Sociálny odbor: Definícia a význam

Sociálny odbor je komplexná oblasť, ktorá zahŕňa teoretické poznatky, praktické zručnosti a etické princípy zamerané na zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Cieľom je podporovať sociálnu zmenu, rozvoj, súdržnosť a posilňovanie schopností ľudí v ich sociálnom fungovaní.

Definícia sociálnej práce

Sociálna práca je definovaná ako praktická profesia a akademická disciplína, ktorá podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku. Účastníci sa zhodli na tom, že sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klientov (jednotlivcov, rodín, skupín, komunít), ktorú možno charakterizovať pojmami „pomoc“, „podpora“ a „sprevádzanie“.

Pojem "sociálny"

Slovo sociálny je latinského pôvodu a má význam "spoločenský". Po druhej svetovej vojne sa používalo v trojakom význame:

• Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame
• Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika
• Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti

Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti. Týka sa teda ľudskej komunity. Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod. Tento význam pojmu sociálny sa teda dotýka otázky hmotnej pomoci, alebo konkrétnej pomoci človeku na jeho spoločenskú, teda sociálnu seba identifikáciu.

Prečítajte si tiež: Žiadosti a odbor sociálnych vecí: Správny postup

Ciele sociálnej práce

Sociálna práca sa zameriava na:

• Zlepšenie vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia.
• Rozvíjanie sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s ohľadom na individuálne potreby a rozdiely.
• Poskytovanie pomoci, podpory a sprevádzania klientom bez ohľadu na ich vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie a iné sociodemografické odlišnosti.

Funkcie a obsah sociálnej práce

Sociálna práca zahŕňa získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľbu a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.

Sociálna práca ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, to jest eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne.

Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti

Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Sociálnym učením získava skúsenosti a schopnosti prekonávať obtiaže brániace mu v uspokojovaní svojich psychických a základných životných potrieb.

Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život. Spoločnosť má záujem na tom, aby poruchy a procesy socializácie a adaptácie sa zmiernili, ak ich nejde úplne odstrániť.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vedeckosť sociálnej práce

Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.

Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania, to znamená, že:

• Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe.
• Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Sociálna práca ako multidisciplinárna disciplína skúma praktický život človeka, skupiny, komunity v konkrétnom prostredí, ktoré je determinované súhrnom:

• Prírodného prostredia, ktoré špecificky komunikuje s jedincom.
• Širšieho spoločenského prostredia, ktoré vytvára ľudskú pospolitosť.
• Sociálneho prostredia, v ktorom sa reprodukujú ľudské vzťahy v prakticko-konkrétnych dimenziách.

Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:

• V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.
• Predmet SP je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.
• Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.
• Nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov.

Sociálna práca ako veda a umenie

Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami). Sociálna práca je taktiež vedou, nakoľko disponuje teóriami a ďalej vytvára nové teórie vysvetľujúce vznik a riešenie individuálnych, skupinových a komunitných problémov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Formy sociálnej práce

Sociálna práca sa delí na:

• Kuratívnu prácu: zaoberá sa už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
• Sociálnu prevenciu: sú opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
• Preventívnu sociálnu prácu: je zameraná na predchádzanie vznikaniu dysfunkčných sociálnych procesov.

V preventívnej sociálnej práci rozlišujeme:

• Primárnu prevenciu: dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám.
• Sekundárnu prevenciu: napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy - nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia.
• Terciárnu prevenciu: napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.

Medzinárodná definícia sociálnej práce

Výkonný výbor Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) a Rada Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW), organizácie ktoré sú v partnerstve s Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj (ICSW) sa zhodli na tom, že diskusia o novej globálnej definícii sociálnej práce bola ukončená a že navrhovaná definícia bude predložená členom obidvoch organizácií v júli 2014 počas konferencie v Melbourne v Austrálii.

Definícia v anglickom jazyku: “Social work is a practice-based profession and an academic discipline that promotes social change and development, social cohesion, and the empowerment and liberation of people. Principles of social justice, human rights, collective responsibility and respect for diversities are central to social work."

Preklad do slovenčiny: „Sociálna práca je praktická profesia a vedecký odbor, podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovanie rozdielností sú základom sociálnej práce.

Táto definícia môže byť doplnená na národnej/štátnej a regionálnej úrovni.

Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj. Štrukturálne prekážky prispievajú k udržaniu nerovností, diskriminácie, zneužívania a k útlaku. Rozvoj kritického povedomia pomocou poznania štrukturálnych zdrojov útlaku a privilégií na základe príčin ako sú rasa, trieda, jazyk, náboženstvo, rod, zdravotné postihnutie, kultúra a sexuálna orientácia a rozvíjanie činností a stratégií za účelom riešenia inštitucionálnych a osobných prekážok sú základom pre emancipačnú prax, v ktorej sú ciele posilnenie práv a slobôd ľudí.

Poslanie v oblasti sociálnej zmeny je založené na predpoklade, že sociálna práca koná vtedy keď daná situácia na úrovni jednotlivca, rodiny, malej skupiny, komunity, alebo spoločnosti je chápaná ako situácia, ktorá potrebuje zmenu alebo rozvoj. Poslanie v oblasti zmeny je podporované potrebou zmeniť štrukturálne podmienky, ktoré prispievajú k marginalizácii, k sociálnemu vylúčeniu a k utláčaniu (aktívna rola). Iniciatívy za spoločenskú zmenu akceptujú snahy ľudí na podporu práv ľudí a na dosiahnutie ekonomickej, environmentálnej a sociálnej spravodlivosti.

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutia želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajším a hlavnými štruktúrami. Sociálny rozvoj založený na holistickom bio-psycho-sociálnom, duchovnom hodnotení, ktorý presahuje mikro a makro delenie, zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu. Sociálny rozvoj je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj.

Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou. Myšlienka kolektívnej zodpovednosti poukazuje na realitu, že ľudské práva jednotlivca môžu byť denne naplnené iba vtedy ak vezmeme na seba zodpovednosť jeden za druhého a aj zodpovednosť za životné prostredie. Zdôrazňuje význam tvorby vzájomných recipročných vzťahov medzi komunitami. Preto hlavné zameranie sociálnej práce musí byť podpora práv ľudí na každej úrovni a napomáhanie k riešeniam tam kde ľudia berú na seba zodpovednosť za vzájomné blaho.

Sociálna práca pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv. Prvá generácia sa týka občianskych a politických práv ako je sloboda vyjadrovania, sloboda presvedčenia, ochrana pred mučením a svojvoľným zadržaním. Druhá generácia sa týka sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv, ktoré zahŕňajú práva na primeranú úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti, bývania a práva jazyka menšín. Tretia generácia ľudských práv je zameraná na prírodný svet, na právo na biodiverzitu živočíšnych druhov a medzigeneračnú rovnosť. Tieto práva sú podporujúce navzájom a závislé.

V niektorých prípadoch nekonanie zla a rešpektovanie diverzity môže byť v nesúlade s uznávanými hodnotami, napr. tam kde v mene užívanej kultúry sú práva, vrátane práva na život, práva menšín ako sú ženy, homosexuáli, porušované. Globálne štandardy vzdelávania a školenia v sociálnej práci (Global Standards for Social Work Education and Training, 2004) sa venujú takýmto komplexným problémom, podporujú to, že sociálni pracovníci sú vzdelávaní o základných ľudských právach s vysvetlením takým že ich prístup môže uľahčiť konštruktívnu konfrontáciu a zmenu tam kde kultúrne hodnoty, presvedčenia a tradície porušujú základné ľudské práva. Keďže kultúra je sociálny konštrukt a dynamicky sa vyvíja, tak v nej prebieha zmena a vývoj. Konštruktívna konfrontácia a zmena môže byť usmernená.

