Sociálny kapitál klienta: Definícia a význam v sociálnej práci

Úvod

Sociálna práca sa ako praktická a aplikovaná veda neustále vyvíja a snaží sa upevniť svoje miesto medzi pomáhajúcimi disciplínami. S rozvojom vedy prichádzajú nové požiadavky na systemizáciu poznatkov a ich efektívne využitie v praxi. V tomto kontexte sa čoraz viac do popredia dostáva manažment a sociálny manažment, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní kvality života klientov. Cieľom tohto článku je objasniť definíciu sociálneho kapitálu klienta a jeho význam v sociálnej práci.

1. Manažment a sociálna práca

Každá organizácia pozostáva z dvoch prepojených systémov: riadiaceho a riadeného. Hlavným cieľom manažmentu je efektívne riadiť riadený subjekt, pričom manažér musí ovládať potrebné poznatky, zručnosti, princípy a metodiky a rozumieť problematike riadených subjektov. V sociálnej práci sa manažment zameriava na zvyšovanie kvality života ľudí prostredníctvom eliminácie, riešenia a zmierňovania ich problémov.

M. Svobodová zdôrazňuje dve oblasti manažmentu relevantné pre sociálnu prácu:

• Manažment ako proces tvorby a udržiavania prostredia, v ktorom jednotlivci pracujú a účinne dosahujú ciele.
• Manažment ako proces optimalizácie využitia ľudských, materiálnych a finančných zdrojov na dosiahnutie cieľov.

E. Mydlíková zdôrazňuje, že zmyslom manažmentu je dosahovanie produktívnej činnosti, pričom manažér by mal inšpirovať pracovníkov a aplikovať najnovšie technologické postupy a zručnosti. Š. Strieženec vníma manažment ako moderné riadenie ľudí, ktoré zahŕňa výber pracovníkov, organizáciu ich pracovného režimu, tvorbu pracovnej klímy, riešenie sociálnych otázok, odmeňovanie, motiváciu, stimuláciu a sankcie.

Vo všeobecnosti je manažment v sociálnej práci riadením a organizovaním činnosti riadených subjektov pomocou riadiacich pracovníkov na základe plánov, s kontrolou efektivity výstupov v kontexte riadenia sociálnej služby. Je však potrebné vymedziť hranice prieniku manažmentu do jednotlivých oblastí sociálnej práce a zvážiť, či je aplikácia všeobecného manažmentu dostačujúca, alebo je potrebné siahnuť po modernejších prístupoch, ako je sociálny manažment.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

2. Sociálny manažment v sociálnej práci

Š. Strieženec definuje sociálny manažment ako aktivity, ktoré sa špecializujú na koordinovanie činnosti ľudí v organizáciách pôsobiacich v oblasti sociálnej pomoci, služieb, prevencie a poradenstva. Dôraz sa kladie na ľudské zdroje a berie sa do úvahy vplyv sociálnych a psychologických faktorov. Sociálny manažment sa odlišuje od ekonomického manažmentu tým, že zohľadňuje sociálne a psychologické faktory riadenia.

Repková upriamuje pozornosť na projektovú metódu, ktorá podporuje vysokú kvalitu a dynamiku v službách pre klienta a poskytuje nový pohľad na organizáciu práce a využívanie potenciálu ľudí v prospech klienta.

Bernhart definuje sociálny manažment ako ekonomické chápanie sociálnej práce, ktoré umožňuje tematizovať sociálnu prácu a transformovať ju na produktívnu ponuku pomoci, ktorá je v súlade s pravidlami a požiadavkami spoločenských skupín v kontexte solidarity. V sociálnom manažmente musí existovať rovnováha medzi ekonomickými, spoločensko-etickými a ľudskými prvkami. Cieľom je zabezpečiť rentabilitu sociálnych služieb, pričom solidárnosť, etika a ľudskosť sú dôležité prvky.

3. Sociálny kapitál ako kľúčový prvok sociálneho manažmentu

Na objasnenie sociálneho manažmentu prispievajú aj systémové poznatky Technologickej univerzity Kochi v Japonsku, ktorá vytvorila Centrum vedeckých systémov sociálneho manažmentu. Cieľom je zabezpečiť správne fungovanie sociálnych systémov a dosahovanie cieľov. Sociálny kapitál zaujíma v tomto systéme ústrednú pozíciu a slúži na stanovenie cieľov, postupov a pravidiel na zabezpečenie efektívne fungujúcej infraštruktúry.

Fukuyama definuje sociálny kapitál ako "neformálne normy podporujúce spoluprácu medzi dvoma alebo viacerými jednotlivcami". Sociálny kapitál je spoločenský potenciál neviditeľných spätnoväzbových vzťahov, ktoré dokážu docieliť spoluprácu viacerých jednotlivcov alebo skupín.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Coleman definuje sociálny kapitál prostredníctvom jeho funkcií, ktoré spočívajú v dosiahnutí vyššej reciprocity, solidarity a vzájomnej dôvery na báze spolupráce. Dôvera je dôležitou súčasťou sociálneho systému a zvyšuje efektivitu systému.

