Sociálny pedagóg v školskom zariadení: Povinnosti, úlohy a význam

Profesia sociálneho pedagóga je relatívne nová a v povedomí školskej praxe i verejnosti stále nedostatočne známa. Hoci na Slovensku je legislatívne ukotvená od roku 2008, v materských školách sa s ňou stretávame zriedkavo. Tento článok sa zameriava na priblíženie povinností, úloh a významu sociálneho pedagóga, s dôrazom na jeho pôsobenie v materských školách.

Legislatívne ukotvenie a definícia

Profesia sociálneho pedagóga bola v Slovenskej republike legislatívne ukotvená v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Sociálny pedagóg spadá do kategórie odborných zamestnancov, pričom jeho činnosť je vymedzená v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa tohto zákona sociálny pedagóg "vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislým alebo inak znevýhodneným deťom a žiakom, ich zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení". Plní úlohu sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania, sociálno-pedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálno-pedagogického poradenstva, prevencie sociálno-patologických javov a reedukácie správania. Taktiež vykonáva expertíznu a osvetovú činnosť.

Zameranie a ťažisko činnosti

Ťažisko činnosti sociálneho pedagóga sa v teoretickej i metodickej rovine zameriava najmä na marginalizované a sociálne ohrozené skupiny, pri výchove ktorých zlyháva rodina i škola. Vymedzenie činnosti sociálneho pedagóga odráža zameranie činnosti sociálnych pedagógov, ale aj sociálnej pedagogiky ako vedy od jej vzniku do súčasnosti.

Hoci sa sociálny pedagóg v materských školách vyskytuje zriedkavo, jeho prítomnosť a činnosť sú veľmi prínosné.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Konkrétne povinnosti a úlohy sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg v školskom zariadení má široké spektrum povinností a úloh, ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich oblastí:

Prevencia sociálno-patologických javov

Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie rizikovému správaniu, šikanovaniu, záškoláctvu, užívaniu návykových látok a iným negatívnym javom. Sociálny pedagóg je spôsobilý realizovať preventívne aktivity nielen na úrovni primárnej, ale aj sekundárnej a terciárnej prevencie. V škole pri realizácii prevencie sociálno-patologických javov sa zaoberá najmä primárnou a sekundárnou prevenciou, no nie je vylúčená ani terciárna prevencia pri deťoch a mladých ľuďoch, ktorí čakajú na umiestnenie do špeciálno-výchovných zariadení, resp. sa z týchto zariadení vrátili. Primárnou prevenciou sociálneho pedagóga v školách by mala byť sociálno-výchovná činnosť, ako sú besedy, prednášky, ďalej poradenská a diagnostická činnosť, metodické konzultácie, realizácia preventívnych programov a monitorovanie sociálnej klímy v škole prostredníctvom depistáží.

Sociálno-pedagogická diagnostika

Identifikácia detí s rizikovým správaním alebo pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, analýza ich potrieb a problémov.

Individuálna a skupinová práca s deťmi

Poskytovanie poradenstva a intervencie deťom, ktoré majú problémy v správaní, učení, vzťahoch s rovesníkmi alebo v rodine.

Spolupráca s rodinou

Podpora rodín v ich výchovnej funkcii, poradenstvo pri riešení problémov s deťmi, sociálno-výchovná práca s dysfunkčnými a sociálne znevýhodnenými rodinami. Sociálno-výchovná práca s rodinou, osobitne s dysfunkčnou a sociálne znevýhodnenou rodinou, patrí k ťažiskovým oblastiam školskej preventívnej práce sociálneho pedagóga, čo je zdôraznené aj v § 24 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Poradenstvo pre pedagógov

Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov, podpora inkluzívneho vzdelávania a integrácie detí so špeciálnymi potrebami.

Osveta a vzdelávanie

Organizovanie besied, prednášok a workshopov pre deti, rodičov a pedagógov na témy súvisiace so sociálnou prevenciou, zdravým životným štýlom a rozvojom sociálnych zručností.

Mediácia a riešenie konfliktov

Pomoc pri riešení konfliktov medzi deťmi, medzi deťmi a učiteľmi, alebo medzi deťmi a rodičmi.

Prepojenie školy s komunitou

Spolupráca s inštitúciami a organizáciami, ktoré sa venujú práci s deťmi a rodinami (napr. sociálne služby, psychologické poradne, mimovládne organizácie).

