Sociálny pohľad na domáce násilie: Štúdie a ich implikácie na Slovensku

Domáce násilie predstavuje komplexný spoločenský problém, ktorý si vyžaduje rozsiahly a multidisciplinárny prístup. Táto téma rezonuje v rôznych oblastiach, od psychológie a práva až po sociálnu prácu a zdravotníctvo. Na Slovensku sa problematike domáceho násilia venuje čoraz viac pozornosti, čoho dôkazom sú viaceré štúdie a metodické materiály zamerané na rôzne aspekty tohto fenoménu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnom stave poznania problematiky domáceho násilia na Slovensku, s dôrazom na sociálny rozmer a implikácie pre rôzne skupiny obyvateľstva a odborníkov.

Znalecké posudzovanie domáceho násilia v kontexte poručenských sporov

Štúdia autorky Slávky Karkošovej sa zameriava na neuralgické body v súčasnej praxi súdnych znalcov a znalkýň v odbore psychológia a psychiatria v kontexte poručenských sporov o deti. Autorka upozorňuje na potenciálne sekundárne viktimizačné dopady na ženy zažívajúce násilie a na ponechávanie detí v škodlivom prostredí, kde sa násilia dopúšťa ich otec na matke. Cieľom štúdie je priblížiť aktuálne výskumné poznatky o domácom násilí v kontexte poručenských sporov. Štúdia je určená súdnym znalcom, sudcom, ale aj profesionálom riešiacim domáce násilie na trestnoprávnej úrovni, advokátom, sociálnym pracovníkom a pracovníkom zariadení poskytujúcich pomoc obetiam domáceho násilia.

Sociálno-intervenčné programy pre páchateľov násilia na ženách

Autori Róbert Vavro a Katarína Farkašová sa v štúdii venujú problematike práce s páchateľmi násilia na ženách. Cieľom je sumarizovať východiská pre prácu s páchateľmi, popísať situáciu na Slovensku z pohľadu legislatívy a skutkového stavu, definovať štandardy a postupy pre programy práce s páchateľmi, ako aj systém ich aplikácie a akreditácie. Štúdia je určená zástupcom relevantných inštitúcií, ako sú probační a mediační úradníci, Ministerstvo spravodlivosti SR, súdy, prokuratúra, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ďalší.

Odhad nebezpečenstva násilia na ženách

Zuzana André a Andrej Kuruc sa v príručke zameriavajú na správnu a rýchlu identifikáciu nebezpečenstva násilia, ktorá je kľúčová pre poskytovanie vhodnej podpory, ochrany a bezpečia pre ženy zažívajúce násilie a ich deti. Odhad nebezpečenstva násilia je podmienkou pre vytváranie plánov bezpečia a pomáha rozoznávať prípady, kedy hrozí závažné násilie či smrť. Príručka je určená profesionálom z rôznych oblastí a inštitúcií (polícia, prokuratúra, samosprávny kraj, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, mimovládne organizácie, atď.).

Metodika práce s páchateľmi násilia na ženách v penitenciárnej starostlivosti

Róbert Vavro, Jozef Hutta a Katarína Karásková sa v metodike venujú systémovým opatreniam terciárnej prevencie na zníženie recidívy trestných činov, ktorých zjednocujúcim znakom je násilie páchané na ženách. Metodika je určená štátnym inštitúciám a organizáciám pôsobiacim v oblasti trestného práva, ktoré zodpovedajú za vytvorenie a nastavenie systému poskytovania programov pre páchateľov násilia na ženách, určenie štandardov kvality programov, ich poskytovateľov a ich akreditácie, financovania programov, a aj konkrétne zaobchádzanie s páchateľmi. Taktiež je určená inštitúciám a organizáciám zaoberajúcich sa ochranou žien, ktoré zažívali násilie, ako aj tým, ktorí sa venujú vzdelávaniu odborníkov a odborníčok pre prácu s páchateľmi.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Domáce násilie na LGBT ľuďoch

Jana Jablonická Zezulová, Andrej Kuruc, Martin Macko a Romana Schlesinger sa v štúdii venujú mapovaniu problému, ktorému čelia mnohí LGBT ľudia (lesby, gejovia, bisexuálni a transrodoví ľudia) vo svojich rodinách v súvislosti so zverejnením svojej identity (coming out). Autori poukazujú na fakt, že sa nejedná o výnimky a veľa mladých LGBT ľudí prechádza v čase coming outu ťažkým a komplikovaným obdobím. Cieľom dokumentu je ponúknuť odporúčania a metodické východiská pre pomáhajúce profesie, ktoré riešia problematiku domáceho a rodovo podmieneného násilia a môžu sa vo svojej práci stretnúť s LGBT klientmi a klientkami.

Rekonštrukcia vzťahu matka - dieťa poškodeného násilím medzi rodičmi

Apolónia Sejková, Slávka Hricová, Monika Kolcúnová a Zuzana André sa v publikácii zameriavajú na riešenie otázok spojených s výchovou dieťaťa / detí po odchode z násilného vzťahu. Cieľom publikácie je tak ponúknuť odpovede, ako čo možno na najnižšiu možnú mieru eliminovať dopad násilného vzťahu rodičov na dieťa / deti, obmedziť trvalé následky, ktoré si deti ponesú so sebou po celý život a zlepšiť ich schopnosť vytvárať vzťahové väzby v dospelosti.