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Veda sa chápe v tomto kontexte v jej najzákladnejšom význame ako poznania. Sociálna práca neustále vytvára svoj teoretický základ a výskum. Využíva aj teórie iných humánnych vied vrátane, ale nie výlučne, komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Unikátnosť výskum a teórie sociálnej práce je v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti.

Návrh definície akceptuje to že sociálna práca je formovaná nielen špecifickým praktickým prostredím a západnými teóriami ale aj pôvodným (autochtónnym) poznaním. Časť dedičstva kolonializmu je to že západné teórie a poznanie boli výlučne preferované a pôvodné (miestne) poznanie bolo podceňované, znehodnocované a hegemonizované západnými teóriami a poznaním. Navrhovaná definícia sa snaží zastaviť a zvrátiť tento proces, tým že uznáva že pôvodné obyvateľstvo v každom regióne, krajine a území má svoje vlastné hodnoty, spôsoby predávania poznania že a prispelo nevyčísliteľným prínosom do vedy. Sociálna práca sa snaží napraviť historický západný kolonializmus a hegemóniu tým že poznáva a učí sa od pôvodného obyvateľstva na celom svete. Takto poznanie sociálnej práce bude spoluvytvárané a formované pôvodným obyvateľstvom a toto poznanie bude viacej využívaná nielen v miestnom prostredí, ale aj medzinárodne.

Bývajú v rámci (alebo sú pripojení) geograficky určeného pôvodného územia. Môžu si udržiavať osobitné sociálne, ekonomické a politické inštitúcie v rámci svojich území. Usilujú skôr o udržanie osobitosti kultúrnej, geografickej a inštitucionálnej než plnú asimiláciu do národnej spoločnosti. Vyčleňujú sa pôvodom alebo kmeňovo.

Pôsobnosť a poslanie sociálnej práce sa týka činnosti ľudí v interaktivite s ich prostredím (okolím). Prostredie zahrňuje mnoho sociálnych systémov, v ktorých sú ľudia za zapojení do prírodného geografického prostredia, ktoré má zásadný vplyv na život ľudí. Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca viac pracuje s ľuďmi než iba pre ľudí.

V súlade s rozvojovou paradigmou sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny. Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Z emancipačnej perspektívy táto definícia podporuje stratégie sociálnej práce, ktoré sú zamerané na posilnenie nádejí ľudí, sebaúcty a kreatívny potenciál na konfrontovanie a odstránenia utlačovania a zdrojov nespravodlivosti. Holistické zameranie sociálnej práce je univerzálne, ale priority praxe sociálnej práce sú rôzne v jednotlivých krajinách. Povinnosťou sociálnych pracovníkov vo svete je aby bránili, podporovali a realizovali hodnoty a zásady uvedené v tejto definícii. Sociálna práca súčasnosti má mnoho podôb. Dôraz sa kladie na participáciu a emancipáciu ľudí. Sociálna práca pôsobí predovšetkým s ľuďmi a pre ľudí.

Sociálna práca ako vedná disciplína a odbor vzdelania

Sociálna práca je multidisciplinárnou oblasťou vedeckého poznania, ktorá sa zaoberá vedeckým poznávaním sociálnych problémov - ich vznikom, príčinami, možnosťami riešenia, otázkou zodpovednosti občana aj štátu, optimálnou mierou a formami pomoci pre jednotlivca, skupinu či komunitu.

K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce na jar v roku 1998, kedy na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku, poriadanej MPSVR SR jej účastníci sa zhodli na nasledovnom chápaní SP: Sociálna práca je špecifická odborná činnosť. ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Táto definícia je na Slovensku medzi vzdelávateľmi sociálnej práce chápaná ako oficiálna, najviac vystihuje podstatu sociálnej práce, je najvyhovujúcejšia. Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov na svojom Valnom zhromaždení v Montreale (Kanada) v júli 2000 prijala nasledovnú definíciu SP: „ Profesia sociálnej práce podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili, a tak rástol ich blahobyt. Využívaním teórie o sociálnom správaní a sociálnych systémoch,Sociálna práca zasahuje tam, kde sa ľudia dostávajú do interakcie so svojím prostredím. Základom sociálnej práce sú princípy ľudských práv a sociálnej starostlivosti.“ (Strieženec,2001).

