nastaviť funkčný zdravotný systém do roku 2030. Vláda SR deklaruje, že kľúčovými hodnotami v systéme zdravotníctva sú spravodlivosť, solidarita, kvalita a rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre každého občana. Integrálnou súčasťou zdravotnej politiky štátu bude transparentnosť, nulová tolerancia voči korupcii, prístup k informáciám, rozhodovanie na základe kvalitných dát, efektívne vynakladanie zdrojov či inklúzia laickej a odbornej verejnosti.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Výzvy a Riešenia v Poskytovaní Zdravotnej Starostlivosti

Poskytovanie kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti je spoločnou výzvou všetkých zdravotných systémov s univerzálnym zdravotným poistením. Tak ako aj iné krajiny, Slovensko čelí všeobecným výzvam, ktoré sú spojené s prílivom nových technológií, limitovaným rozpočtom či zvyšujúcimi sa požiadavkami na zdravotnú starostlivosť. Okrem silnej regulačnej úlohy musí byť štát garantom dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre svojich občanov aj svojou vlastníckou prítomnosťou. Vláda SR si uvedomuje, že súčasťou problémov v systéme zdravotnej starostlivosti je nesprávny manažment pacienta a z toho vyplývajúca nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Keďže cesta k zdraviu sa začína ešte pred vstupom do ambulancie, vláda zavedie mechanizmy na podporu starostlivosti o zdravie a prevenciu na strane poskytovateľov, ale aj samotných poistencov.

Modernizácia a Inovácie v Zdravotnej Starostlivosti

Vláda SR pripraví ambulantný, ale aj nemocničný sektor na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s najmodernejšími štandardmi. Pripraví riešenia podporujúce inovatívne spôsoby poskytovania zdravotnej starostlivosti pomocou moderných technológií, vrátane rozvoja e-zdravia. Vláda SR sa zaväzuje platobnými mechanizmami podporiť zavádzanie inovatívnych moderných technológií, ako sú napríklad telemedicína.

Štandardná Zdravotná Starostlivosť a Práva Pacientov

Vláda SR zadefinuje štandardnú zdravotnú starostlivosť: základný balík garantovanej bezplatnej starostlivosti s ohľadom na časovú a geografickú dostupnosť a protokoly pre diagnostiku a liečbu. V prípade, že poisťovňa nebude mať v danom regióne dostatočné kapacity, pacientovi bude musieť uhradiť liečbu aj u nezmluvného lekára. Vláda SR presadí, aby zdravotné poisťovne museli pacientom s podozrením na nádorové ochorenie zabezpečiť operáciu do 14 dní od indikácie klinickým onkológom. Inak budú poisťovne povinné uhradiť operáciu v ľubovoľnej krajine EÚ. Vláda SR legislatívne zabezpečí možnosť pacienta spísať svoju medicínsku vôľu a výber svojho právneho zástupcu v medicínskych otázkach. Vláda SR vytvorí pozíciu pacientskeho ombudsmana.

Starostlivosť o Duševné Zdravie a Ohrozené Skupiny

Zároveň sa vláda SR zameria na reformu starostlivosti o duševné zdravie. Vláda SR podporí vznik komunitnej starostlivosti na podporu nielen psychologickej starostlivosti, ale aj sociálnej starostlivosti a podporu aktívneho životného štýlu seniorov. Vláda SR zriadi nadrezortný orgán spravujúci oblasť duševného zdravia - podporu zdravia, prevenciu, diagnostiku, liečbu, následnú starostlivosť a vzdelávanie odborníkov - a prijme záväzok vytvorenia národnej excelentnej inštitúcie na výskum a liečbu duševných porúch.

