Sociálny orgán zástupcov zamestnancov: Definícia a úlohy

Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v platnom znení) upravuje účasť zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch prostredníctvom zástupcov zamestnancov a jej formy. Títo zástupcovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok pre zamestnancov. Medzi hlavné formy účasti zamestnancov patrí najmä právo na informácie, prerokovanie a spolurozhodovanie. V tomto článku sa zameriame na definíciu a úlohy sociálnych orgánov zástupcov zamestnancov, pričom sa budeme opierať o platnú legislatívu a relevantné právne predpisy.

Kto sú zástupcovia zamestnancov?

Zákonník práce rozlišuje všeobecných zástupcov zamestnancov, za ktorých považuje príslušnú odborovú organizáciu, zamestnaneckú radu a zamestnaneckého dôverníka. Okrem toho právne predpisy definujú zástupcov zamestnancov pre vymedzené účely, ako napríklad pre účel nadnárodného informovania zamestnancov a prerokovania s nimi, pre účely zastupovania zamestnancov v európskej spoločnosti (zákon č. 562/2004 Z. z.) a v európskom družstve (zákon č. 91/2007 Z. z.), a tiež zástupcovia pre účely cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností na území štátov EHP (zákon č. 309/2023 Z. z.).

Odborová organizácia

Pojem odborová organizácia nie je v našom právnom poriadku presne definovaný. Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov odborovú organizáciu nazýva združením občanov, ktoré právnu subjektivitu získava zaevidovaním sa na Ministerstve vnútra SR dňom nasledujúcim po dni, keď bol tomuto ministerstvu doručený návrh na evidenciu. Podľa § 230 ods. 1 Zákonníka práce odborovou organizáciou je organizácia, ktorej hlavným cieľom je ochrana hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov. Odborová organizácia má právnu subjektivitu a je jedným zo subjektov pracovného práva.

Odborovému orgánu vyplýva zo Zákonníka práce rad oprávnení. Príslušný odborový orgán, resp. odborové orgány majú právo rokovať s príslušnými orgánmi a zamestnávateľmi o všetkých otázkach hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu.

Kontrolná činnosť odborového orgánu

Kontrolu odborovým orgánom upravuje § 149 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že ide o kontrolu odborovým orgánom, aplikácia tohto ustanovenia nastáva len u zamestnávateľa, u ktorého pôsobí odborová organizácia. Kontrolu potom vykonáva odborový orgán odborovej organizácie. Zákonník práce upravuje práva odborového orgánu demonštratívne („najmä“). Odborový orgán môže kontrolovať napr. aktuálnosť koncepcie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program jej realizácie, vnútorné predpisy a pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ich aktuálnosť, postup, akým zamestnávateľ postupuje pri posudzovaní rizík spojených s vykonávanou prácou u zamestnávateľa, dodržiavanie ustanovení o rekondičných pobytoch, vzdelávanie zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vyšetrovanie a evidovanie pracovných úrazov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Odborový orgán má právo fyzicky preveriť pracovisko a zariadenie zamestnávateľa (stroje, na ktorých sa pracuje, ich bezpečnosť a technický stav). Kontroluje sa bezpečnosť objektu zamestnávateľa, budovy (aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti, ako sú únikové cesty, označenie - informačné a výstražné značky), ich osvetlenie, schodiská, usporiadanie pracoviska (ergonómia), veľkosť pracovného priestoru (dostatočný), prístupové komunikácie. Kontroluje sa technický stav zariadení (strojov), bezpečnosť a revízne prehliadky vyhradených technických zariadení, dodržiavanie technologických postupov pri výrobe, používanie strojov v súlade s návodom a pod.

Pre vykonanie kontroly je dôležitá súčinnosť zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný byť súčinný. V tejto súvislosti je potrebné, aby sa odborový orgán dohodol so zamestnávateľom (štatutárnym orgánom). Zamestnávateľ je povinný po dohode so zástupcami zamestnancov umožniť vstup do priestorov zamestnávateľa súvisiacich s účelom vstupu aj osobe, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa, ak táto osoba koná v mene odborovej organizácie, v ktorej je združený jeho zamestnanec, na účel uplatňovania práv zamestnancov.

V prípade zistenia nedostatkov má odborová organizácia právo požadovať odstránenie nedostatkov, a to: v prevádzke, na strojoch a zariadeniach, pri pracovných postupoch. Za podmienok stanovených v § 149 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce môže odborový orgán požadovať prerušenie práce.

Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník

Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, môže (mala by) u zamestnávateľa pôsobiť zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Zamestnanecká rada - možno ju vytvoriť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. Zamestnanecký dôverník - pôsobí u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov. Práva a povinnosti zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké.

Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník má právo spolurozhodovať formou dohody alebo formou udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa tohto zákona, len ak pracovné podmienky alebo podmienky zamestnávania, pri ktorých sa vyžaduje spolurozhodovanie zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka, neupravuje kolektívna zmluva.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prerokovanie a informácie

Zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami zamestnancov najmä: stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená zamestnanosť, zásadné otázky sociálnej politiky zamestnávateľa, opatrenia na zlepšenie hygieny pri práci a pracovného prostredia, rozhodnutia, ktoré môžu viesť k zásadným zmenám v organizácii práce alebo v zmluvných podmienkach, organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa, opatrenia na predchádzanie vzniku úrazov a chorôb z povolania a na ochranu zdravia zamestnancov.

Kontrolná činnosť podľa § 239 Zákonníka práce

Okrem kontrolnej činnosti odborovým orgánom podľa § 149 upravuje Zákonník práce aj kontrolnú činnosť podľa § 239. Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia a zamestnanecká rada, patrí odborovej organizácii právo na kolektívne vyjednávanie, kontrolu plnenia záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, kontrolnú činnosť podľa § 149 a na informácie a zamestnaneckej rade patrí právo na spolurozhodovanie, avšak len v rozsahu, v ktorom toto právo nepatrí odborovej organizácii (§ 233 ods. 3) a prerokovanie, avšak len v rozsahu, v ktorom toto právo nepatrí odborovej organizácii (§ 233 ods. 2).

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zákonník práce venuje značnú pozornosť bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V § 146 ods. 2 sa definuje pojem „bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci“ ako stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach.

Práva a povinnosti zamestnancov v oblasti BOZP

Zamestnanec má v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci práva aj povinnosti. Medzi práva zamestnanca patrí:

• právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
• právo na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia
• právo na informácie o opatreniach na ochranu pred účinkami nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia

Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, používať pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky a zúčastňovať sa na školeniach a výcviku v oblasti BOZP.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálny fond

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa riadi predovšetkým zákonom č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, je však ovplyvnená aj niektorými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. Pre oblasť sociálneho fondu je dôležitá informácia, že v zmysle § 7 ods. 4 zákona o sociálnom fonde tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve. Len ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, má tieto postupy možnosť upraviť zamestnávateľ vo vnútornom predpise v podstate aj samostatne.

Novinky od 1. januára 2025

Novela Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 priniesla zmenu v § 152b Zákonníka práce v podobe povinnosti zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytovať príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Novelou Zákonníka práce zákonom č. 324/2024 Z.z. od 1. januára 2025 nastala zmena aj v príspevku zamestnávateľa podľa § 152a na rekreáciu zamestnancov.

tags: #sociálny #orgán #zástupcov #zamestnancov #definícia