Osobnosť sociálneho poradcu: Charakteristika, kvalifikácia a ďalšie vzdelávanie

Sociálne poradenstvo je nástroj, ktorý pomáha človeku rozhodovať sa a konať spôsobom, ktorý je zmysluplný, konštruktívny a spoločensky užitočný. Umožňuje napĺňať sociálne potreby ľudí, ktorí sa často cítia ohrození, izolovaní, nepochopení, zmätení, frustrovaní alebo stratení vo svete. V tomto kontexte zohráva osobnosť sociálneho poradcu kľúčovú úlohu. Tento článok sa venuje charakteristike osobnosti sociálneho poradcu, jeho kvalifikačným predpokladom a možnostiam ďalšieho vzdelávania.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka je prvým, základným a najdôležitejším vkladom do vlastnej profesie. Podľa Strieženca je sociálny pracovník profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu či komunitu k správnym postojom.

Sociálny pracovník by mal:

• Zisťovať príčiny sociálnych problémov.
• Zlepšovať vzťahy v interakcii sociálneho prostredia a klienta.
• Povzbudzovať klienta k správnym postojom.
• Spolupracovať s inými odborníkmi za účelom poskytnutia komplexnej ochrany.
• Uplatňovať legislatívne opatrenia a normy za účelom zlepšenia výkonu sociálnej práce.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov stanovila podmienky pre výkon profesie sociálna práca:

• Sociálny pracovník má ukončené minimálne 3-ročné pomaturitné vzdelanie v oblasti sociálnej práce - v podmienkach Slovenskej republiky to znamená, ak dosiahol titul bakalára sociálnej práce alebo má ukončené magisterské vzdelanie sociálnej práce.
• Má záujem o celoživotné permanentné vzdelávanie.
• Dosiahol vek pre začiatok výkonu praxe - dolná hranica je 21 rokov.
• Spĺňa osobnostné požiadavky sociálneho pracovníka - napr. morálna bezúhonnosť, mlčanlivosť, dôveryhodnosť.
• Disponuje požadovanou úrovňou všeobecných, odborných a špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností.

Zákon č. 448/2008 Z.z. definuje sociálneho pracovníka ako fyzickú osobu, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky z dôvodu, že ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania, či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti.

Emocionálna stabilita je charakterizovaná schopnosťou sebaovládania, adekvátnymi reakciami na podnety, schopnosťou prijímať kritiku, ako aj empatiou a schopnosťou počúvať. Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým, a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať.

B. Kraus vníma sociálneho pedagóga ako odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Príspevok podporuje proces sebapoznania a sebareflexie sociálnych pracovníkov a tým aj rozvoj ich osobnostnej kompetencie, ktorá je významnou súčasťou profesijnej kompetencie pre výkon povolania v sociálnej práci. Zdôrazňuje požiadavku smerovania sociálnych pracovníkov k osobnostnej a sociálnej zrelosti a tým aj profesijnej vyspelosti.

V pomáhajúcich profesiách, najmä ak si túto profesiu človek vybral z vnútornej pohnútky - motívu, sa zvyčajne bez nároku na vonkajšie pozlátka angažujú tí najlepší z najlepších, pretože oni nepracujú ale odovzdávajú ľuďom, svetu a životu samých seba. A to každý deň, v každej svojej vlastnej životnej situácii a bez ohľadu na svoje problémy. Tento potenciálny zdroj, ktorý čaká na svoju realizáciu v každom človeku sme vo viacerých prácach nazvali individuálny potenciál. Ak hovoríme o individuálnom potenciáli sociálnych klientov nemenej dôležitým je pri výkone činností v sociálnej práci aj individuálny potenciál sociálnych pracovníkov. Je potrebné systematicky podporovať samotných sociálnych pracovníkov v tom, aby mali motiváciu k ochrane a k rozvíjaniu ich vlastného osobnostného, duchovného a duševného bohatstva. Upozorniť ich na to, aby venovali pozornosť aj vlastným ľudským potrebám, ktoré majú byť uspokojené pre ich dobro, aj pre dobro ich klientov. Sociálna práca je adresná a jej kvalita sa odvíja od kvality profesijnej činnosti konkrétnych sociálnych pracovníkov, pretože sociálna práca sa týka v prvom rade interpersonálnych komunikácií a vzťahov. Príspevok je venovaný tým sociálnym pracovníkom, ktorí majú ochotu pracovať na rozvoji vlastného psychického a sociálneho potenciálu v záujme svojho ľudského zrenia.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálne poradenstvo a jeho formy

Sociálne poradenstvo vychádza zo základnej premisy, že človek je sociálna bytosť. Jeho sociálna skúsenosť zohráva dôležitú úlohu pri formovaní a rozvoji jeho osobnosti, prevažná väčšina jeho problémov má sociálne korene, odohráva sa v interakcii s inými ľuďmi v určitom sociálnom poli. Človek je neustále konfrontovaný s tým, že vonkajšia realita, svet, v ktorom žije, sa mení veľmi rýchlo, zatiaľ čo vnútorná realita človeka, osobnosť, hodnoty, postoje, sa menia oveľa pomalšie. Stret týchto dvoch realít je príčinou mnohých sociálnych problémov. Práve sociálne problémy pri zvládaní náročných životných situácií vytvárajú priestor pre sociálne poradenstvo.

