Sociálny konštruktivizmus Bloom a stratégie pre efektívne učenie a zapamätávanie si informácií

V dnešnej dobe, kedy je informačná záťaž čoraz väčšia, je schopnosť efektívne asociovať a zapamätať si informácie nevyhnutná pre úspešné učenie a prácu. Preto existuje množstvo postupov a techník, ktoré môžu pomôcť pri procese zapamätávania si informácií a uľahčiť tak učenie sa. Tento článok sa zaoberá sociálnym konštruktivizmom, zvlášť s ohľadom na prácu Paula Blooma, a predstavuje rôzne stratégie, ktoré môžu študentom pomôcť efektívnejšie sa učiť a zapamätať si informácie. Konštruktivizmus zastrešuje široké spektrum vlastností myslenia a poznávania, ktoré sa následne prejavujú v témach metakognitívnej regulácie, autoregulácie, učebných stratégiách, nelineárnych a lineárnych reprezentáciách učiva, detských naivných teóriách, tvorbe pojmového mapovania.

Konštruktivizmus vo vyučovaní

Konštruktivizmus vo vyučovaní vnímame ako reflektovanú vzdelávaciu činnosť, konštrukciu a rekonštrukciu vnútorného poznatkového systému žiakov, zameranie pozornosti na podporu žiakovho aktívneho porozumenia a stimuláciu vyšších kognitívnych funkcií. Konštruktivistické vyučovanie nie je prenos a následné osvojovanie si „hotových“ poznatkov, ale konštruovanie vlastných významov jednotlivých poznatkov a ich následná systemizácia do vnútornej poznatkovej štruktúry.

V texte uvádzame schému procesu učenia sa. Hoci sa môže zdať, že ide o jednoduchú schému, nie každý žiak je schopný prejsť všetkými stupňami. Žiaľ, väčšina žiakov zostáva v počiatočných fázach schémy učenia sa, napr. Zakódovať informácie - žiak si učivo zakóduje do jednoduchšie zapamätateľnej podoby, napr. Zopakovať informácie - žiak sa po určitom čase k učivu vráti, zopakuje si, čo sa naučil - počas toho je študijný materiál zatvorený, ale môže použiť kľúčové slová, príp. Skontrolovať správnosť porozumenia - žiak si skontroluje správnosť učenia sa podľa študijného materiálu, z ktorého sa učil. Položiť doplňujúce otázky/analyzovať doplňujúce informácie - pokiaľ žiak pociťuje potrebu doplniť si informácie, príp.

Predpokladom efektívneho učenia sa a zapamätávania si informácií je v prvom rade flexibilný a ľahko modifikovateľný vnútorný poznatkový systém žiakov. Objektívnu realitu v mysli človeka reprezentujú pojmy, navzájom tvoriace väzby na základe asociácií. Asociácie a asociačný proces spájajú udalosti, myšlienky, výsledky, okolnosti, ktoré sa opakujú v relatívne krátkom intervale alebo pravidelne. Podľa viacerých autorov (napr. Thiele a Treagust, 1995; Chiu a Lin, 2002) sú asociácie nevyhnutné aj v edukačnom procese, pretože podporujú konceptuálnu zmenu žiakov a napomáhajú im lepšiemu porozumeniu ťažko pochopiteľných pojmov.

Vplyvom informačnej hypersaturácie môže vzniknúť zmes izolovaných, chaoticky roztrúsených informácií, ktoré nie sú vzájomne prepájané asociačnými väzbami. Preto je dôležité, aby sme žiakom počas edukačného procesu dopriali dostatok času na to, aby si vytvorili asociačné väzby medzi novými informáciami a tými, ktoré majú v ich vnútornom poznatkovom systéme stabilné miesto. Pokiaľ nie je nová informácia spojená vhodnou asociačnou väzbou, príp. táto väzba neexistuje, nie je ďalej kódovaná.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Asociačné stratégie

Asociačné stratégie vychádzajú z myšlienkového procesu, ktorý v mozgu podvedome spája informácie, vzťahy, obrazy, poukazuje na prepojenosť medzi pojmami.

Brainstorming (Burza nápadov)

BRAINSTORMING (BURZA NÁPADOV) je jednoduchá stratégia, ktorej cieľom je vyprodukovať adekvátne a novátorské nápady. Brainstorming vyvinul v 50. rokoch 20. storočia Alex F. Osborn (1888 - 1966). Stratégia má dve fázy, ktoré prebiehajú nezávisle na sebe (fáza zbierania nápadov a fáza posudzovania). Stratégia práce je použiteľná vo všetkých typoch a stupňoch škôl. na začiatku hodiny ako úvodná motivácia, príp. na konci vyučovacej hodiny ako metóda opakovania a pod.

