Sociálny konštruktivizmus a stratégie zapamätávania: Od Bloomovej taxonómie k praktickým technikám

V dnešnej dobe, kedy sme zahltení obrovským množstvom informácií, je schopnosť efektívne si ich zapamätať a asociovať kľúčová pre úspešné učenie a prácu. Existuje mnoho postupov a techník, ktoré nám môžu pomôcť v tomto procese. Konštruktivizmus, ako teoretický rámec, ponúka cenný pohľad na to, ako sa učíme a ako si konštruujeme vlastné porozumenie sveta.

Konštruktivizmus: Základ pre efektívne učenie

Konštruktivizmus je rozsiahly prístup k mysleniu a poznávaniu, ktorý sa prejavuje v rôznych oblastiach, ako sú metakognitívna regulácia, autoregulácia, učebné stratégie, nelineárne a lineárne reprezentácie učiva, detské naivné teórie a tvorba pojmových máp. V kontexte vyučovania konštruktivizmus vnímame ako reflektovanú vzdelávaciu činnosť, ktorá zahŕňa konštrukciu a rekonštrukciu vnútorného poznatkového systému žiakov. Zameriava sa na podporu aktívneho porozumenia a stimuláciu vyšších kognitívnych funkcií.

Konštruktivistické vyučovanie nie je len prenosom "hotových" poznatkov, ale skôr procesom konštruovania vlastných významov a ich následnej systemizácie do vnútornej poznatkovej štruktúry. Predpokladom efektívneho učenia je flexibilný a ľahko modifikovateľný vnútorný poznatkový systém. Objektívnu realitu v mysli reprezentujú pojmy, ktoré sú navzájom prepojené asociáciami.

Asociácie: Kľúč k prepájaniu informácií

Asociácie spájajú udalosti, myšlienky, výsledky a okolnosti, ktoré sa opakujú v krátkom intervale alebo pravidelne. Podľa autorov ako Thiele a Treagust (1995) a Chiu a Lin (2002) sú asociácie nevyhnutné aj v edukačnom procese, pretože podporujú konceptuálnu zmenu žiakov a napomáhajú im lepšie porozumieť zložitým pojmom.

Vplyvom informačnej preťaženosti môže vzniknúť chaos izolovaných, roztrúsených informácií, ktoré nie sú vzájomne prepojené. Preto je dôležité, aby sme žiakom dali dostatok času na vytvorenie asociačných väzieb medzi novými a už existujúcimi informáciami. Pokiaľ nie je nová informácia spojená vhodnou asociačnou väzbou, nie je ďalej kódovaná.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Schéma procesu učenia sa

Hoci sa to môže zdať jednoduché, nie každý žiak je schopný prejsť všetkými stupňami procesu učenia sa. Mnohí zostávajú v počiatočných fázach:

1. Zakódovať informácie: Žiak si učivo zakóduje do jednoduchšej podoby.
2. Zopakovať informácie: Žiak sa po čase vráti k učivu a zopakuje si ho (študijný materiál je zatvorený, ale môže použiť kľúčové slová).
3. Skontrolovať správnosť porozumenia: Žiak si skontroluje správnosť učenia sa podľa študijného materiálu.
4. Položiť doplňujúce otázky/analyzovať doplňujúce informácie: Žiak si doplní informácie, ak cíti potrebu.

Asociačné stratégie pre efektívne zapamätávanie

Asociačné stratégie vychádzajú z myšlienkového procesu, ktorý v mozgu podvedome spája informácie, vzťahy a obrazy. Poukazujú na prepojenosť medzi pojmami. Niektoré z efektívnych asociačných stratégií zahŕňajú:

Brainstorming (Burza nápadov)

Brainstorming je jednoduchá stratégia, ktorej cieľom je produkovať adekvátne a novátorské nápady. Vyvinul ju Alex F. Osborn v 50. rokoch 20. storočia. Má dve fázy: zbieranie nápadov a posudzovanie. Stratégia je použiteľná vo všetkých typoch a stupňoch škôl ako úvodná motivácia alebo metóda opakovania.

Počas brainstormingu sa účastníci zhromaždia, každý má papier a pero. Predstaví sa problém a každý spontánne vyjadruje čo najviac nápadov. Všetky nápady sa zapíšu bez ohľadu na to, či sú originálne, bežné alebo zdanlivo nesúvisiace s témou.