Podpora Primárnej Sféry a Dostupnosti Zdravotnej Starostlivosti

Vláda SR, uvedomujúc si nezastupiteľnú úlohu primárnej sféry, vykoná zmeny, ktoré uľahčia vstup nových lekárov do systému. Vláda SR zjednoduší otváranie nových ambulancií v regiónoch s nedostatkom všeobecných lekárov a vytvorí motivačné bonusy a dotácie na vznik nových ambulancií a zefektívnenie súčasných ambulancií. Dôraz bude klásť na pohodlné objednávanie pacientov a komunitné sieťovanie poskytovateľov, s cieľom zlepšenia manažmentu pacienta. Vláda SR zvýši kompetencie VÚC pri vydávaní povolení v ambulantnom segmente a pri manažovaní tvorby siete. Vytvorí podmienky na spoluprácu s nemocnicami pri vytváraní rezidentských miest pre ambulantných špecialistov. Vláda SR aktualizuje sieť ambulancií všeobecných lekárov tak, aby sa zvýšila dostupnosť. Vláda SR uvoľní preskripčné a indikačné obmedzenia pre všeobecných lekárov. Vstup do primárnej sféry umožní aj iným lekárom - špecialistom a zabezpečí pre lekárov a sestry dostupné možnosti dovzdelávania sa. Pre ambulantných lekárov zavedie nový katalóg výkonov zabezpečujúci nové finančné ohodnotenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Reforma Akútnej a Urgentnej Starostlivosti

Vláda SR zavedie komunikačné, klinické a indikačné protokoly pre operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Vláda SR navrhne reformu pohotovostných ambulancií. Pre spádové oblasti vytvorí ambulancie urgentnej starostlivosti s nepretržitou prevádzkou. Vláda SR sa zasadí o prijatie novej legislatívy, ktorá zvýši kvalitu dopravnej zdravotnej služby a umožní jej prevádzku aj menším poskytovateľom.

Plánovanie a Infraštruktúra Zdravotnej Starostlivosti

Vláda SR vypracuje analýzu spotreby zdravotnej starostlivosti (zohľadňujúc regionálne špecifiká), definuje potrebu a rozmiestnenie infraštruktúry, navrhne siete poskytovateľov s jasne definovanými parametrami a zmení výnos o materiálno-technickom a personálnom vybavení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vláda SR zavedie plány obnovy zdravotníckej techniky a infraštruktúry na úrovni každej štátom riadenej nemocnice s definovaným zdrojom financovania. Tieto plány budú definované s presahom na niekoľko rokov tak, aby bolo zabezpečené priebežné obnovovanie prístrojového vybavenia nemocníc.

Riadenie a Financovanie Štátnych Nemocníc

Vláda SR začne štátne nemocnice riadiť koordinovane pod jednotným vedením a bude naplno využívať úspory z rozsahu. Vláda SR sa zasadí o transparentný a nepolitický výber riaditeľov nemocníc a o zavedenie osobnej zodpovednosti manažmentu nemocníc pri nehospodárnom nakladaní s majetkom štátnych nemocníc, ako aj pri nedodržiavaní personálnych normatívov. Vláda SR zavedie pre štátne nemocnice centrálne riadenú prípravu rozpočtu a jeho priebežné vyhodnocovanie, jednotný ekonomický softvér, centrálne obstarávanie, riadenie platieb a viacstupňové schvaľovanie objednávok a zmlúv s prahovými hladinami.

Investície do Nových Nemocníc

Vláda SR predstaví projektový zámer výstavby nových regionálnych nemocníc zodpovedajúcich súčasným trendom v starostlivosti o pacienta a práci zdravotníckeho personálu. Vláda SR bude presadzovať, aby bola do piatich rokov vybudovaná komplexná koncová univerzitná nemocnica v Bratislave na Rázsochách. Pre zrýchlenie jej výstavby pripraví zákon o strategickej investícii - Lex Rázsochy.