Prínos sociálneho pedagóga pre materskú školu

Prítomnosť sociálneho pedagóga v materskej škole prináša množstvo benefitov:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Zlepšenie sociálnej klímy v škole: Vytváranie bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetky deti.
• Zníženie výskytu rizikového správania: Efektívna prevencia a intervencia v oblasti sociálno-patologických javov.
• Podpora inkluzívneho vzdelávania: Integrácia detí so špeciálnymi potrebami a zo sociálne znevýhodneného prostredia.
• Posilnenie spolupráce s rodinou: Aktívna podpora rodín v ich výchovnej funkcii.
• Zvýšenie kompetencií pedagógov: Pomoc učiteľom pri riešení výchovných problémov a podpora ich profesionálneho rozvoja.
• Včasná identifikácia a riešenie problémov: Predchádzanie závažnejším problémom v neskoršom veku.

Legislatívne aspekty a financovanie

Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. zamestnanci, musia byť v škole zamestnaní.

Na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z.

Pracovný čas a činnosť sociálneho pedagóga

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku.

Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie „ostatných činností“ aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom (teda aj so sociálnym pedagógom) dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje. Ide o obdobné činnosti, ktoré pod pojmom „nepriama činnosť“, resp. Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, resp. Ak zamestnávateľ povolí prácu z domu v určenom časovom rozsahu, resp. povolí časť výkonu práce mimo pracoviska, v pracovnom poriadku určí, kedy pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný byť na pracovisku v škole (pozri napr. čl. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická). Zo znenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. Splnenie predpokladov na výkon odbornej činnosti podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti podľa predpisov účinných od 1.

Kompetenčný profil sociálneho pedagóga

Podľa § 23 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sociálny pedagóg vykonáva pracovnú činnosť ako odborný zamestnanec školy. Po nástupe do pracovného pomeru v školstve je odborný zamestnanec zaradený do kariérového stupňa. Kariérový stupeň vyjadruje náročnosť výkonu pracovnej činnosti odborného zamestnanca a mieru osvojenia si profesijných kompetencií. V Pokyne ministra č. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení sa nachádza aj kompetenčný profil sociálneho pedagóga, ktorý je uvedený v prílohe č. 19 uvedeného pokynu.

Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Venuje sa diagnostike sociálnych vzťahov a prostredia, vzdelávaniu a ďalším aktivitám v oblasti sociálnej a výchovnej práce.

Prekážky a výzvy

Legislatívna možnosť zamestnávať v slovenských školách sociálneho pedagóga je zatiaľ v školskej praxi málo využívaná, čo potvrdzuje aj výskum V.

Právne predpisy

1. zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení (ďalej len „zákon č. 597/2003 Z.
2. zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z.
3. zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z.
4. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.
5. zákon č. 311/2001 Z. z.
6. vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov (ďalej len „vyhláška MŠVVaŠ SR č. 173/2023 Z.
7. vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z.
8. nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 341/2004 Z.

Postavenie sociálneho pedagóga v systéme

Sociálny pedagóg je jednou z kategórií odborných zamestnancov ustanovených v § 23 zákona č. 138/2019 Z. z. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z.

Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2022 prostredníctvom § 130 definuje systém poradenstva a prevencie, v rámci ktorého má svoje miesto aj sociálno-pedagogická činnosť a poradenstvo i prevencia v rámci sociálneho vývinu detí. Podľa § 130 ods. Zákon č. 245/2008 Z. z. explicitne neurčuje druhy a typy škôl a školských zariadení, v ktorých sociálny pedagóg môže vykonávať svoju činnosť. Z hľadiska praxe však možno identifikovať tie školy a školské zariadenia, v rámci ktorých výkon pracovnej činnosti sociálneho pedagóga je, resp. v zariadeniach poradenstva a prevencie, ktorými od 1. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť, že všeobecne záväzné právne predpisy pôsobenie sociálneho pedagóga v škole spájajú so slovom „môže“ (v zmysle nie je daná povinnosť zamestnania - pôsobenia sociálneho pedagóga v škole alebo školskom zariadení). Takisto nie sú normatívne stanovené okolnosti, za akých odborný zamestnanec, resp. zamestnanci, musia byť v škole zamestnaní. na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Podľa § 4e ods. 8 zákona č. 597/2003 Z. z. „zriaďovateľ základnej školy, v ktorej sa vzdeláva viac ako 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, je povinný použiť najmenej 50 % z celkového príspevku na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia pre základnú školu na osobné náklady asistenta učiteľa pre žiakov zo sociálneho znevýhodneného prostredia alebo sociálneho pedagóga.“ S uvedeným korešponduje znenie § 107 ods. 3 zákona č. 245/2003 Z.