Metóda 635

Metóda 635 je špeciálna forma brainstormingu s presnými pravidlami. Šesť ľudí má za úlohu prísť s tromi nápadmi v priebehu piatich minút. Dôraz sa kladie na rozvíjanie nápadov všetkých členov skupiny.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Každý dostane prázdny papier, na ktorý napíše číslo listu a mená členov skupiny. Vedúci skupiny definuje tému, ktorú si všetci zapíšu na očíslované listy papiera. Každý napíše k téme tri nápady (5 minút). Po uplynutí doby sa papier posúva k susedovi po pravej ruke. Každý má pred sebou formulár niekoho iného a na ňom tri nápady alebo prístupy k riešeniu. V priebehu ďalších 5 minút majú všetci za úlohu pripísať ďalšie 3 nápady, ktoré môžu dopĺňať uvedené poznámky alebo môžu napísať vlastné nové nápady.

Záverečnou prácou je skupinové vyhodnotenie nápadov. Až do tejto chvíle je akákoľvek kritika neprípustná. Papiere sa pošlú ešte raz dokola a každý označí tri nápady, ktoré mu pripadajú najlepšie.

Asociačná evokácia učiva

Táto stratégia využíva prednosti vzájomného učenia sa. Učiteľ zisťuje, aké poznatky majú žiaci o preberanom učive, koriguje chybné prekoncepty pojmov a upevňuje pojmy a vzťahy medzi nimi.

Učiteľ vyzve žiakov, aby napísali 5 prvých pojmov, ktoré im napadnú, keď sa povie tzv. terčové slovo, ktoré evokuje tému učiva. Žiaci potom svoje slová čítajú a učiteľ ich píše na tabuľu. Takto zistí, aké vedomosti o téme žiaci majú. Neskôr samotní žiaci vysvetľujú, čo vybrané slová znamenajú (operacionalizujú pojmy). Učiteľ upevňuje a spresňuje pojmy žiakov a snaží sa s nimi čo najviac komunikovať. Na záver učiteľ môže nechať žiakov hlasovať alebo vyraďovať pojmy, aby rozhodli, ktoré sú pre terčové slovo najcharakteristickejšie.

Clustering (Zhlukovanie)

Clustering je asociačná stratégia, kedy žiaci v prvej minúte píšu voľné asociácie na vybranú tému. Keď sa prvé nápady vyčerpajú, mali by byť žiaci schopní začať vytvárať súvislý text, v ktorom budú zachytávať súvislosti medzi použitými pojmami. V tejto časti (10 - 15 minút) žiak prepracováva myšlienky z úvodnej fázy.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Opakovanie a vytváranie konceptuálnych rámcov

Pre zapamätanie učiva a jeho trvalé upevnenie je dôležité opakovanie predchádzajúcich informácií a následné vyhľadávanie súvislostí, ako aj vytváranie konceptuálnych rámcov medzi novými faktami a skôr osvojenými. Vďaka tomu si žiaci zapamätajú viac informácií z učiva, majú možnosť vnímať ich celistvosť, súvislosti a spoločné rysy. Nie je reálne, aby si žiaci zapamätali absolútne všetky fakty, ktoré na vyučovacej hodine zaznejú. Fisher (1997) uvádza, že pamäť je procesom vytvárania väzieb, spojov a asociácií medzi novou informáciou a už existujúcimi štruktúrami vedomostí.

Krátkodobá a dlhodobá pamäť

Naša pamäť je akousi kartotékou, ktorá si vyžaduje, aby boli informácie rozdelené do "zásuviek". Zmyslové vnemy filtruje krátkodobá pamäť, ktorá je významným predpokladom pre prijímanie informácií a komunikáciu s okolím. Počas učenia sa je potrebné zapamätať si viac pojmov naraz, no práve vtedy sa stáva krátkodobá pamäť náchylnou na chybenie. Krátkodobú pamäť môžeme trénovať tým spôsobom, že napíšeme zoznamy s rôznymi pojmami, ktoré si budeme zapamätávať.