Sociálne poradenstvo pomáha klientovi, aby bol pripravený zapojiť sa do permanentného procesu rozhodovania, aby si zachoval zodpovednú kontrolu nad svojím životom a aby bol oporou pre svojich blízkych. Na rozdiel od psychologického poradenstva, ktoré sa centrálne zaoberá osobnosťou človeka, intrapersonálnymi problémami a konfliktami, sociálne poradenstvo nachádza svoj prioritný priestor v trojuholníku - prostredie, potreby a vzťahy.

Sociálny poradca pomáha klientom pri:

• Dosahovaní užitočných spoločenských kompetencií.
• Uľahčovaní socializačného procesu.
• Osvojovaní si sociálnych zručností, ktoré sú nevyhnutné pre efektívne fungovanie klienta v rôznych životných scenároch.
• Uplatnení svojho osobného potenciálu.
• Posilňovaní sociálneho statusu klienta.
• Zdolávaní aktuálnych kríz.
• Zaisťovaní podpory komunity, v ktorej klient žije.

Sociálne poradenstvo sa začalo rozvíjať v náväznosti na miesto jeho realizácie. Prvky sociálneho poradenstva sa začali objavovať v sociálnych zariadeniach, zdravotníckych zariadeniach, na školách a iných pracoviskách, kde sa sociálne poradenstvo stáva súčasťou sociálnych programov organizácií či odborového hnutia. Až oveľa neskôr sa formuje odborné sociálne poradenstvo ako samostatná inštitucionálna forma sociálnej pomoci.

Sociálne poradenstvo sa zameriava na:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Deficity v sociálnych zručnostiach.
• Problémy vo vzťahu k formálnym inštitúciám a organizáciám.
• Problémy vo výkone sociálnych rolí (rodič, pracovník, občan atď.).
• Ťažkosti so zvládaním sociálnych tranzícií (opustenie pôvodnej rodiny, strata zamestnania, dlhodobé vážne ochorenie atď.).
• Interpersonálne konflikty v rôznych sociálnych vzťahoch.
• Reaktívny emočný distres (strata niečoho či niekoho dôležitého).
• Sociálne insuficiencie (chýbajúci domov, chýbajúce peniaze atď.).
• Problémy sociálnej adaptácie.
• Problémy v oblasti rizikových sociálnych javov.
• Zmenu životného scenára a štýlu.

Scherpner spracoval základné princípy sociálneho poradenstva:

• Akceptovať iných bez toho, aby sme sa s nimi stotožňovali.
• Vytvárať pozitívnu atmosféru založenú na dôvere a vzťahu.
• Individualizovať, rešpektovať autenticitu každého.
• Začať tam, kde sa klient práve nachádza, tým o čo klient žiada.
• Zvoliť tempo práce primerané klientovi.
• Pomáhať klientovi hľadať riešenie, neimponovať rýchlymi návodmi.
• Preferovať spoluprácu s klientom a kolegami, nie súperenie.
• Stanovovať spolu s klientom realistické ciele.
• Motivovať klienta pre dosiahnutie cieľov.
• Vytvárať priestor pre rozhodnutia klienta, stávať sa postupne nepotrebným.

Vývoj sociálneho poradenstva na Slovensku

Sociálne poradenstvo, jedna z najúčinnejších metód sociálnej práce, sa začína formovať na prelome devätnásteho a dvadsiateho storočia spolu s rozvojom sociálnej práce ako samostatnej vednej disciplíny. Priamym predchodcom sociálneho poradenstva bola sociálna prípadová práca, založená na sociálnej diagnostike a sociálnej intervencii, ktorá má síce oveľa širší záber než sociálne poradenstvo, ale vytvorila bázu na vznik sociálneho poradenstva ako samostatnej metódy práce so sociálnym klientom.

V období medzi dvomi svetovými vojnami narástol počet vojnových invalidov, sirôt, vdov a prehlbovala sa chudoba. Reakciou na túto situáciu bol rozvoj profesionálnej i dobrovoľníckej sociálnej práce, v ktorej sa už výrazne objavovali prvky sociálneho poradenstva.