Cieľom sociálneho manažmentu je zabezpečiť efektívne riadenie tak, aby riadené subjekty navzájom spolupracovali, vytvárali spätnoväzbové vzťahy a boli stotožnené s cieľmi sociálneho systému. Sociálny kapitál je riadiaci prvok, prostredníctvom ktorého možno ovplyvniť spätnoväzbové vzťahy a spoluprácu v smere dosahovania cieľov.

V sociálnej práci má sociálny kapitál významnú úlohu, nakoľko na rozdiel od ľudského kapitálu upriamuje pozornosť aj na neformálne faktory riadiacich procesov, ktoré predstavujú skrytý potenciál motivácie k väčšej efektivite a solidarite.

4. Sociálny kapitál klienta: Definícia

Na základe uvedených informácií môžeme definovať sociálny kapitál klienta ako:

Súhrn neformálnych noriem, sociálnych sietí, vzťahov a zdrojov, ktoré má klient k dispozícii a ktoré mu umožňujú spolupracovať s inými jednotlivcami a skupinami, dosahovať svoje ciele a zlepšovať svoju kvalitu života.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálny kapitál klienta zahŕňa:

• Sociálne siete: Klientove vzťahy s rodinou, priateľmi, susedmi, kolegami a inými členmi komunity.
• Dôvera: Klientova dôvera v iných ľudí a ich dôvera v neho.
• Reciprocita: Klientova ochota pomáhať iným a ich ochota pomáhať jemu.
• Normy a hodnoty: Spoločné normy a hodnoty, ktoré podporujú spoluprácu a solidaritu.
• Prístup k zdrojom: Klientov prístup k informáciám, službám, financiám a iným zdrojom, ktoré sú dostupné prostredníctvom jeho sociálnych sietí.

5. Význam sociálneho kapitálu pre klientov sociálnej práce

Sociálny kapitál zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní kvality života klientov sociálnej práce. Klienti s vysokým sociálnym kapitálom majú:

• Lepšie zdravie: Majú prístup k lepšej zdravotnej starostlivosti, podporu pri zvládaní chorôb a menej stresu.
• Vyššie vzdelanie: Majú prístup k lepším vzdelávacím príležitostiam, podporu pri štúdiu a vyššiu motiváciu k dosahovaniu vzdelávacích cieľov.
• Lepšie zamestnanie: Majú prístup k viac pracovným príležitostiam, lepšie pracovné podmienky a vyššie mzdy.
• Vyššiu životnú spokojnosť: Majú pocit, že sú súčasťou komunity, majú podporu v ťažkých situáciách a cítia sa viac prepojení s inými ľuďmi.
• Zvýšenú odolnosť: Sú schopní lepšie zvládať stres, prekonávať prekážky a adaptovať sa na zmeny.
• Znížené riziko sociálneho vylúčenia: Majú lepšie sociálne zručnosti, silnejšie sociálne siete a väčšiu pravdepodobnosť, že sa budú aktívne zapájať do spoločnosti.

6. Sociálny kapitál a mocenský vzťah sociálneho pracovníka a klienta

Pri práci s klientmi je dôležité si uvedomiť mocenský vzťah, ktorý existuje medzi sociálnym pracovníkom a klientom. Sociálny pracovník disponuje mocou založenou na autorite a inštitucionálne pridelenej moci. Je dôležité, aby si sociálny pracovník uvedomoval svoju moc a nepoužíval ju na manipuláciu klienta.

Manipulácia môže byť definovaná ako určenie cieľov, ku ktorým chce sociálny pracovník klienta priviesť, pričom klient nemá priamy podiel na ich určení. Je dôležité si uvedomiť, že moc pomáhajúceho je daná určitým všeobecným súhlasom, ktorý jej zaisťuje legitimitu. V niektorých prípadoch je moc pomáhajúceho voči klientovi dokonca žiaduca, napríklad ak klient nie je schopný sám rozoznať, čo je pre neho dobré.

Sociálny pracovník by sa mal snažiť o to, aby bol vzťah s klientom založený na partnerstve a vzájomnej dôvere. Klient by mal byť aktívnym účastníkom procesu riešenia svojich problémov a mal by mať možnosť rozhodovať o svojom živote.

7. Rozvíjanie sociálneho kapitálu klienta

Sociálni pracovníci môžu pomôcť klientom rozvíjať ich sociálny kapitál prostredníctvom rôznych aktivít, ako napríklad:

• Podpora vytvárania a udržiavania sociálnych sietí: Pomoc klientom pri hľadaní a nadväzovaní kontaktov s ľuďmi, ktorí ich môžu podporiť.
• Posilňovanie dôvery: Budovanie vzájomnej dôvery medzi klientom a sociálnym pracovníkom, ako aj medzi klientom a inými členmi komunity.
• Podpora reciprocity: Povzbudzovanie klientov k tomu, aby pomáhali iným ľuďom a aby prijímali pomoc od iných ľudí.
• Podpora zapojenia do komunitných aktivít: Povzbudzovanie klientov k tomu, aby sa aktívne zapájali do diania v komunite.
• Poskytovanie informácií a prístupu k zdrojom: Pomoc klientom pri získavaní informácií a prístupe k službám a zdrojom, ktoré potrebujú.
• Podpora rozvoja sociálnych zručností: Pomoc klientom pri rozvíjaní sociálnych zručností, ktoré im pomôžu nadväzovať a udržiavať vzťahy.

tags: #sociálny #kapitál #klienta #definícia