
Sociálna ekonomika predstavuje v súčasnosti novú oblasť ekonomických aktivít, pre ktoré je charakteristické prepájanie ekonomických a sociálnych cieľov. Sociálne podniky sa tak stávajú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na sociálny podnik v slovenskom kontexte, jeho definíciu, charakteristické znaky, druhy, výhody a riziká spojené s jeho fungovaním.
Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Podľa tohto zákona je sociálny podnik podnik, ktorý sa primárne zameriava na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu alebo vplyvu na životné prostredie prostredníctvom poskytovania spoločensky prospešnej služby. Zisk v sociálnom podniku nesmie byť hlavným cieľom podniku, ale prostriedkom na zabezpečenie jeho udržateľnosti a rozvoja.
Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti.
Sociálny podnik sa od klasického podniku odlišuje predovšetkým v týchto oblastiach:
Zákon o sociálnej ekonomike rozlišuje niekoľko druhov registrovaných sociálnych podnikov:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Legislatívna úprava sociálnych podnikov na Slovensku je zabezpečená zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Tento zákon upravuje postavenie sociálnych podnikov, ich činnosť, podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku a správu sektora sociálnej ekonomiky.
Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie, finančná podpora (investičná a kompenzačná) a inštitucionálne zabezpečenie.
Subjekt sociálnej ekonomiky sa môže rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom. Výhody prináležia len registrovaným sociálnym podnikom (napr. realizované formou vyhradenej zákazky a iné).
O priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike, ktorý upravuje konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, sa predmetné konanie začína podaním žiadosti. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Prílohou k žiadosti musí byť základný dokument, ak ide o žiadateľa, ktorý nie je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, má sídlo, ak ide o právnickú osobu alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu, na území iného členského štátu; projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku; doklady preukazujúce splnenie podmienok špecifikovaných v § 6 cit. zákona. V súlade s § 7 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike prílohou k žiadosti o štatút môže byť osvedčenie podľa § 26 ods. 7 cit. zákona, ak je osvedčenie predložené spolu so žiadosťou o štatút, podmienka dôveryhodnosti žiadateľa sa požaduje za splnenú, ak nie je preukázaný opak. V zmysle § 26 ods. 7 organizácia sektora sociálnej ekonomiky môže žiadateľovi o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku na základe jeho žiadosti vydať osvedčenie o tom, že spĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 písm.
Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať požadované podmienky počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Každú zmenu je povinný oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to do 30 dní odo dňa, keď k zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný uvádzať označenie pri svojom obchodnom mene „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Štát poskytuje finančnú podporu sociálnym podnikom prostredníctvom rôznych nástrojov, ako sú dotácie, úvery a daňové úľavy. Cieľom tejto podpory je uľahčiť zakladanie a rozvoj sociálnych podnikov a podporiť ich sociálne ciele.
Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani uplatnenou podľa § 30d ods. 1 a nákladmi na dosiahnutie hlavného cieľa. Z dôvodu samostatného sledovania týchto finančných prostriedkov je daňovník povinný zriadiť si osobitný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom uplynula lehota na podanie daňového priznania, previesť prostriedky. Pri zmeškaní tejto lehoty na prevod finančných prostriedkov daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie a daň z príjmov zaplatiť v lehote do konca 3. prevedené finančné prostriedky vrátane úrokov pripísaných na osobitný účet v banke je daňovník povinný použiť na obstaranie hmotného majetku, a to najneskôr do 5 rokov odo dňa ich pripísania na účet. 5-ročná lehota sa pri finančných prostriedkoch aj úrokoch počíta vždy od dátumu pripísania na účet. Pri nesplnení podmienky použitia finančných prostriedkov daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani a je povinný podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom si túto úľavu uplatnil. V dodatočnom daňovom priznaní je povinný dodaniť tú časť úľavy na dani, ktorá zodpovedá sume, ktorá nebola použitá na obstaranie hmotného majetku v zákonne stanovej lehote 5 rokov. Dodatočné daňové priznanie vrátane uhradenia dane je daňovník povinný podať do konca 3. daňovník stráca nárok na uplatnenie úľavy na dani aj v prípade, že u neho dôjde k zrušeniu s likvidáciou, zrušeniu bez likvidácie, vyhlásenie konkurzu, vráteniu štatútu RSP alebo k zrušeniu štatútu RSP.
V ustanovení § 30d ods. 6 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) sa vykonala v súvislosti s uvedenou zmenou legislatívno-technická úprava, podľa ktorej sa pojem „zrušenie bez likvidácie“ nahradil pojmom „zánik v dôsledku premeny alebo cezhraničnej premeny“. Vykonaním tejto technicko-legislatívnej zmeny sa podstata ustanovenia v podstate nemení. Ak dochádza k zlúčeniu alebo splynutiu dvoch alebo viacerých RSP, nedochádza k zániku nároku na uplatnenie úľavy na dani, ale podmienky použitia peňažných prostriedkov podľa § 30d ods. 5, t. j.
Na Slovensku pôsobia rôzne organizácie, ktoré podporujú rozvoj sociálnej ekonomiky a sociálnych podnikov. Medzi najvýznamnejšie patria:
Sociálne podnikanie prináša so sebou množstvo výhod, ale aj rizík.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Na Slovensku existuje viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov, ktoré pôsobia v rôznych oblastiach. Medzi známe príklady patria:
Tieto podniky sa zameriavajú na rôzne aktivity, ako napríklad zamestnávanie znevýhodnených osôb, poskytovanie sociálnych služieb, výrobu a predaj remeselných výrobkov, ekologické poľnohospodárstvo a ďalšie.
Pre ďalší rozvoj sociálneho podnikania na Slovensku je potrebné: