Európsky pilier sociálnych práv: Ciele a princípy

Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) predstavuje významný krok smerom k sociálnejšej a inkluzívnejšej Európe. Bol ohlásený v roku 2017 Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na samite v Göteborgu. Pilier stanovuje 20 kľúčových zásad a práv, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v 21. storočí. Hoci nie je právne záväzný, má potenciál zásadne ovplyvniť trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch EÚ.

Štruktúra a piliere EPSP

Pilier je štruktúrovaný do troch hlavných kapitol, ktoré pokrývajú širokú škálu sociálnych práv a zásad:

  1. Rovnosť príležitostí a prístup na trh práce: Táto kapitola sa zameriava na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých občanov pri vstupe na trh práce a pri hľadaní zamestnania. Zahŕňa opatrenia na podporu zamestnanosti, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj boj proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu.
  2. Spravodlivé pracovné podmienky: Táto kapitola sa zameriava na zabezpečenie spravodlivých a dôstojných pracovných podmienok pre všetkých pracovníkov. Zahŕňa opatrenia na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci, zabezpečenie primeranej mzdy, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a právo na kolektívne vyjednávanie.
  3. Sociálna ochrana a začleňovanie: Táto kapitola sa zameriava na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany pre všetkých občanov, najmä pre tých, ktorí sú ohrození chudobou alebo sociálnym vylúčením. Zahŕňa opatrenia na zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti, sociálnemu bývaniu, dôchodkom a iným formám sociálnej pomoci.

Ciele a princípy EPSP

Hlavným cieľom EPSP je zaviesť nové a účinnejšie práva pre občanov Európy, s dôrazom na sociálnu ochranu a začleňovanie. Medzi kľúčové ciele patrí:

  • Zvýšenie počtu a kvality pracovných miest.
  • Podpora rozvoja zručností a celoživotného vzdelávania.
  • Zabezpečenie rovnosti príležitostí pre všetkých.
  • Zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením aspoň o 15 miliónov do roku 2030.
  • Dosiahnutie 75 % miery zamestnanosti obyvateľov vo veku 20-64 rokov.
  • Zníženie podielu osôb ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na 17,2 %.

Princípy EPSP sa zameriavajú na zabezpečenie:

  • Rovnakého prístupu na trh práce.
  • Spravodlivých pracovných podmienok.
  • Adekvátnej sociálnej ochrany.
  • Kvalitných a prístupných verejných služieb.
  • Dôstojného bývania pre všetky domácnosti.

Akčný plán na realizáciu EPSP

Európska komisia zverejnila v marci 2021 akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Tento akčný plán premieňa kľúčové zásady EPSP na konkrétne kroky v troch kľúčových oblastiach: zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest, zručnosti a rovnosť, sociálna ochrana a začleňovanie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Akčný plán navrhuje hlavné ciele v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia na úrovni EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Má pomôcť Európe zvládnuť transformáciu, ktorú so sebou prináša nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj, a sociálno-ekonomické dôsledky pandémie.

Implementácia a monitorovanie

Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv je spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou, ktorá by sa mala vykonávať tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov s ohľadom na ich rozdielnu sociálno-ekonomickú situáciu a zavedené vnútroštátne systémy.

Kľúčovú úlohu v implementácii zohráva európsky semester, ktorý predstavuje rámec pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v EÚ. V rámci európskeho semestra sa každoročne prijímajú odporúčania pre jednotlivé členské štáty (Country Specific Recommendations - CSR), ktoré by mali členské štáty aplikovať do národných politík.

Vzhľadom na súčasnú situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu je hlavným referenčným dokumentom o reformných iniciatívach daného členského štátu plán na podporu obnovy a odolnosti. Spolu s národným programom reforiem tvorí jeden ucelený dokument.

Výzvy a kontroverzie

Napriek ambicióznym cieľom a princípom EPSP existujú aj výzvy a kontroverzie spojené s jeho implementáciou. Medzi hlavné patrí:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

  • Nezáväznosť: EPSP nie je právne záväzný dokument, čo znamená, že členské štáty nie sú povinné implementovať jeho zásady.
  • Rozdiely v sociálno-ekonomickej situácii: Členské štáty EÚ sa výrazne líšia v sociálno-ekonomickej situácii, čo sťažuje dosiahnutie jednotného prístupu k implementácii EPSP.
  • Obavy z harmonizácie: Niektoré členské štáty sa obávajú, že EPSP povedie k nadmernej harmonizácii sociálnych systémov a obmedzeniu ich národnej suverenity.
  • Kritika zo strany odborov a ľavicových strán: Niektoré odbory a ľavicové strany kritizujú EPSP za to, že je málo konkrétny a ambiciózny.
  • Prekračovanie kompetencií EÚ: Niektorí kritici tvrdia, že Európska komisia prekračuje svoje kompetencie v sociálnej oblasti a zasahuje do nezávislosti sociálnych systémov členských štátov.

Verejné služby a sociálne bývanie

Verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní sociálnej súdržnosti a spravodlivosti v Európe. Predstavujú chrbtovú kosť európskeho poskytovania služieb a spoločného tovaru občanom a obyvateľom. Medzi verejné služby patrí zdravotníctvo, starostlivosť o deti a staršie osoby, vzdelávanie a odborná príprava, služby zamestnanosti, doprava, voda, odpad, energia, sociálne bývanie, informačné a sociálne služby a justičné systémy.

Vysokokvalitné a prístupné verejné služby a poskytovanie spoločného tovaru sú základným právom. Liberalizácia a privatizácia verejných služieb, vrátane nadmerného a nezodpovedného využívania verejno-súkromných partnerstiev, môže viesť k zisku nad záujmami ľudí a pripraviť spoločnosť a väčšinu obyvateľstva o základné nástroje potrebné na uspokojenie ich potrieb.

Sociálne bývanie a dôstojné bývanie pre všetky domácnosti je pilierom mnohých sociálnych modelov v celej Európe. Členské štáty by mali prijať opatrenia na aktívnejšie zasahovanie do kontroly a formovania súkromného trhu s bývaním, napr. prostredníctvom stavebných povolení, kontroly nájomného a daní z nehnuteľností.

EPSP a Agenda OSN 2030

Zásady 19 a 20 EPSP by sa mali vo všeobecnosti vykladať ako most medzi Agendou OSN 2030 a EPSP s cieľom predchádzať chudobe, zahnať hlad a depriváciu, podporiť dobré zdravie, zabezpečiť rovnaké príležitosti a udržateľné mestá a poľnohospodárstvo.

Je potrebné bojovať proti rozpočtovým škrtom v sociálnych službách a za adekvátne financovanie a personálne zabezpečenie sociálnych služieb. Dôležité je pokračovať v profesionalizácii týchto pracovných miest s cieľom získať lepšie kolektívne záruky.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Dôsledky pre Slovensko

Slovensko iniciatívu EPSP víta, avšak existujú obavy z možných dopadov na trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Konkrétne, iniciatíva Komisie, ktorá sa snaží zabezpečiť, aby každý pracujúci mal povinne zabezpečenú sociálnu ochranu, môže viesť k rastu výdavkov Sociálnej poisťovne a zvýšeniu odvodov pracujúcich.

Hoci text Odporúčania pripúšťa rozdielny prístup štátov z dôvodov „vnútroštátnych okolností,“ nie je jasné, čo je akceptovaná odchýlka, a to sa dozvieme, až keď Komisia bude vyhodnocovať náš pokrok v rušení výnimiek.

tags: #sociálny #pilier #Európskej #komisie #ciele #a