Brainstorming je špeciálna stratégia pre hľadanie nápadov v skupine. Všetci účastníci sa zhromaždia, každý má papier a pero, príp. je určená osoba, ktorá všetky nápady zapisuje. Na začiatku je predstavený problém, následne môže každý k problému spontánne vyjadriť čo najviac nápadov. Všetky nápady (originálne, normálne, ale aj zdanlivo nesúvisiace s témou) sa zapíšu.

Metóda 635

METÓDA 635 ide o zvláštnu formu brainstormingu, no pre danú stratégiu sú stanovené presné pravidlá. Každý zo 6 ľudí má za úlohu prísť s 3 nápadmi a k dispozícii má 5 minút. Dôraz sa kladie na rozvíjanie nápadov všetkých členov skupiny, pretože každý dostane prázdny papier, na ktorý napíše číslo listu a mená ľudí v skupine. Vedúci skupiny definuje tému, ktorú si všetci zapíšu na očíslované listy papiera. Každý následne napíše k téme 3 nápady (na čo má presne 5 minút). Po uplynutí doby sa papier s poznámkami posúva k susedovi po pravej ruke. Každý má pred sebou formulár niekoho iného a na ňom tri nápady, alebo prístupy k riešeniu. Následne majú všetci za úlohu v priebehu ďalších 5 minút pripísať ďalšie 3 nápady. Tie môžu uvedené poznámky dopĺňať, alebo môžu napísať vlastné nové nápady. Záverečnou prácou je skupinové vyhodnotenie nápadov. Až do danej chvíle je akákoľvek kritika neprípustná. Čo sa týka hodnotenia aktivity, papiere sa pošlú ešte raz dokola. Každý má za úlohu označiť na každom papieri tri nápady, ktoré mu pripadajú najlepšie. Môže vybrať aj tie, ktoré už zakrúžkoval niekto pred ním.

Asociačná evokácia učiva

ASOCIAČNÁ EVOKÁCIA UČIVA - ide o stratégiu, ktorá využíva prednosti vzájomného učenia sa. Počas evokácie učiteľ zisťuje, aké poznatky majú žiaci o preberanom učive. Opravuje chybné prekoncepty pojmov, upevňuje pojmy a vzťahy medzi nimi. Realizácia aktivity funguje tým spôsobom, že učiteľ vyzve žiakov, aby napísali 5 prvých pojmov, ktoré im napadnú, keď sa povie tzv. terčové slovo, ktoré evokuje a navodzuje tému učiva. Žiaci potom svoje slová čítajú a učiteľ ich píše na tabuľu. Takto zistí, aké vedomosti o téme žiaci majú. Neskôr samotní žiaci vysvetľujú, čo vybrané slová znamenajú (operacionalizujú pojmy). Učiteľ upevňuje a spresňuje pojmy žiakov, snaží sa s nimi čo najviac komunikovať. Pointa aktivity spočíva v tom, že keď sú všetky pojmy na tabuli vysvetlené, učiteľ môže formou hlasovania alebo vyraďovania nechať žiakov rozhodnúť, ktoré pojmy sú pre terčové slovo najcharakteristickejšie.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Clustering

CLUSTERING znamená zhlukovanie, ide o asociačnú stratégiu, kedy žiaci v prvej minúte píšu voľné asociácie na vybranú/zadanú tému. Keď sa prvé nápady vyčerpajú, mali by byť žiaci schopní začať vytvárať súvislý text, v ktorom budú zachytávať súvislosti medzi použitými pojmami. V tejto časti (trvá 10 - 15 minút) žiak prepracováva myšlienky z prvej, úvodnej fázy.

Pre zapamätanie učiva a jeho trvalé upevnenie je dôležité opakovanie predchádzajúcich informácií a následné vyhľadávanie súvislostí, ako aj vytváranie konceptuálnych rámcov medzi novými faktami a skôr osvojenými. Vďaka tomu si žiaci zapamätajú viac informácií z učiva, majú možnosť vnímať ich celistvosť, súvislosti a spoločné rysy. Nie je reálne, aby si žiaci zapamätali absolútne všetky fakty, ktoré na vyučovacej hodine zaznejú. Fisher (1997) uvádza, že pamäť je procesom vytvárania väzieb, spojov a asociácií medzi novou informáciou a už existujúcimi štruktúrami vedomostí.

Pamäť a jej fungovanie

Naša pamäť je akousi kartotékou, ktorá si vyžaduje, aby boli informácie rozdelené do „zásuviek”. Zmyslové vnemy filtruje krátkodobá pamäť, ktorá je významným predpokladom pre prijímanie informácií a komunikáciu s okolím. Počas učenia sa je potrebné zapamätať si viac pojmov naraz, no práve vtedy sa stáva krátkodobá pamäť náchylnou na chybenie. Krátkodobú pamäť môžeme trénovať tým spôsobom, že napíšeme zoznamy s rôznymi pojmami, ktoré si budeme zapamätávať. Informácie, ktoré si chce jednotlivec zapamätať natrvalo, sa ukladajú do dlhodobej pamäti. Niekedy nie je veľmi náročné zapamätať si informácie dlhodobo, ťažším sa stáva naučené informácie nájsť vo vnútornej poznatkovej štruktúre. Akoby nám chýbalo heslo/kód, pod ktorým sme si informáciu uložili.

