Sociálny kontext obyvateľstva: Definícia a význam

Sociálny kontext obyvateľstva je rozsiahly a komplexný pojem, ktorý zahŕňa širokú škálu faktorov ovplyvňujúcich životy ľudí v spoločnosti. Týka sa všetkých aspektov medziľudských vzťahov, komunity a spoločnosti ako celku. V bežnom kontexte sa slovo "sociálny" používa na opis javov, aktivít a politík, ktoré majú vplyv na spoločnosť a jej členov. Toto prídavné meno akostné má pôvod v latinskom slove "socialis", čo znamená "týkajúci sa spoločníkov, spojený, spoločenský". Základom je latinské slovo "socius", teda "spoločník, druh, spojenec".

Čo tvorí sociálny kontext?

Sociálny kontext zahŕňa mnoho premenných, ktoré formujú životy jednotlivcov a komunít. Medzi najdôležitejšie patria:

• Medziľudské vzťahy: Interakcie medzi jednotlivcami, rodinné väzby, priateľstvá, vzťahy na pracovisku a v komunite.
• Komunita: Miesto, kde ľudia žijú, pracujú a interagujú. Zahrnuje miestne zdroje, služby, organizácie a sociálne siete.
• Spoločnosť: Širší systém, ktorý zahŕňa kultúru, normy, hodnoty, inštitúcie a politiky, ktoré ovplyvňujú životy ľudí.
• Sociálny kapitál: Sieť vzťahov medzi jednotlivcami a skupinami, ktorá umožňuje efektívnejšiu spoluprácu na dosiahnutie spoločných cieľov.
• Socioekonomické faktory: Príjem, vzdelanie, zamestnanie, bývanie a prístup k zdrojom a službám.
• Zdravotný stav: Fyzické a duševné zdravie jednotlivcov a komunít.
• Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody, pôdy a prístupu k prírodným zdrojom.
• Politické prostredie: Vplyv vládnych politík a zákonov na životy ľudí.

Sociálny kapitál ako kľúčový prvok

Sociálny kapitál je komplexný koncept, ktorý presahuje individuálne schopnosti a zameriava sa na silu kolektívnych vzťahov. Predstavuje nehmotné aktívum, ktoré pramení zo sociálnych štruktúr a ovplyvňuje správanie jednotlivcov i skupín. Jeho podstata spočíva v prepojení, dôvere a reciprocite. Vysoká úroveň sociálneho kapitálu uľahčuje výmenu informácií, mobilizáciu zdrojov a kolektívne riešenie problémov.

Z psychologického hľadiska sociálny kapitál poskytuje pocit spolupatričnosti, sociálnej podpory a identity, čo prispieva k zníženiu stresu a zvýšeniu sebaúcty. Jeho význam spočíva aj v pochopení sociálnych nerovností a marginalizácie.

Príklad: Predstavme si komunitu v malej obci, kde obyvatelia trpia nedostatkom pracovných príležitostí. Skupina aktívnych občanov sa rozhodne založiť komunitné centrum. Vďaka existujúcim sociálnym väzbám a dôvere medzi obyvateľmi, sa im darí mobilizovať miestne zdroje - dobrovoľníkov, financie od lokálnych podnikateľov a podporu od miestnej samosprávy. Komunitné centrum organizuje kurzy remesiel, jazykové kurzy a workshopy, čím zvyšuje kvalifikáciu obyvateľov a ich šance na získanie zamestnania. Okrem toho centrum slúži ako miesto pre sociálne interakcie a budovanie nových vzťahov, čím posilňuje sociálny kapitál komunity.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

História konceptu sociálneho kapitálu

Koncept sociálneho kapitálu má svoje korene v rôznych disciplínach, vrátane sociológie, ekonómie a politológie. Medzi prvých autorov, ktorí sa zaoberali touto problematikou, patrí sociológ Émile Durkheim, ktorý zdôrazňoval význam sociálnej solidarity a integrácie pre fungovanie spoločnosti. Neskôr, v 60. rokoch 20. storočia, Jane Jacobs poukázala na dôležitosť sociálnych sietí a dôvery pre rozvoj miest. Avšak, až v 80. a 90. rokoch 20. storočia sa sociálny kapitál stal predmetom intenzívneho výskumu, najmä vďaka prácam sociológov ako James Coleman a Robert Putnam. Coleman zdôrazňoval, že sociálny kapitál existuje v štruktúre vzťahov medzi ľuďmi a umožňuje im dosahovať ciele, ktoré by inak neboli možné.

