Zuzana Koyšová: Posudkový lekár a jeho kontakty

Tento článok sa zameriava na funkciu posudkového lekára v kontexte slovenského právneho systému a sociálneho poistenia. Cieľom je poskytnúť čitateľom komplexný prehľad o úlohe posudkového lekára, jeho postavení v systéme a relevantných právnych aspektoch.

Úloha posudkového lekára v systéme sociálneho poistenia

Posudkoví lekári zohrávajú kľúčovú úlohu v procese posudzovania zdravotného stavu občanov v kontexte sociálneho poistenia. Ich odborné posudky sú nevyhnutné pre rozhodovanie o nároku na rôzne dávky, ako sú invalidné dôchodky, úrazové renty a parkovacie preukazy.

Posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Jednou z hlavných úloh posudkového lekára je posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Toto posúdenie sa vykonáva porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa rozhodnutí správnych súdov sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.

Lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť

Komplexný posudok, ktorý spracúvajú posudkoví lekári a sociálni pracovníci, je výsledkom lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo.

Prečítajte si tiež: Sociálna práca očami Zuzany Daniškovej

Právne aspekty činnosti posudkového lekára

Činnosť posudkového lekára je upravená viacerými právnymi predpismi, najmä zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Povinnosti účastníka konania

Podľa § 196 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

Účastník konania, ktorý žiada o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu.

Hodnotenie dôkazov

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Súdne konanie a posudky

V prípade súdneho konania, ak Sociálna poisťovňa ako správny orgán sama nie je oprávnená posudzovať správnosť (závery) znaleckého posudku. Hodnotí iba to, či závery znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z vykonaných dôkazov. To znamená, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nie sú oprávnení zasahovať do bodového hodnotenia určeného znalcom. Sú oprávnení posúdiť len to, či závery znalca majú oporu v lekárskych nálezoch, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodenej. V opačnom prípade by došlo k popretiu hodnovernosti znaleckého posudku a posudkoví lekári by si prisvojovali právomoc súdu.

Prečítajte si tiež: Inauguračný obed pre seniorov

Zistenie skutočného stavu veci

Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Rozhodovacia činnosť správnych súdov

Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt.

Správny súd je povinný ex offo povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, pričom jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť podmienečne splnená je, že správna žaloba bola podaná v lehote ustanovenej SSP (§ 181), respektíve osobitným právnym predpisom, v tomto prípade zákonom č. 327/2005 Z. z..

Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda alebo nenapraviteľná ujma.

Prečítajte si tiež: Úrad Práce v Dolnom Kubíne: Malik a Krskova

tags: #zuzana #koysova #posudkovy #lekar #kontakt