
Sociálny popis spoločnosti je rozsiahly pojem, zložitý, všestranný a mnohovrstvový jav, ktorý sa vyvíjal historicky a predstavuje styčný bod pre rôzne vedy. Tento článok sa zameriava na definovanie a komplexné vysvetlenie sociálneho popisu spoločnosti, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sociálne konanie, sociálne vzťahy, sociálny status, sociálne roly, sociálna stratifikácia a sociálna ekonomika.
Pojem "príroda" sa často používa vo veľmi širokom význame, vyjadrujúc prírodnú jednotu celého sveta, zahŕňajúc organický a neorganický svet, človeka a spoločnosť. V kontexte sociálneho popisu spoločnosti je dôležité chápať, ako sa ľudia spájajú, interagujú a vytvárajú systémy, ktoré formujú ich životy.
Sociálne konanie je každé konanie človeka vyvolané jeho potrebou. Je základom rozličných sociálnych spojení a vzájomných pôsobení. Subjektom konania je indivíduum alebo skupina. Sociálne vzájomné pôsobenie je systém vzájomne podmieneného sociálneho konania, pri ktorom konanie jedného subjektu je zároveň príčinou a dôsledkom zodpovedajúceho konania iných ľudí.
Motív, vnútorná psychologická pohnútka, príčina a dôvod ľudského správania a konania, dáva konaniu zmysel. Potreby sú rôzne, od fyziologických (hlad, smäd, únava, únik z choroby, sex) po potrebu bezpečia, lásky a sebaúcty. Vytváranie hodnoty predpokladá porovnávanie úsilia na získanie objektov, objektov medzi sebou, ako aj porovnávanie potrieb.
Sociálne vzťahy sú jednou z foriem prejavu sociálnych vzájomných pôsobení. Môžu byť primárne, v ktorých prevládajú osobné, emocionálne vzťahy (napr. rodina), alebo sekundárne, s väčším počtom členov a neosobnými vzťahmi, zamerané na špecifický cieľ. Formálne skupiny majú neosobné vzťahy a pravidlá sú dopredu určené s vymedzenou hierarchiou, zatiaľ čo neformálne skupiny vznikajú na základe vzájomných sympatií a nie sú zviazané formalitami.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálny status je sociálna pozícia (v skupine, v spoločnosti) spojená s istými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje jeho príslušnosť k rómskemu etniku.
Status môže byť vrodený (pohlavie, rasa), získaný (vzdelanie, povolanie) alebo vnútený (zdravotné postihnutie, strata zamestnania). Ľudia často svoj status zdôrazňujú alebo prezentujú navonok prostredníctvom statusových symbolov.
Sociálna rola je vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, žiak s učiteľom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Vďaka tomuto štandardizovanému, rolovému správaniu, ktoré prebieha ako naučené, často takmer automatické (napríklad pozdrav alebo vykonávanie pracovných úkonov), môže plynúť každodenný život spoločnosti, vďaka nemu môže spoločnosť fungovať.
Každá spoločnosť má určité predstavy o tom, ako by sa mal človek v danej pozícii správať - teda aké má mať postoje, povinnosti a zodpovednosť. Napríklad učiteľ má učiť, hodnotiť, byť vzorom, lekár má liečiť a rešpektovať etické zásady, rodič má chrániť, vychovávať a viesť dieťa.
Sociálny status a rola sú vzájomne prepojené: status vyjadruje „kto“ človek je v spoločnosti, rola vyjadruje „čo“ sa od neho očakáva, teda ako sa má správať. Každý človek zastáva v živote viacero rolí - napríklad je zároveň dieťaťom, študentom, priateľom, zamestnancom, rodičom či manželom.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Existujú konvergentné roly, s ktorými sa jednotlivec stotožňuje, a divergentné roly, ktoré mu nevyhovujú. Konflikty sociálnych rolí nastávajú, keď človek vykonáva viacero rolí súčasne a požiadavky týchto rolí sa dostávajú do rozporu.
Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spolu existovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovanie si sociálnych rolí nie je iba jednostranným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Socializovaní jednotlivci nie sú iba pasívnym objektom pôsobenia, ale v tomto procese sami aktívne pôsobia. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Prípustná, to znamená spoločnosťou alebo sociálnou skupinou tolerovaná, miera odlišnosti medzi očakávaným a skutočným správaním je pri jednotlivých sociálnych rolách rôzna a závisí najmä od miery formalizovanosti (vymedzenia normami, predpismi a pod.) roly. Spoločnosť (alebo sociálne skupiny) si výkon niektorých formalizovaných rolí vynucuje a kontroluje ho (napríklad výkon roly vojaka, zamestnanca firmy). Z rozdielov medzi očakávaným a skutočným správaním aktéra roly často vznikajú tzv.