Dlhodobá Starostlivosť a Podpora pre Chronicky Chorých

Vláda SR zriadi nadrezortnú platformu pre riadenie a rozvoj zdravotnej starostlivosti o dlhodobo chorých pacientov ako spoločný projekt Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstva zdravotníctva SR. Vláda SR pripraví novú legislatívu o dlhodobej starostlivosti, ktorá sa zameria na riešenie komplexnej zdravotnej, sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti. Vláda SR podporí starostlivosť o bezvládnych a chronicky chorých v domácom prostredí prostredníctvom Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných paliatívnych tímov. Vláda SR vytvorí podmienky na priblíženie zdravotnej starostlivosti k bezvládnym a dlhodobo chorým do ich známeho prostredia. Bude podporovať rodinnú a komunitnú starostlivosť a sieťovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a posilní sieť domovov ošetrovateľských služieb s kvalifikovanými sestrami a pracovníkmi v sociálnych službách. Vláda SR za účelom nastavenia nárokov, ktoré plynú z odkázanosti, zjednotí posudkovú činnosť. Vláda SR podporí rozvoj následnej starostlivosti, vrátane kúpeľnej starostlivosti vo vzťahu k doliečovaniu pacienta po prepustení z akútneho lôžka, a zavedie a zadefinuje včasný operatívny manažment následnej starostlivosti. Vláda SR zlepší prístup k zdravotným výkonom v celkovej anestéze pre hendikepované osoby.

Kategorizácia, HTA a Transparentnosť

Vláda SR sprehľadní kategorizačný proces a zasadí sa o transparentnosť a nákladovú efektivitu v rozhodovacích procesoch. Vláda SR zriadi nezávislú HTA agentúru (Health technology assesment), ktorá bude pracovať v štandarde EUnetHTA (Európska agentúra pre spoluprácu HTA v krajinách EÚ), vyhodnocovať trendy vývoja nových technológií (horizon scanning) a posudzovať hradené, ale aj inovatívne lieky a zdravotné technológie pred ich registráciou na našom trhu. Vláda SR zaktualizuje a prepojí zdravotnícke pomôcky v zdravot…