Sociálny kontext a profesijná realizácia seniorov

Na vekovú pracovnú situáciu seniorov na Slovensku poukazujú viaceré prieskumy, ktoré konštatujú, že aj keď slovenská legislatíva zakazuje firmám v pracovných ponukách uvádzať vek, zamestnávatelia najviac hľadajú mladých. Firmy sa obávajú, že starší ľudia sú menej flexibilní a podávajú nižší výkon, resp. že majú problémy zvládať nové trendy. O vekovej diskriminácii svedčia aj výsledky, na ktoré poukazuje Inštitút pre verejné otázky. Zistilo sa, že pätina Slovákov vo veku 45 až 65 rokov sa stretla s nejakou formou diskriminácie v zamestnaní. Treba podotknúť, že aj Slovenské centrum pre ľudské práva dostáva najviac podnetov od občanov práve v súvislosti s diskrimináciou pre vek. V niektorých európskych štátoch sa zamestnávanie starších ľudí rieši legislatívnymi zmenami (napr. v Nemecku, Švédsku, Poľsku, Rusku). Dosahuje sa tým účinnejšia podpora zamestnávania starších občanov.

Spoločnosť podlieha mýtom, predsudkom a omylom v posudzovaní širokospektrálnej sociálnej skupiny spoluobčanov seniorov, vrátane duševne pracujúcich seniorov. Ide o prejavy, ktoré sú znakmi „globalizovanej sociálnej psychiky“ ľudí. Vďaka moderným komunikačným technológiám, ktoré miestami prerastajú cez hlavu mnohým osobám, žijú dnešní ľudia svoj život v prostredí sofistikovaného sieťovania a neprebernej ponuky spôsobov skôr a viac virtuálnych, než reálnych sociálnych vzťahov a sociálnej komunikácie. Zmenená realita vplýva na názory, postoje a hodnoty osôb a prejavuje sa v ich správaní a konaní. Narastajúca neistota, rast rizík a vytrácanie sa tradícií, procesy individualizácie, pluralizácia všetkých oblastí života a hodnôt a na druhej strane procesy unifikácie v sociálnej a kultúrnej oblasti, ktoré sú späté so súčasnou transformáciou a diskontinuitou, nadobúdajú nové dimenzie a kvality.

Demografické trendy a ich dopad

Pre populačný vývoj v SR je charakteristický dlhodobý pokles sobášnosti, pôrodnosti a plodnosti. V demografických procesoch došlo k očakávanému vývoju - z hľadiska vekovej štruktúry pokračuje proces starnutia obyvateľov, keď sa ďalej znížil podiel detí (0-14 ročných) a zvýšil podiel obyvateľov v poproduktívnom veku, resp. vo veku 65 ročných a starších. Dochádza k zvyšovaniu priemerného veku a následne aj zvyšovaniu indexu starnutia. Podľa prognózy vývoja obyvateľstva s časovým horizontom do roku 2025 sa predpokladá, že SR by mala mať do roku 2025 zhruba 5,2 milióna obyvateľov. Počet dôchodcov bude pribúdať a naopak počet obyvateľov v produktívnom veku bude ubúdať. Podiel detí vo veku 0-14 rokov sa podľa prognózy v roku 2025 zníži zo súčasných 17,1% na 13% a počet ľudí starších ako 65 rokov sa zvýši zo súčasných 11,6% na 20%. Stredná dĺžka života pri narodení u mužov z obdobia 1996-2000 na obdobie 2001-2005 narástla z hodnoty 68,91 na hodnotu 69,96 roka. U žien bol tento nárast miernejší, a to z hodnoty 77,53 na hodnotu 77,91.

Naznačené prognózy vedú k záveru, že profesijné uplatnenie seniorov aj v poproduktívnom veku (od 62 rokov vyššie) sa stáva vážnym spoločenským problémom. V rámci naznačených trendov krivky demografického vývoja, ktorý determinuje sociálny rozvoj v SR, možno považovať za nezmyselné, archaické a pre spoločnosť neprospešné také spoločenské praktiky, ktoré odsúvajú populáciu seniorov na vedľajšiu spoločenskú koľaj, nazvime to, pasívneho dožitia. Ide o hazard s významným pracovným individuálnym potenciálom ľudí, ktorí sa chcú a môžu profesijne realizovať aj v dôchodkovom veku (na Slovensku sa to týka populácie 62+). Je potrebné si uvedomiť, že počet starších ľudí vo svete i na Slovensku sa v priebehu prvej polovice 21.storočia zdvojnásobí. Prírastok starších ľudí bude najväčší v najvyšších vekových skupinách.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Hodnoty a potreby seniorov

Z výsledkov prieskumu „Sonda do životného štýlu seniorov na Slovensku“ realizovanom Nadáciou Orange sa dozvedáme, že na Slovensku žije vyše 900 tisíc obyvateľov vo veku 60 a viac rokov, ktorí tvoria 17% populácie. Skupina seniorov sa stáva prefeminizovaná - 61% tvoria seniorky. Za pozornosť stojí zistenie, že u skúmaných seniorov obsadili materiálne hodnoty nižšie až posledné priečky rebríčka hodnôt:

• Peniaze, ktoré znamenajú možnosť robiť si, čo chcem (53%).
• Keby som mal(a) viac peňazí, už by mi nič nechýbalo (33%).
• Mať vlastný dom (2%).
• Poznávať svet, cestovať (1%).