Vznik a vývoj škôl sociálnej práce: V začiatkoch spojené s organizovaním krátkodobých kurzov, spravidla pre ženy. Záujem podporil myšlienku o potrebe vytvorenia špeciálneho, odborného vzdelávania pre soc. pracovníčky. Prvé školy pre sociálnych pracovníkov.napr. v Nemecku - Akadémií soc. práce, zakladateľkou bola Alice Salomonová. V Anglicku -sociálna škola v Londýne.aj v Číne, Japonsku, Indii a Austrálii. V Poľsku vznikla - Fakulta sociálno-vzdelávacej práce, pri Varšavskej univerzite, zakladateľkou bola Halina Radlinská. V Čechách- Ženská vyšší škola pro sociálni péči v Prahe, zakladateľkami boli M. Berkovcová, A. Masaryková, R. Pelantová. Na Slovensku vznikol Ústav Milana Rastislava Štefánika v roku 1925/26 v Martine.

Súčasný stav a koncepcia prípravy a ďalšieho vzdelávania soc.pracov. na Slovensku:Etabluje sa moderná koncepcia profesijnej socializácie - odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania soc. pracovníkov, ktorá zahŕňa:

• prípravnú fázu vzdelávania
• odbornú prípravu: získanie spôsobilosti na výkon povolania
• profesijný vývin: ďalšie celoživotné vzdelávanie a sebavzdelávanie vo výkone profesie

Prípravná fáza vzdelávania sociálnych pracovníkov:

• na stredných školách: vyučenie, získanie maturity, stredné nadstavbové vzdelanie, vyššie odborné štúdium. Realizuje sa na obchodných akadémiách, stredných pedagogických školách a dievčenských školách.
• na vysokých školách:
  1. bakalársky stupeň - získanie akademickej hodnosti bakalár (Bc.)
  2. magisterský stupeň - získanie akademickej hodnosti magister (Mgr.)
  3. rigorózne pokračovanie - získanie akademického titulu doktor filozofie (PhDr.)
  4. Schopnosť využívať zdroje: SP musí byť schopný vyhľadávať a určovať typy poskytovaných služieb, ovplyvňovať rozvoj služieb…

Zámery uvedeného koncepčného materiálu sa realizujú prostredníctvom 3 druhov štúdia:

• Adaptačné: je úvodná fáza profesijnej socializácie.
• Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) sú orgánmi štátnej správy, ktoré vykonávajú svoju činnosť v oblasti služieb zamestnanosti pre klientov, ktorými sú - uchádzači a záujemcovia o zamestnanie, osoby v hmotnej núdzi, študenti a ich rodičia, občania ohrození stratou zamestnania, zamestnávatelia, osoby samostatne zárobkovo činné, cudzinci, občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci, teda klientom úradu môže byť každá osoba pohybujúca sa na trhu práce v rámci Slovenskej republiky alebo sa na vstup na trh práce pripravuje. Dôležitú súčasť činnosti tvorí poskytovanie informácií zamestnávateľom o možnostiach, ktoré im ponúka zákon č. 5/2004 Z. z.

Kvalifikačné predpoklady a vzdelávanie

Splnenie kvalifikačného predpokladu, osobitného kvalifikačného predpokladu a odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona sa preukazuje overenou fotokópiou dokladu.

Študijný odbor Sociálna práca sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 realizovať v:

• prvom stupni vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou 3 roky
• druhom stupni vysokoškolského štúdia (Mgr.) so štandardnou dĺžkou 2 roky.

Predpokladá sa, že absolvent ukončil prvostupňové štúdium v študijnom odbore Sociálna práca alebo v niektorom príbuznom študijnom odbore (Sociológia, Sociálna pedagogika, Andragogika,).