Forenzné a zdravotnícke postupy v prípadoch sexuálnej viktimizácie

Slávka Karkošková a Beáta Grešš Halász sa v publikácii venujú reformám v oblasti ochrany práv obetí sexuálnych trestných činov v zahraničí. V mnohých krajinách boli vybudované špecializované, multidisciplinárne a precízne koordinované služby pre obete, zamerané na poskytovanie komplexnej starostlivosti o ne. Hlavnú rolu v tomto ohľade zohrávajú špeciálne školené zdravotníčky a/alebo zdravotníci (sexual assault nurse examiner - SANE, sexual assault forensic examiner - SAFE). Publikácia popisuje východiská a postupy forenznej a zdravotníckej starostlivosti sestier (SANE) o obete sexuálnych útokov.

Ako vyučovať o domácom násilí

Lívia Nemcová a Lenka Rovňanová sa v metodickom materiáli venujú možnostiam vyučovania o domácom násilí pre učiteľov a učiteľky.

Kvantitatívny výskum násilia na ženách na Slovensku

Štúdia Violence againts slovak woman from practical social work point of view - quantitative verification facts sa zameriava na sumarizáciu kvantitatívnych poznatkov o násilí páchanom na ženách na Slovensku z pohľadu sociálnej práce. V rámci výskumu boli stanovené kvantitatívne výskumné ciele spojené s vekom, frekvenciou výskytu násilia, zamestnanosťou týraných žien, schopnosťou rozhodovania, medicínskou intervenciou, detnosťou týraných žien a vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti týrajúcich mužov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ciele výskumu:

• Zistiť, či existuje štatisticky významná súvislosť medzi vekom týranej ženy a frekvenciou výskytu násilia v intímnom vzťahu.
• Analyzovať, či existuje štatisticky významný rozdiel v zamestnanosti týraných žien a ich schopnosti rozhodovať sa o svojom živote.
• Zistiť, aká je frekvencia medicínskej intervencie u týraných žien a či existuje súvislosť s detnosťou týraných žien.
• Zistiť, v koľkých prípadoch bolo rozhodnuté o začatí trestného stíhania týrajúcich intímnych partnerov.

Metodológia výskumu:

• Výskumná vzorka: Ženy, ktoré sa stali obeťami domáceho násilia zo strany intímneho partnera (N=88).
• Výskumná metóda: Dotazník vlastnej konštrukcie.
• Realizácia výskumu: Prelom rokov 2017 a 2018.
• Distribúcia dotazníka: Online cez portál www.survio.com.
• Štatistické spracovanie: IBM SPSS (verzia 20.0) - opisná a inferenčná štatistika.

Charakteristika výskumnej vzorky:

• Priemerný vek: 39,17 rokov (najmladšia 22 rokov, najstaršia 63 rokov).
• Vzdelanie:
  • Stredoškolské bez maturity: 34 %
  • Stredoškolské s maturitou: 25 %
  • Vysokoškolské: 17 %
  • Základné: 14 %
  • Nedokončené základné: 10 %
• Pracovné zaradenie:
  • Zamestnané: 38 %
  • Materská/Rodičovská dovolenka: 31 %
  • Nezamestnané (evidované na UPSVaR): 26 %
  • Nezamestnané (neevidované): 4 %
  • Dôchodok: 3 %
• Kraj, v ktorom žijú:
  • Bratislavský: 19 %
  • Žilinský: 18 %
  • Nitriansky a Trenčiansky: 14 %
  • Trnavský: 11 %
  • Banskobystrický a Prešovský: 10 %
  • Košický: 6 %
• Miesto pobytu pred odchodom do azylového zariadenia:
  • Spoločná domácnosť s partnerom: 52 %
  • Iné ubytovanie: 48 %

Použité štatistické metódy:

• Opisná štatistika (aritmetický priemer, početnosti, medián, štandardná odchýlka, modus, minimálne a maximálne hodnoty).
• Inferenčná štatistika:
  • Frekvenčné analýzy (kategorické premenné).
  • Mann-Whitney U-testy (ordinálne premenné).
  • Studentove t-testy pre dva nezávislé výbery a Pearsonova korelačná analýza (kontinuálne premenné).