Sociálna stratifikácia je štruktúrovaná nerovnosť medzi rôznymi skupinami ľudí s hierarchickým riadením jednotlivých spoločenských vrstiev. Jednotlivé stratifikačné systémy zahŕňajú kastovnícky, otrokársky, stavovský a triedny systém.
Kastovnícky systém je typický pre hinduistickú časť Indie. Je to zatvorený stratifikačný systém, kde sú jednotlivci natrvalo umiestnení na určitej sociálnej úrovni na základe zdedeného statusu. Pojem kasta označuje čistú rasu. Varna označuje štyri skupiny zoradené podľa spoločenskej prestíže: Brahmani (svätci a kniežatá), Kšatrija (bojovníci, kniežatá, vládcovia), Vajšija (obchodníci, remeselníci) a Šúdra (slúžiaci). Ľudia stojaci mimo kást sa zaoberajú najťažšou prácou a nazývajú sa párovia, pančelamovia, haridžamovia. Základom kastovnického systému je hinduistická viera, ktorá vychádza z kharmy a reinkarnácie. Status členov spoločnosti sa určuje jemu vlastnými hodnotami.
Stavovský systém je spájaný s feudálnou spoločnosťou 10. storočia. Stavy sú spoločenské skupiny, ktoré sa snažili vymaniť spod moci jednotlivca alebo dynastie. Dominantnou osobou bol šľachtic (zemepán), vlastník veľkostatku. Najpočetnejšiu skupinu obyvateľstva tvorili roľníci (poddaní), ktorí právne patrili svojmu pánovi. Boli povinní pracovať na seba aj na pána. Stavovský systém nebol uzavretým systémom. Jednotlivé stavy sa od seba odlišovali sociálnou úctou, majetkom, životným štýlom a správaním, ktoré boli záväzné.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Triedny systém je otvorený, založený na ekonomických rozdieloch medzi jednotlivcami a sociálnymi skupinami a ich nerovnakom prístupe k hlavným zdrojom (bohatstvu, moci, prestíži). Umožňuje veľkú individuálnu mobilitu. Vznikol odstránením feudálneho systému, ustanovením občiansko-politickej rovnosti, ktorú vybojovali buržoázne revolúcie v 18. - 19. storočí. Základným faktorom ovplyvňujúcim vznik sociálnych tried bola priemyselná revolúcia, rozvoj vedy a techniky, modernizácia spoločnosti. Trieda vlastníkov sa stáva aj duchovne a politicky dominantnou, t.j. vládnucou. Weber vytvoril pluralistickú koncepciu tried, deliac ich na vlastnícke a zárobkové, na pozitívne privilegované a negatívne privilegované.
Sociálna ekonomika je na Slovensku postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie (zákon č. 112/2018 Z. z.) a finančná podpora (investičná a kompenzačná). S účinnosťou od 1. mája 2018 vytvára zákon č. 112/2018 Z. z. právny rámec pre sociálne podniky, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Definuje pojem sociálny podnik a upravuje oblasť sociálnej ekonomiky a správu sektora sociálnej ekonomiky.
Sociálne podniky sú dôležitou hnacou silou inkluzívneho rastu, ktorý podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Zohrávajú jednu z kľúčových úloh pri riešení viacerých spoločenských výziev. Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ako podnik, ktorý „vykonáva hospodársku činnosť spôsobom, ktorý vytvára sociálny vplyv alebo dosahuje prospech pre spoločnosť alebo komunitu, a to prostredníctvom podnikania, ktoré prispieva k dosahovaniu cieľov spoločenského alebo komunitného záujmu“.
Sociálne podniky sa zameriavajú na vykonávanie spoločensky prospešnej služby, znevýhodneným a zraniteľným osobám. Medzi takéto osoby patria tie, ktoré sú definované v § 2 ods. 2 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Dôležitým aspektom je, že zisk nie je prvoradým cieľom sociálneho podniku. Na rozdiel od tradičných podnikov, sociálne podniky nemôžu rozdeliť zisk medzi individuálnych vlastníkov.
Sociálne podniky sa riadia princípmi sociálnej ekonomiky, ako je reinvestovanie zisku do rozvoja podniku prostredníctvom poskytovania spoločensky prospešnej služby. Ďalším rozdielom je aj oblasť manažmentu a zamestnávania, kde sa uprednostňuje zamestnávanie na základe profesijnej a kvalifikačnej spôsobilosti.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) vedie register sociálnych podnikov. Subjekty sociálnej ekonomiky sa môžu rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom. Výhody prináležia len registrovaným sociálnym podnikom (napr. realizované formou vyhradenej zákazky a iné).
Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik. Každý registrovaný sociálny podnik musí používať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo jeho skratku „r. s. p.“.
Integračný podnik sa zameriava na zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Sociálny podnik bývania sa zameriava na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám.