Informácie, ktoré si chce jednotlivec zapamätať natrvalo, sa ukladajú do dlhodobej pamäti. Niekedy nie je veľmi náročné zapamätať si informácie dlhodobo, ťažším sa stáva naučené informácie nájsť vo vnútornej poznatkovej štruktúre. Akoby nám chýbalo heslo/kód, pod ktorým sme si informáciu uložili.

Úloha: 45 sekúnd sa pozerajte na nasledujúcich dvanásť slov. Potom napíšte všetky slová, na ktoré si spomeniete. (Zoznam slov by nasledoval tu.)

Mnemotechniky: Staré umenie pre nové poznatky

Mnemotechniku považujeme za jednu z najstarších stratégií napomáhajúcich pri zapamätávaní informácií. Princíp je založený na zámernom vyvolávaní spomienok inými spomienkami alebo spontánnymi udalosťami. V mysli si prepojíme dve veci, ktoré spolu síce nemusia súvisieť, ale my dokážeme prepojiť informácie tým spôsobom, aby jedna vec automaticky vybavila druhú.

Mnemotechnika neorientuje svoju pozornosť len na porozumenie učivu. Niekedy totiž nezostáva iná možnosť, iba sa naučiť učivo naspamäť (slovíčka, matematické vzorce). Mnemotechnika pomáha zapamätať si dlhodobo abstraktné informácie bez veľkej námahy a neskôr si ich vybaviť. Pri stratégií mnemotechniky hovoríme o tzv. kotvách, ktoré implementujeme do mozgu, aby sme určité informácie ukotvili na konkrétne miesto. Najskôr si vytvoríme základnú štruktúru, do ktorej budeme tieto kotvy upevňovať a pripojíme na ne vybrané informácie.

Metóda Loci (Technika miesta)

Metóda Loci, známa aj ako technika miesta, funguje veľmi jednoduchým spôsobom. Predstavte si dobre známu cestu (napr. do školy, do práce, na prechádzku). Dôležité je, aby ste si na ceste vybrali výrazné miesta, tzv. záchytné body, okolo ktorých prechádzate. Následne si v mysli spojte kľúčové pojmy učiva s výraznými miestami. Týmto spôsobom si budete môcť pojmy a miesta vybaviť vždy, keď budete v mysli po danej ceste prechádzať.

Úloha: Predstavte si krátku cestu, ktorú dobre poznáte čo možno najdetailnejšie. Na tejto ceste si vyberte 7 významných miest, okolo ktorých musíte prejsť. Cestu si v mysli niekoľkokrát prejdite a nahlas zvýraznite záchytné body. S týmito bodmi spojte nasledovných 7 slov. (Zoznam slov by nasledoval tu.)

Nacvičovacie stratégie

Počas premýšľania o základnom spôsobe učenia sa, si mnoho ľudí najčastejšie predstaví dlhodobé a nudné drilovanie, nikdy nekončiaci proces. Keď sa učíme používať veľké písmená alebo vybrané slová, dostaneme radu od učiteľa, že musíme cvičiť, cvičiť, cvičiť. Horšie je, že sa nedozvieme, ako konkrétne môže nacvičovať a hlavne efektívne.

Úloha: V nasledujúcej časti si ukážeme, ako neznámy materiál spracovať tak, aby sme si ho dokázali čo najlepšie zapamätať. Zapamätajte si slová z nasledujúcich 4 stĺpcov. Po 5 minútach sa pokúste spomenúť si čo najviac z nich. V druhej časti úlohy skúste vytvoriť z prezentovaných slov systém a potom opäť skúste, koľko slov si zapamätáte. (Zoznamy slov by nasledovali tu.)

Záver: Konštruktivizmus a stratégie pre úspešné učenie

Sociálny konštruktivizmus zdôrazňuje dôležitosť aktívneho zapojenia žiakov do procesu učenia sa a konštruovania vlastných poznatkov. V kombinácii s efektívnymi stratégiami zapamätávania, ako sú brainstorming, metóda 635, asociačná evokácia učiva, clustering, mnemotechniky a nacvičovacie stratégie, môžeme výrazne zlepšiť schopnosť žiakov učiť sa a zapamätávať si informácie. Kľúčom k úspechu je vytvorenie flexibilného a prepojeného vnútorného poznatkového systému, v ktorom sú nové informácie spojené s existujúcimi znalosťami prostredníctvom asociácií.

tags: #sociálny #konštruktivizmus #bloom