Výsledky výskumu:

• Výsledky preukázali, že väčšina participantiek (52,3 %) bývala pred využitím sociálnej pomoci v spoločnej domácnosti s partnerom.
• Dôvody odchodu od týrajúceho partnera:
  • Fyzické napádanie: 81,8 %
  • Alkoholizmus a branie drog: 67 %
  • Nadávanie a ponižovanie: 53,4 %
  • Nedostatok financií: 38,6 %
  • Zlé zaobchádzanie s deťmi: 33 %
  • Hrubé správanie a vyhrážanie: 15,9 %
  • Sociálna izolácia: 40,9 %
• Polovica respondentiek (50 %) odišla od partnera náhle, 38,6 % sa rozhodovalo dlhodobejšie.
• Polícia zasahovala v prípade 19,3 % respondentiek.
• Väčšina respondentiek (88,6 %) bola informovaná o možnostiach pomoci týraným ženám. Informácie získali najčastejšie od priateľov a známych (34,1 %), z médií (25 %), od lekára (10,2 %), z internetu (9,1 %) a od sociálneho pracovníka (5,7 %).
• Všetky respondentky (100 %) zažili fyzické a psychické násilie.
• Viac ako dve tretiny respondentiek (68,2 %) potrebovali medicínsku intervenciu v dôsledku násilia.
• Viac ako polovica respondentiek (61,4 %) mala v starostlivosti deti.
• V 34,1 % prípadoch bolo začaté trestné stíhanie voči páchateľovi.

Diskusia:

Výsledky výskumu poukazujú na závažnosť problematiky domáceho násilia na Slovensku. Vysoké percento žien zažíva fyzické a psychické násilie, ktoré má negatívny vplyv na ich život a rozhodovanie. Alarmujúce je, že len v tretine prípadov je začaté trestné stíhanie voči páchateľovi.

Úvod do problematiky domáceho násilia

Násilie sprevádza ľudstvo od počiatku jeho existencie. Motívy násilného správania sa a agresie sa v priebehu histórie menili. V dávnych dobách išlo o pud sebazáchovy a zachovanie existencie, čo sa prejavovalo násilím. Silnejší jedinci mali väčšiu šancu na prežitie a presadzovanie svojej vôle v komunite. Problém násilia páchaného na ženách, čiže rodovo podmieneného násilia, bol v minulosti tabuizovaný a považovaný za súkromnú záležitosť. Za posledné štyri desaťročia sa však stal celospoločenským problémom, najmä vďaka mimovládnym organizáciám, ktoré pomáhajú týraným ženám. Tieto organizácie upozorňujú na rozsah a následky násilia a snažia sa o jeho elimináciu. Intervencia si vyžaduje multidisciplinárne tímy, ktoré riešia psychické a sociálne aspekty života ženy. Dôležitá je zmena postoja spoločnosti k domácemu násiliu na Slovensku. V priebehu posledných desaťročí sa nazeranie na túto problematiku výrazne menilo, najmä v terminológii (domáce násilie, násilie páchané na ženách, násilie v intímnych vzťahoch). Rozdiely v terminológii sú zjavné aj v súčasnosti pri porovnaní rôznych krajín sveta.

Definícia domáceho násilia

Definícií domáceho násilia existuje mnoho. Charakteristické pre ne je poukazovanie na nebezpečnosť konania agresora pre obeť, rodinu a spoločnosť. Domáce násilie je závažný negatívny spoločenský jav. Z pohľadu partnerského násilia môžeme definovať: „Násilie páchané v intímnych partnerských vzťahoch je typ násilia, ktoré je najčastejšie smerované zo strany muža voči žene. V tomto prípade môžeme hovoriť o akomkoľvek nežiadúcom a neprimeranom spôsobe správania sa partnera voči partnerke, pričom jej spôsobuje psychické alebo fyzické utrpenie. Násilie páchané zo strany muža voči žene v intímnom partnerskom vzťahu má stupňujúci charakter a je riešiteľné iba za pomoci odbornej intervencie, vo väčšine prípadov len zamedzením kontaktu páchateľa s obeťou.“

Pohľady na problematiku domáceho násilia

Na problematiku domáceho násilia možno nazerať z viacerých uhlov pohľadu. Prvý je mediálny, ktorý ovplyvňuje vnímanie násilia a spoločenských fenoménov. Médiá ponúkajú prehľad moci nad spoločnosťou a spoločenským myslením. Nízka úroveň mediálnej gramotnosti môže mať závažný vplyv na posudzovanie a tolerovanie násilia páchaného na ženách. Médiá sú významným spoločensko-socializačným činiteľom, preto je nutné prihliadať aj na ich obsah, najmä v súvislosti s deťmi a adolescentmi, kedy sa formuje vzťah k násiliu. V súčasnosti existuje množstvo odbornej literatúry týkajúcej sa domáceho násilia. Významné sú aktivity "Inštitútu pre výskum práce a rodiny", ktorý poskytuje štatistiky a výskumné zistenia. Medzi najvýznamnejšie dokumenty patrí Reprezentačný výskum výskytu a skúsenosti žien s násilím páchanom na ženách na Slovensku (2008), Správa o násilí páchanom na ženách za roky 2013, 2012 a 2011 a štúdia pod názvom Násilie páchané na ženách ako hraničná téma rodovej nerovnosti (2008). K dispozícii sú aj teoretické odborné poznatky v anglickej, nemeckej a českej literatúre. Výskumy ukazujú, že v rokoch 2013 a 2014 sa s domácim násilím stretlo až 34 % slovenských žien, čo je alarmujúce číslo.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pohľad #na #domáce #násilie #štúdie