ÚLOHA: 45 sekúnd sa pozerajte na nasledujúcich dvanásť slov. Potom napíšte všetky slová, na ktoré si spomeniete. (Tento úsek je ponechaný na čitateľa, aby si sám vyskúšal túto úlohu.)

Mnemotechniky

MNEMOTECHNIKU považujeme za jednu z najstarších stratégií napomáhajúcich pri zapamätávaní informácií. Princíp je založený na zámernom vyvolávaní spomienok inými spomienkami alebo spontánnymi udalosťami. protiklady (napr. V mysli si prepojíme dve veci, ktoré spolu síce nemusia súvisieť, ale my dokážeme prepojiť informácie tým spôsobom, aby jedna vec automaticky vybavila druhú. Mnemotechnika neorientuje svoju pozornosť len na porozumenie učivu. Niekedy totiž nezostáva iná možnosť, iba sa naučiť učivo naspamäť (slovíčka, matematické vzorce). Mnemotechnika pomáha zapamätať si dlhodobo abstraktné informácie bez veľkej námahy a neskôr si ich vybaviť. Pri stratégií mnemotechniky hovoríme o tzv. kotvách, ktoré implementujeme do mozgu, aby sme určité informácie ukotvili na konkrétne miesto. Najskôr si vytvoríme základnú štruktúru, do ktorej budeme tieto kotvy upevňovať a pripojíme na ne vybrané informácie.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Metóda Loci (Technika miesta)

METÓDA LOCI sa nazýva aj technika miesta, ktorá funguje veľmi jednoduchým spôsobom. Predstavte si dobre známu cestu (napr. do školy, do práce, na prechádzku). Dôležité je, aby ste si na ceste vybrali výrazné miesta, tzv. záchytné body, okolo ktorých prechádzate. Následne si v mysli spojte kľúčové pojmy učiva s výraznými miestami. Týmto spôsobom si budete môcť pojmy a miesta vybaviť vždy, keď budete v mysli po danej ceste prechádzať.

Úloha: Predstavte si krátku cestu, ktorú dobre poznáte čo možno najdetailnejšie. Na tejto ceste si vyberte 7 významných miest, okolo ktorých musíte prejsť. Cestu si v mysli niekoľkokrát prejdite a nahlas zvýraznite záchytné body. S týmito bodmi spojte nasledovných 7 slov. (Tento úsek je ponechaný na čitateľa, aby si sám vyskúšal túto úlohu.)

Nacvičovacie stratégie

NACVIČOVACIE STRATÉGIE - Počas premýšľania o základnom spôsobe učenia sa, si mnoho ľudí najčastejšie predstaví dlhodobé a nudné drilovanie, nikdy nekončiaci proces. Keď sa učíme používať veľké písmená alebo vybrané slová, dostaneme radu od učiteľa, že musíme cvičiť, cvičiť, cvičiť. Horšie je, že sa nedozvieme, ako konkrétne môže nacvičovať a hlavne efektívne.

ÚLOHA: V nasledujúcej časti si ukážeme, ako neznámy materiál spracovať tak, aby sme si ho dokázali čo najlepšie zapamätať. Zapamätajte si slová z nasledujúcich 4 stĺpcov. Po 5 minútach sa pokúste spomenúť si čo najviac z nich. V druhej časti úlohy skúste vytvoriť z prezentovaných slov systém a potom opäť skúste, koľko slov si zapamätáte. (Tento úsek je ponechaný na čitateľa, aby si sám vyskúšal túto úlohu.)

Záver

Efektívne učenie a zapamätávanie si informácií je kľúčové pre úspech v štúdiu aj v práci. Tento článok predstavil niekoľko stratégií, ktoré môžu študentom pomôcť zlepšiť ich pamäť a učebné schopnosti. Od asociačných techník ako brainstorming a clustering, cez mnemotechnické pomôcky ako metóda loci, až po efektívne nacvičovacie stratégie, existuje mnoho spôsobov, ako optimalizovať proces učenia. Dôležité je experimentovať s rôznymi metódami a nájsť tie, ktoré najlepšie vyhovujú individuálnym potrebám a štýlu učenia každého študenta. Konštruktivistický prístup, ktorý zdôrazňuje aktívne konštruovanie vedomostí a vytváranie asociácií, je základom pre úspešné osvojovanie si nových informácií a ich trvalé ukladanie do pamäti.

tags: #sociálny #konštruktivizmus #bloom