Spoločnosť je produktom vzájomného pôsobenia ľudí a je to ľudské spoločenstvo, ktoré tvoria ľudia a v ktorom žijú. Zo sociologického hľadiska je spoločnosť súhrn ľudí spojených historicky vytvorenými formami ich vzájomného spojenia a vzájomného pôsobenia s cieľom uspokojenia svojich potrieb, pre ktorý je charakteristická stabilita a celistvosť, samoreprodukcia a sebestačnosť, samoregulácia a samorozvoj, dosiahnutie takého stupňa kultúry, kedy sa objavujú zvláštne sociálne normy a hodnoty, ktoré sú základom vzájomného spojenia a vzájomného pôsobenia ľudí.
Prvkami tvoriacimi spoločnosť sú ľudia, sociálne spojenia a činy, sociálne vzájomné pôsobenia a vzťahy, sociálne inštitúcie a organizácie, sociálne normy a hodnoty. Spoločnosť ako sociálny systém má štyri hlavné podsystémy: ekonomický, sociálny, politický a duchovný. V inom prípade zahŕňa v sebe podsystémy: sociálne zoskupenia, sociálne inštitúcie a organizácie, sociálne role, normy a hodnoty.
Dôležitými prvkami sociálnej štruktúry spoločnosti sú sociálne skupiny a sociálne zoskupenia, ktoré vystupujú ako formy vzájomného sociálneho pôsobenia a sú to také združenia ľudí, ktoré sú zamerané na uspokojovanie ich potrieb v realizácii spoločných, solidárnych, skoordinovaných činov. Do sociálnych skupín a spoločenstiev sa spájajú ľudia, ktorí majú spoločné črty, záujmy, funkcie, ciele, spoločné sociálne postavenie.
Sociálna skupina v užšom slova zmysle je podsystém, ktorý je súhrnom vzájomne pôsobiacich ľudí, ktorí vykonávajú spoločnú činnosť kvôli realizácii určitých kolektívnych a spoločenských záujmov. Pre sociálne skupiny je charakteristická veľká stabilita a stálosť, dostatočne vysoký stupeň rovnorodosti a zomknutosti. Popri pojme sociálna skupina existujú aj sociálne zoskupenia.
Sociálne skupiny sa delia na primárne (emocionalita, intimita, neformálnosť medziľudských vzťahov, napr. rodina, skupina priateľov, športové družstvo) a druhotné (veľká sociálna skupina, základom ktorej je vzájomné pôsobenie ľudí v nej spojených pre dosiahnutie konkrétnych cieľov). Z pohľadu charakteristiky sociálneho postavenia sa delia na sociálne triedne spoločenstvá (triedy, sociálne vrstvy), sociálne demografické spoločenstvá (muži, ženy, deti, rodičia), etnosociálne spoločenstvá (národy, národnosti), sociálne teritoriálne spoločenstvá (mesto, dedina, oblasť), sociálne profesionálne spoločenstvá.
Zoskupenie ľudí sa deje na základe určitého sociálneho záujmu, nejakých motívov a hodnôt, potrieb. Sociálny záujem je osobitá forma existencie a objavenia spoločenského záujmu, vyjadrenie sociálnych potrieb subjektu cez jeho miesto (status) v sústave sociálnych vzťahov a vzájomného pôsobenia ohľadom podmienok a prostriedkov uspokojovania týchto potrieb. Objektom sociálneho záujmu sú inštitúcie, normy, hodnoty skupiny, ktoré pôsobia v spoločnosti a od ktorých záleží nadobudnutie, vytvorenie podmienok a prostriedkov uspokojovania potrieb daného subjektu ako nositeľa záujmu.
Sociálne záujmy sa delia podľa sféry prejavu (pracovný, výrobný, spotrebný, profesionálny, oddychový), podľa nositeľa (individuálne, skupinové, triedne, národné, štátne), podľa objektu (podmienok / prostriedkov; realizácie / uspokojenia; duchovné / materiálne), podľa významu (ťažiskové / nepodstatné; hlavné / druhotné; všeobecné / čiastočné), podľa časového príznaku (dlhotrvajúce, krátkotrvajúce) a podľa spôsobu vyjadrenia (reálne, hanlivé).
Človek v sociálnej štruktúre spoločnosti je prvotný a základný prvok tejto štruktúry. Bez neho nemôžu byť ani sociálne činy, spojenia a vzájomné pôsobenia, ani sociálne vzťahy, ani sociálne inštitúcie a organizácie. Človek je zároveň subjekt aj objekt všetkých spoločenských vzťahov, produktom spoločnosti a jej zákonov, a aj jedným z faktorov, ktoré určujú spoločnosť.
Osobnosť sa chápe ako konkrétne vyjadrenie podstaty človeka, stelesnenie a realizácia v ňom sociálne významných čŕt a kvalít danej spoločnosti. Charakteristickou črtou osobnosti sú samouvedomelosť, hodnotové orientácie, sociálne vzťahy, zodpovednosť za svoje činy.
tags: #sociálny #popis #spoločnosti #definícia