• bakalár sociálnej práce (Bc. Socialwork)- 1.
• magister sociálnej práce (Mgr. Socialwork) - 2.
• Philosophie doctor sociálnej práce - (PhD. socialwork) - 3.

Sociálny pracovník - absolvent bakalárskeho štúdia ovláda základy teórie a praxe sociálnej práce, má znalosti o úlohách štátnej správy, samosprávnych orgánov a neštátnych subjektov v oblasti sociálnej politiky.

Študijné programy 1.stupňa vysokoškolského vzdelávania so štandardnou dĺžkou 3 roky obsahujú 180 ECTS kreditov. Pre akceptáciu študijného programu v študijnom odbore, študijný program MUSÍ obsahovať najmenej 108 ECTS kreditov z tém jadra študijného odboru. Študijné programy jedného študijného odboru sa musia líšiť najmenej v 1/5 rozsahu študijných programov navzájom t.j. 36 ECTS kreditov.

Študijné programy 2.stupňa vysokoškolského vzdelávania so štandardnou dĺžkou 2 roky obsahujú 120 ECTS kreditov. Pre akceptáciu študijného programu v študijnom odbore, študijný program musí obsahovať najmenej 60 ECTS kreditov z tém jadra študijného odboru. Študijné programy jedného študijného odboru sa musia líšiť najmenej v 1/5 rozsahu študijných programov navzájom t.j. 24 ECTS kreditov.

Študijné programy 3.stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

Odborné diskusie o úrovni vzdelania potrebnej pre uznanie odbornej kvalifikácie v sociálnej práci v európskom kontexte prebiehajú v Slovenskej i Českej republike viac ako 10 rokov. Vychádzajú z rôznych medzinárodných konvencií (napr. Európska konvencia o všeobecnej porovnateľnosti dôb vysokoškolského štúdia prijatá Radou Európy), ale najmä z právne záväznej hlavnej smernice Európskej únie z 21. januára 1988 - Smernica Rady Európy o všeobecnom systéme uznávania vysokoškolských diplomov (higher-education) udelených na základe ukončenia odborného vzdelávania v trvaní aspoň troch rokov. Sociálna práca je súčasťou spoločenských potrieb tretieho milénia v rozvoji terciárnej sféry spoločenského života.

Za realizáciu uvedených dokumentov v praxi vzdelávania v oblasti sociálnej práce v Slovenskej republike prevzalo zodpovednosť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v SR (MPSVaR) a Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci v Slovenskej republike.

Vzdelávacie inštitúcie

Niektoré vzdelávacie inštitúcie, ktoré ponúkajú štúdium sociálnej práce:

• Česká republika: UK Praha - Sociálna práca, Pražská vysoká škola psychosociálních studií- Sociálna práca, MU Brno - Sociálna práca
• Austrália: Adelaide, Flinders University - The Master of Social Work
• Rakúsko: Universität Wien - Sozialarbeit/Sozialpädagogik
• Spolková republika Nemecko: Universität Lüneburg - Sozialarbeitswissenschaft, Universität Tübingen, Universität Frankfurt am Main - Sozialarbeit/Sozialpädagogik
• Švajčiarsko: Universität Freiburg
• Anglicko: University of East Norwich - Social Work
• Rusko: St.Peterburg University - Social Work
• Poľsko: Universitet Śląski Katowice - Praca socjalna, Uniwersitet Warszawski Warszawa - Praca socjalna, Uniwersitet im. Adama Mickiewicza Poznań - Praca socjalna, Lódźski univesitet Lódź: Pedagogika socjalna

Uvedené príbuzné študijné odbory predstavujú akademické disciplíny s rôznou mierou priamej aplikovateľnosti v praxi. Sociálna pedagogika, andragogika a liečebná pedagogika sú disciplíny, vychádzajúce prevažne z tzv. pedagogických vied.

tags: #sociálny #odbor #definícia