
Európsky pilier sociálnych práv (EPSP) predstavuje významný krok smerom k sociálnejšej a inkluzívnejšej Európe. Bol ohlásený v roku 2017 Európskym parlamentom, Radou a Komisiou na samite v Göteborgu. Pilier stanovuje 20 kľúčových zásad a práv, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v 21. storočí. Hoci nie je právne záväzný, má potenciál zásadne ovplyvniť trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia v členských štátoch EÚ.
Pilier je štruktúrovaný do troch hlavných kapitol, ktoré pokrývajú širokú škálu sociálnych práv a zásad:
Hlavným cieľom EPSP je zaviesť nové a účinnejšie práva pre občanov Európy, s dôrazom na sociálnu ochranu a začleňovanie. Medzi kľúčové ciele patrí:
Princípy EPSP sa zameriavajú na zabezpečenie:
Európska komisia zverejnila v marci 2021 akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Tento akčný plán premieňa kľúčové zásady EPSP na konkrétne kroky v troch kľúčových oblastiach: zvyšovanie počtu a kvality pracovných miest, zručnosti a rovnosť, sociálna ochrana a začleňovanie.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Akčný plán navrhuje hlavné ciele v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálneho začlenenia na úrovni EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Má pomôcť Európe zvládnuť transformáciu, ktorú so sebou prináša nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj, a sociálno-ekonomické dôsledky pandémie.
Vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv je spoločným politickým záväzkom a zodpovednosťou, ktorá by sa mala vykonávať tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni jednotlivých členských štátov s ohľadom na ich rozdielnu sociálno-ekonomickú situáciu a zavedené vnútroštátne systémy.
Kľúčovú úlohu v implementácii zohráva európsky semester, ktorý predstavuje rámec pre koordináciu hospodárskych a sociálnych politík v EÚ. V rámci európskeho semestra sa každoročne prijímajú odporúčania pre jednotlivé členské štáty (Country Specific Recommendations - CSR), ktoré by mali členské štáty aplikovať do národných politík.
Vzhľadom na súčasnú situáciu spôsobenú pandémiou koronavírusu je hlavným referenčným dokumentom o reformných iniciatívach daného členského štátu plán na podporu obnovy a odolnosti. Spolu s národným programom reforiem tvorí jeden ucelený dokument.
Napriek ambicióznym cieľom a princípom EPSP existujú aj výzvy a kontroverzie spojené s jeho implementáciou. Medzi hlavné patrí:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Verejné služby zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní sociálnej súdržnosti a spravodlivosti v Európe. Predstavujú chrbtovú kosť európskeho poskytovania služieb a spoločného tovaru občanom a obyvateľom. Medzi verejné služby patrí zdravotníctvo, starostlivosť o deti a staršie osoby, vzdelávanie a odborná príprava, služby zamestnanosti, doprava, voda, odpad, energia, sociálne bývanie, informačné a sociálne služby a justičné systémy.
Vysokokvalitné a prístupné verejné služby a poskytovanie spoločného tovaru sú základným právom. Liberalizácia a privatizácia verejných služieb, vrátane nadmerného a nezodpovedného využívania verejno-súkromných partnerstiev, môže viesť k zisku nad záujmami ľudí a pripraviť spoločnosť a väčšinu obyvateľstva o základné nástroje potrebné na uspokojenie ich potrieb.
Sociálne bývanie a dôstojné bývanie pre všetky domácnosti je pilierom mnohých sociálnych modelov v celej Európe. Členské štáty by mali prijať opatrenia na aktívnejšie zasahovanie do kontroly a formovania súkromného trhu s bývaním, napr. prostredníctvom stavebných povolení, kontroly nájomného a daní z nehnuteľností.
Zásady 19 a 20 EPSP by sa mali vo všeobecnosti vykladať ako most medzi Agendou OSN 2030 a EPSP s cieľom predchádzať chudobe, zahnať hlad a depriváciu, podporiť dobré zdravie, zabezpečiť rovnaké príležitosti a udržateľné mestá a poľnohospodárstvo.
Je potrebné bojovať proti rozpočtovým škrtom v sociálnych službách a za adekvátne financovanie a personálne zabezpečenie sociálnych služieb. Dôležité je pokračovať v profesionalizácii týchto pracovných miest s cieľom získať lepšie kolektívne záruky.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Slovensko iniciatívu EPSP víta, avšak existujú obavy z možných dopadov na trh práce a systémy sociálneho zabezpečenia. Konkrétne, iniciatíva Komisie, ktorá sa snaží zabezpečiť, aby každý pracujúci mal povinne zabezpečenú sociálnu ochranu, môže viesť k rastu výdavkov Sociálnej poisťovne a zvýšeniu odvodov pracujúcich.
Hoci text Odporúčania pripúšťa rozdielny prístup štátov z dôvodov „vnútroštátnych okolností,“ nie je jasné, čo je akceptovaná odchýlka, a to sa dozvieme, až keď Komisia bude vyhodnocovať náš pokrok v rušení výnimiek.