V dôchodkovom veku nestráca na dôležitosti potreba sebarealizácie. „Vo svete je väčší hlad po láske a ocenení, než po chlebe.“ (Matka Tereza.) A tento druh chudoby musíme začať liečiť aj v konkrétnom sociálnom spoločenstve a v špecifickom sociálnom profesijnom prostredí.

Sociálna etika a humanistický prístup

Dôsledkom duchovnej krízy v spoločnosti je spustošenie spoločenského vedomia a následne aj narušenie individuálneho vedomia osôb, v ktorom sa potom ľahko udomácňujú tie najextrémnejšie myšlienky. Preto je v živote spoločnosti dôležitá prakticky uplatňovaná sociálna etika a jej dodržiavanie. Už aj z toho dôvodu, aby sa neetické rozhodnutia a konanie jednotlivcov a sociálnych skupín neakceptovalo a nestalo sociálne normálnym javom a naopak - etické rozhodnutie a konanie stalo nenormálnym sociálnym javom a aby sa takáto morálna narušenosť neudomácnila v myslení, v motivácii a v konaní ľudí.

Humanistický prístup predpokladá „nové vedecké a filozofické ponímanie zmyslu ľudského života a zároveň celostný - morálny a sociálny pokrok ľudstva dnes aj v budúcnosti. Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa predĺženia ľudského života, táto problematika je spojená s riešením témy zmyslu života a hodnoty ľudského života. Predĺženie ľudského života sa niekedy chápe ako vedecky a sociálne zdôvodnený cieľ a vtedy vzniká otázka, načo potrebuje osobnosť a spoločnosť predĺžiť ľudský život?

Stojíme na prahu éry, keď životné podmienky, štýl života, osobnostný rozvoj i medicína premení homo sapiens na homo longevus, dlho žijúceho človeka, „keď si muži a ženy v zrelom veku zachovajú úplnú rozumovú a telesnú sviežosť. A ak je to tak, musíme sa na život pozrieť inými očami.“ V súvislosti s cieľovou skupinou zamestnaných profesijne aktívnych seniorov, máme na mysli predovšetkým sociálne podmienenú dĺžku života, kedy majú sociálne podmienky života a prostredia určujúci význam a kedy “môžeme proces sociálneho starnutia človeka rozdeliť na normálne starnutie, keď človek starne v dôsledku čerpania rezerv ľudského organizmu, a starnutie patologické, podmienené negatívnym vplyvom sociálnych faktorov determinujúcich prirodzený priebeh starnutia. Potom základnou úlohou ostáva na minimum redukovať príčiny, ktoré podmieňujú patologický priebeh sociálneho starnutia. Týka sa to v plnej miere aj podmienok profesijnej sebarealizácie v seniorskom veku, a o to viac ľudí vzdelaných a duševne pracujúcich.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Zmena pohľadu na seniorov a ich funkčný vek

Vzhľadom na reálny problém diskriminácie duševne pracujúcich seniorov v ich profesijnej sebarealizácii, je potrebné zmeniť predsudky voči zamestnaným seniorom v tom zmysle, že sa v spoločnosti presadí iný pohľad na život seniorov. A to taký pohľad, že starší ľudia na základe svojich skúseností sami nadobudnú presvedčenie, že sa človeku vyplatí žiť čo najdlhšie aktívnym a profesijne produktívnym spôsobom, že nebude zo strany spoločnosti a mladších vystavený sociálnemu stresu, frustrácie, a nedočká sa profesijnej diskriminácie iba a len na základe svojho kalendárneho veku.

Ak sa nerešpektujú individuálne rozdiely v osobnosti seniorov, tak sa opomína funkčný vek, ktorý zodpovedá skutočnému funkčnému potenciálu človeka - jeho tela i psychiky a sociálnej adaptácie v prostredí. Odlišuje sa biologický vek, psychologický vek a sociálny vek jednotlivého človeka. Dlhý život a s ním spojený problém aktívnej tvorivej staroby je reálny a v podstate ide o nového človeka, ktorý si naplno uvedomuje svoje potenciálne možnosti a má motiváciu k uskutočneniu svojho poslania na Zemi.

Kto sú profesijne aktívni seniori?