Na rozdiel od pedagogických zamestnancov, ktorí majú definovaný týždenný pracovný čas v § 7 zákona č. 138/2019 Z. z. vzdelávacej činnosti podrobne upravená v nariadení vlády SR č. 201/2019 Z. z. Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z., týždenný pracovný čas zamestnanca vykonávajúceho pracovnú činnosť odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z. Spôsob, akým zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas zamestnanca, je plne v kompetencii zamestnávateľa, ktorý ho upraví v pracovnom poriadku. Miesto, kde si tento týždenný pracovný čas (resp. jeho časť) zamestnanec odpracuje, t. j. či na pracovisku alebo prácou z domu (tzv. domácka práca), si zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú v pracovnej zmluve, resp. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ a) môže povoliť pedagogickému zamestnancovi vykonávanie „ostatných činností“ aj mimo pracoviska za podmienok upravených v pracovnom poriadku, to znamená, môže mu povoliť vykonávanie práce z domu, b) sa môže s odborným zamestnancom (teda aj so sociálnym pedagógom) dohodnúť na vykonávaní práce z domu, ak vykonáva taký druh práce, ktorý to umožňuje. Ide o obdobné činnosti, ktoré pod pojmom „nepriama činnosť“, resp. Vykonávanie práce z domu je riadnym výkonom práce, resp. Ak zamestnávateľ povolí prácu z domu v určenom časovom rozsahu, resp. povolí časť výkonu práce mimo pracoviska, v pracovnom poriadku určí, kedy pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec je povinný byť na pracovisku v škole (pozri napr. čl. 14 ods.

Zákon č. 138/2019 Z. z. zaviedol aj pre odborných zamestnancov jednotný pojem pracovná činnosť. Pracovná činnosť odborného zamestnanca, ktorá môže byť vykonávaná len na základe pracovnoprávneho vzťahu (čiže nie napr. na základe živnosti alebo ako dobrovoľnícka práca) je definovaná v § 6 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že sociálnemu pedagógovi sa do vykonávania pracovnej činnosti odborného zamestnanca započítava vykonávanie všetkých uvedených pracovných činností s výnimkou činností, na vykonávanie ktorých kvalifikačné predpoklady sociálneho pedagóga nie sú relevantné (napr. činnosť psychologická, logopedická, liečebnopedagogická, špeciálnopedagogická). Zo znenia § 87 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. vyplýva, že odborná činnosť podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 je pracovnou činnosťou podľa predpisov účinných od 1. Splnenie predpokladov na výkon odbornej činnosti podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa považuje za splnenie predpokladov na výkon pracovnej činnosti podľa predpisov účinných od 1.

Školský sociálny pracovník ako alternatíva

Príspevok ponúka pohľad na potrebu a nevyhnutnosť školského sociálneho pracovníka pôsobiaceho na školách. Cieľom príspevku je poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, je naším cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Odôvodniť potrebu rozvoja školskej sociálnej práce najmä v jej praktickej rovine a to hlavne poukázaním na súčasnú situáciu v SR. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe.

Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú chceme v príspevku stručne objasniť. Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Môžeme sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozorn.

Úvod

V príspevku sa zameriame na definíciu a význam sociálneho pedagóga v systéme sociálno-edukačného poradenstva. Poukážeme na jeho dôležitosť a uplatnenie v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov, učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno- výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese. V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno - patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.

Význam sociálneho pedagóga v slovenskom školstve

V Slovenskej republike stále na väčšine škôl a školských zariadení absentuje pozícia sociálneho pedagóga. Pritom jeho nevyhnutné pôsobenie ako odborného zamestnanca by malo byť pre školy samozrejmosťou. Sociálny pedagóg v prvom rade pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie, ktorý vie bezodkladne riešiť problémy a predchádzať situáciám, ktoré spôsobuje výskyt sociálno- výchovných problémov. V súčasnosti sa so zvyšujúcimi problémami žiakov by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými na školách dokážu vytvoriť tím, ktorý je tak schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.

Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, avšak je žiadúce, aby sa v blízkej budúcnosti preprofilovala a viac vymedzila v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno - patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Príspevok poukazuje na nevyhnutné zastúpenie sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach, nakoľko práve on pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.

Historický vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr, než v Európe pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70 rokoch 20. storočia (Hroncová, Emmerová, 2015). V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľno-časoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1. 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.

V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom neželateľných sociálno - patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícií pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti. Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím.

tags: #socialny #pedagog #v #skolskom #zariadení #povinnosti