Rodové Nerovnosti a Ich Vplyv na Zdravie

Rodové nerovnosti sa vyskytujú v spoločnostiach po celom svete, aj napriek tomu, že je známe, aké negatívne dôsledky na zdravie a životy ľudí majú. V minulosti aj súčasnosti sa rodovými nerovnosťami zaoberali a zaoberajú najmä feministické organizácie a výskumy. Tieto nerovnosti však majú nezanedbateľný vplyv na verejné zdravie a preto prvoradý záujem o riešenie tejto problematiky by mal byť na strane verejného zdravotníctva. Rodové nerovnosti sú stále hlboko zakorenené v každej spoločnosti. Ženy často nemajú prístup k dôstojnej práci a čelia rozdielom v odmeňovaní práce, nemajú prístup k základnému vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Ženy sú nedostatočne zastúpené v politických a ekonomických rozhodovacích procesoch, vedúcich pozíciách, sú podceňované a zažívajú diskrimináciu vo vedeckých a zdravotníckych disciplínach na celom svete. Vo všetkých častiach sveta sú vystavené rodovo podmienenému násiliu a diskriminácii. Okrem toho, že rodová rovnosť je základným ľudským právom, jej dosiahnutie má najmä sociálno-ekonomické dôsledky. Rodovo podmienené mocenské vzťahy, normy a stereotypy ovplyvňujú vystavenie žien a mužov určitým zdravotným rizikám, ovplyvňujú ich správanie pri snahe zachovať si dobré zdravie, a tiež majú vplyv na ich prístup k zdravotníckym službám a na spôsob, akým zdravotnícke systémy reagujú na ich potreby (diskriminácia pri poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti). Feministický prístup dokáže poukázať na potrebu skúmania súvislostí medzi rodom, znevýhodnením a zdravím, ale aj distribúciou moci v procesoch verejného zdravia, zahŕňajúc tvorbu politiky až po realizáciu programov. Existuje mnoho oblastí, v ktorých rodové nerovnosti buď priamo alebo nepriamo ovplyvňujú zdravie žien, ale aj mužov. Pohlavie a rod ovplyvňujú zdravie každého jednotlivca počas celého jeho života. Ovplyvňujú prežívanie krízy a núdzových situácií, expozíciu chorobám a prístup k zdravotnej starostlivosti, vode, hygiene a sanitácii. Rodová nerovnosť neúmerne postihuje dievčatá a ženy vo väčšine spoločností. Majú nižšie spoločenské postavenie a menšiu kontrolu nad rozhodovaním o svojom tele, v intímnych vzťahoch, rodinách a komunitách, čím sú vystavené rôznym formám násilia, nátlaku a škodlivým praktikám. Členské štáty európskeho regiónu WHO majú jednu z najvyšších úrovní rodovej rovnosti vo svete, ale v rámci regiónu existujú určité rozdiely. Rodovo zaujaté štruktúry a postoje výskumníkov, učiteľov alebo vedúcich pracovníkov v oblasti vedy, techniky, inžinierstva, medicíny a globálneho zdravia môžu byť pre dievčatá a ženy prekážkou pri vstupe do svojich profesií a napredovaní v nich. Výsledkom je pretrvávajúce nedostatočné zastúpenie žien vo výskume a vo vedúcich pozíciách v týchto oblastiach (Ratele et al., 2019). Sexuálne a sexualizované násilie na ženách je jednou z foriem diskriminácie a zároveň sa považuje za rodovo špecifické porušovanie ľudských práv. Sexuálne násilie vo väčšine kultúr umožňuje patriarchálne zriadenie spoločnosti. Na obranu proti sexuálnemu násiliu páchanému na ženách je potrebné zabezpečiť rodovú rovnosť. Sexuálne násilie páchané na ženách a dievčatách sa neobmedzuje na žiadny politický alebo ekonomický systém, ale je rozšírené v každej spoločnosti na svete. Prekračuje hranice bohatstva, rasy a kultúry a je vyjadrením historických, kultúrnych, náboženských špecifických hodnôt a noriem, ktoré sa dnes stále uplatňujú prostredníctvom mnohých sociálnych a politických inštitúcií, ktoré podnecujú diskrimináciu žien a dievčat (Banarjee, 2020). Svetová zdravotnícka organizácia zdôraznila, že komunitné zásahy riešením rodových noriem a postojov môžu meniť jednotlivcov aj celé komunity. Tieto môžu zahŕňať napríklad metódy na ekonomické posilnenie žien a nemenej významné získavanie mužov ako partnerov proti rodovo podmienenému násiliu. Okrem toho môžu mediálne intervencie a kampane na zvýšenie povedomia verejnosti využívať masmédiá na spochybnenie rodových noriem a postojov a pokúsiť sa zvýšiť povedomie celej spoločnosti o násilnom správaní voči ženám a o tom, ako mu predchádzať (Banarjee, 2020). Kým však budeme žiť v spoločnosti, ktorá jednotlivcom priznáva rôzny stupeň rešpektu v závislosti od pohlavia, veku, etnickej príslušnosti, bohatstva, postihnutia alebo iných znakov identity, bude tento sociálny gradient pretrvávať (Aphramor, 2017). Častokrát sa pristupuje len k využívaniu služieb, ktoré liečia symptómy nerovností, avšak tomu sa dá vo veľkej miere vyhnúť riešením základných sociálnych príčin. Riešenie sociálnych determinantov je dokonca ekonomicky menej náročné ako riešenie medicínskych dôsledkov nerovnosti. Feministický výskum a aktivizmus výrazne prispeli k realizácii sociálnych štúdií zdravia a mali úspech aj pri ovplyvňovaní politiky verejného zdravia. Vo všeobecnosti sa v súčasnosti uznáva význam pohlavia ako kľúčovej hybnej sily v sociálnej determinácii zdravia (Keane, 2014). Feministické verejné zdravotníctvo predstavuje multidisciplinárny prístup, ktorý má za cieľ zlepšiť zdravie rodovo podriadených skupín, respektíve znížiť nerovnosti v zdraví medzi týmito skupinami. Feministický výskum je založený na činnosti, často v úzkej spolupráci so ženským hnutím (alebo mimovládnymi ženskými organizáciami), ako aj na sociálnych zmenách. Preto je feministický výskum užitočný v oblasti verejného zdravia, najmä v oblasti podpory zdravia. Súčasný feminizmus vyžaduje rovnaké práva a príležitosti pre všetkých bez rozdielu (Molyneux M. et al. 2021). ale v prípade potreby mať rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie. Tento príspevok nemá za cieľ byť vyčerpávajúcim zoznamom eventualít, v ktorých sú ženy diskriminované, ale načrtnúť asociácie feministických štúdií/hnutí a verejného zdravotníctva, a zároveň poukázať na často zbytočnú a nezmyselnú negatívnu konotáciu slova feminizmus. Ženy sú podceňované a diskriminované v prístupe k vzdelaniu a práci, pritom výskumy ukazujú, že sú to dôležité determinanty zdravia.