Profesijne aktívni seniori sú osoby vo veku cca 60 až 75 rokov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) možno obdobie dospelosti rozdeliť na:

• 45 až 59 rokov - stredný vek;
• 60 až 74 rokov - vyšší vek, ranná staroba, presenium;
• 75 až 89 - starecký vek, pokročilý vek, senium;
• 90 až viac rokov - dlhovekosť.

Ide o podskupinu generácie seniorov, ktorú možno charakterizovať v rámci fyzickej ontogenézy ako biologicky staršiu generáciu. Z hľadiska riešenia psychosociálnych kríz v tomto vekovom období možno túto podskupinu seniorov charakterizovať ako osoby, ktoré môžu svoje životné krízy riešiť aj osobnou stagnáciou, či regresom, lenže oni viac inklinujú ku generativite, to znamená majú motiváciu k produktívnemu a tvorivému životu v pracovnej oblasti, v rodinnom živote i v oblasti záujmovej sebarealizácie.

Možno predpokladať, že profesijne aktívni seniori si spravidla svoj život uvedomujú ako kontinuitu a celok, ktorý má význam a poriadok. Aj seba vnímajú ako kontinuitu a celok. To znamená ako integritu, v ktorej sa odzrkadľuje všetko čím osoba bola, čo za života vykonala, čo v živote dosiahla. A najmä, čo ešte chce v seniorskom veku dosiahnuť, aby naplnila svoje poslanie na tejto Zemi. A to aj spôsobom tvorivého splnenia úloh profesijnej sebarealizácie, ktorej nemožno vymedziť umelé hranice, lebo sebarealizácia človeka nemá konca z dôvodu dosiahnutia kalendárneho veku.

Cieľovou skupinou, ktorej venujeme viac pozornosti v tomto príspevku, sú profesijne aktívni duševne pracujúci seniori. Ich prioritnou motiváciou zotrvania v prostredí práce je silná vnútorná, tzn. psychologická motivácia k vykonávaniu profesijnej činnosti. Ide spravidla o ľudí s vysokou motiváciou sebarealizácie a dokončenia celoživotného vedeckého, umeleckého diela alebo celoživotnej profesijnej činnosti iného druhu. Možno povedať, že ide o sebarealizujúce sa osobnosti. Sú vysoko tvoriví.

Medzigeneračné prepojenie

V živote ľudí tak jednotlivcov ako aj spoločenstiev jestvuje medzi generáciami prepojenie, zviazanosť a puto, ktoré nemožno vymazať a je potrebné ho, v záujme sociálneho zdravia spoločnosti aj rešpektovať. Všetky generácie plynú v jednej rieke času. A každá generácia má svoje životné vývinové úlohy (determinované genotypom) a životné rozvojové úlohy (čiže socializačné, výchovné a vzdelávacie úlohy, ktoré sú výsledkom aktívneho učenia sa ľudí). Životné vývinové a rozvojové úlohy seniorov, resp. osôb v období neskorej dospelosti vyžadujú od ľudí bdelosť, uvedomelosť, flexibilitu myslenia, cítenia, konania a pohotovosť učiť sa. Životné vývinové úlohy a rozvojové úlohy podnecujú rozvoj intelektu, emócií, citov, motivácie, hodnôt i charakterových vlastností jednotlivcov. A to za okolností, ktoré sú špecifické pre seniorsky vek. Tými okolnosťami je napríklad odchod zo zamestnania a poberanie dôchodku, vyrovnanie sa s chorobami vlastnými i v rodine, strata životného partnera jeho úmrtím a pod. Na druhej strane sa však objavujú aj nové výzvy k novým činnostiam, ktoré vyvolávajú k aktivite skrytý potenciál osôb a ich prirodzenú potrebu žiť ako tvoriví ľudia. „Dokiaľ žijeme, učme sa ako žiť“, konštatoval slávny filozof a znalec života - Seneca. Aj v seniorskom veku má veľký význam produkovať myšlienky, vytvárať sociálne vzťahy, vyrábať predmety. Pred seniormi dneška sa, podľa nás, objavujú i netradičné alebo úplne nové a predtým nepoznané úlohy života.

• Optimálne a zdraviu prospešne sociálne sa adaptovať na hodnoty i spôsob života ľudí v súčasnosti.

Seniorsky vek je nielen pre profesijne aktívnych duševne pracujúcich seniorov, ale tiež pre ďalšie skupiny tvorivých ľudí, obdobím odovzdania svojich plodov práce. Výsledky celoživotného úsilia týchto ľudí je treba prijať ako vzácny vklad a obohatenie databanky životných a profesijných skúseností a poznania konkrétnej spoločnosti ľudí.

tags: #sociálny #kontext #obyvateľstva #definícia