Štatistické Pojmy v Medicíne

Moderná medicína dnes operuje so štatistickými pojmami, zvlášť ak hovoríme o medicíne založenej na dôkazoch. Štatistické analýzy sú dnes publikované vo väčšine článkov v lekárskych časopisoch (Machin et al., 2007). Pre teoretické ozrejmenie použijeme nasledovnú tabuľku, označovanú často v literatúre ako 2x2 tabuľku. Riziko (angl. risk) - pravdepodobnosť, že dôjde k danej udalosti v definovanej skupine osôb v danom časovom období (Perera et al., 2008). V našom hypotetickom príklade ide o pravdepodobnosť úmrtia pacientov liečených študovaným liekom za dané časové obdobie 10 rokov. Niekedy sa používa v anglicky písanej literatúre pojem outcome, čo by sme mohlo preložiť ako výsledok, následok. Relatívne riziko (angl. relative risk (RR)) - pomer rizika vzniku danej udalosti v jednej sledovanej skupine k riziku vzniku rovnakej udalosti v druhej sledovanej skupine (Perera et al., 2008). Platí vo všeobecnosti, ak RR=1nie je rozdiel medzi obidvoma liečenými skupinami. Zníženie relatívneho rizika (angl. Zníženie absolútneho rizika (angl. absolute risk reduction (ARR)) - používa sa pri popísaní stavu, keď akceptujeme skutočnosť, že daná intervencia prinesie úžitok (napr. zníži počet úmrtí), popisuje rozdiel v rizikách (Machin et al., 2007). V anglicky písanej literatúre sa používa všeobecnejší termín absolútny rozdiel rizík (angl. absolute risk difference (ARD)) popisujúci rozdiel medzi rizikami pre dve skupiny, napr. v testovanej skupine a kontrolnej skupine. Počet pacientov, ktorých treba odliečiť (angl. number needed to treat, (NNT)) - priemerný počet pacientov, ktorých treba liečiť, aby sa zabránilo jednému neželanému výstupu za dané časové obdobie (Perera et al., 2008). Samozrejme uvedené štatistické pojmy je možné použiť v oveľa širšom meradle na popis rôznych iných výsledkov medicínskeho výskumu. Napríklad vznik daného ochorenia a expozícia definovaným vplyvom vonkajšie okolia (napr. chemické toxíny, fajčenie, počet súrodencov v rodine), vznik daného ochorenia a prítomnosť špecifickej alely daného génu. V medicíne musíme byť pri štatistických analýzach opatrní, treba vždy zvážiť do akej miery je štatisticky významný výsledok zároveň aj klinicky významným výsledkom. Britský štatistik a epidemiológ Sir Austin Bradford Johnson Hill zaviedol do praxe kritéria, kedy platia štatistické výsledky v medicíne (angl. Bradford Hill criteria). Kritéria súvisia s jeho podaním štatistického dôkazu o spojitosti medzi fajčením a úmrtnosťou na rakovinu pľúc u obyvateľov Veľkej Británie. Aj keď dnes sa môže uvedené zistenie zdať samozrejmé, v tomto období nepanoval jednotný názor ani medzi autoritami. V roku 1947 bola položená Radou pre lekársky výskum (angl. Medical Research Council (MRC)) otázka, prečo za posledných 25 rokov stúpla úmrtnosť na rakovinu pľúc 15-krát. Odpoveď bola o to komplikovanejšia, že v tom období okolo 90% dospelej populácie aktívne fajčilo. a. b. c. vzťah musí mať svoj biologický gradient, t.j. d. e. f. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. porovnania s inými ochoreniami, napr. MUDr.

tags: #sociálny #gradient #v #zdraví #definícia