Po druhej svetovej vojne a prevzatí moci komunistami sa zmenil v bývalom Československu politický postoj k sociálnej práci. Politickú, riadiacu i realizačnú garanciu za sociálnu oblasť prevzal štát ako monopolná inštitúcia. Vznikol administratívno-byrokratický systém sociálnej práce, sociálna práca sa zatvorila do kancelárií, vytratila sa „aktívna“ sociálna práca s klientom, rodinou, skupinou i komunitou. Sociálna politika sa zredukovala na saturovanie základných životných potrieb občana, dávkový systém, rezidenciálna sociálna práca sa stala prostriedkom na „odkladanie“ sociálne odkázaných, nepohodlných a neprispôsobivých občanov, s ktorými nikto odborne nepracoval. Takmer úplne sa vytratila terénna sociálna práca. Z takto koncipovanej sociálnej starostlivosti celkom vymizlo sociálne poradenstvo.

Administratívny pracovník, ktorý zabezpečoval tento typ starostlivosti, nepotreboval špeciálne vzdelanie ani profesionálne zručnosti pre prácu s ľuďmi. Komunistická ideológia si nepripúšťala možnosť sociálnych problémov, považovala ich za dedičstvo kapitalistickej minulosti a naivne predpokladala, že v socialistickom zriadení sociálne problémy automaticky vymiznú. Dokonca vedy o človeku považovala v počiatkoch za buržoázne pavedy a vytlačila ich aj z vysokých škôl (najmä sociológiu a psychológiu).

Až politické a spoločenské udalosti koncom šesťdesiatych rokov znova pootvorili dvere poradenstvu. Najprv sa začalo formovať pedagogicko-psychologické poradenstvo v rezorte školstva. Už v roku 1957 založil M. Bažány psychologickú výchovnú kliniku, ktorá zabezpečovala štátom garantovanú psychologickú starostlivosť o deti a mládež. Začiatkom sedemdesiatych rokov sa psychologicko-výchovné kliniky transformujú na psychologicko-výchovné poradne, ktoré zmenili ťažisko svojej orientácie z oblasti „patológie“ na poradenstvo pre prevažne zdravú populáciu. V období normalizácie štátna byrokracia násilne zmenila názov poradní na pedagogicko-psychologické poradne a tlačila psychologické poradenstvo do područia a závislosti na pedagogickom systéme.

V období čiastočného politického uvoľnenia, koncom šesťdesiatych rokov, vznikla prvá predmanželská a manželská poradňa v Bratislave a postupne sa začal systematicky budovať systém predmanželského, manželského a rodinného poradenstva, ktorý po živelných začiatkoch zastrešil rezort práce a sociálnych vecí. Predmanželské a manželské poradne predstavovali dvadsať rokov jediný komplexný poradenský systém v sociálnej oblasti.

Poskytovali:

• Individuálne poradenstvo klientom s osobnostnými problémami, klientom v krízovej životnej situácii, klientom, ktorí nedokážu nadviazať alebo udržať partnerský vzťah.
• Párové a rodinné poradenstvo partnerom v predmanželskej fáze vzťahu, neplnoletým snúbencom, v oblasti plánovaného rodičovstva, klientom s manželským problémom alebo v manželskej kríze, klientom, ktorí majú problémy v druhom či ďalšom manželstve, osamelým rodičom, ktorí majú ťažkosti zvládať svoju rolu, problémovým neúplným rodinám, rodinám, kde situačne zlyháva rodinný systém, dysfunkčným rodinám, rodinám s poruchovým členom, rodinám v predrozvodovej, rozvodovej či porozvodovej fáze vzťahu, v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti, sociálno-právne poradenstvo rodine, klientom so sexuálnymi problémami.

V období medzi sedemdesiatymi a deväťdesiatymi rokmi minulého storočia sa sporadicky objavujú živelné iniciatívy jednotlivcov či sociálnych zariadení o špecializované sociálne poradenstvo. V oblasti starostlivosti o starých ľudí v domovoch či kluboch dôchodcov sa objavuje gerontologické poradenstvo zamerané na zdravotné, psychické, sociálne a právne problémy starých ľudí. Poradenské a informačné služby začali poskytovať sociálnym klientom aj niektorí „osvietení“ kurátori pre mládež i dospelých, „sociálni pracovníci“ pracujúci s rodinou a s problematickou mládežou.

Revolučné zmeny v oblasti politiky, ekonomiky, hospodárstva a sociálnej politiky po roku 1989 ovplyvnili vznik kvalitatívne nových sociálnych fenoménov a kvalitatívny i kvantitatívny nárast sociálnych problémov na všetkých úrovniach spoločenského života. Vzniknutá politická a sociálna situácia vyvolala potrebu zmeny koncepčnej filozofie sociálnej politiky a následne zmenu prístupu v jej každodennej realizácii v oblasti sociálnej starostlivosti.

Tento„koperníkovský“ obrat v sociálnej oblasti môžeme charakterizovať týmito zmenami:

• Zmena právneho rámca sociálnej politiky, sociálnej starostlivosti a sociálnej pomoci.
• Zmena centralizovaného riadenia sociálnej oblasti a paternalistického fungovania štátu na decentralizovanú, diferencovanú sociálnu starostlivosť, so širokou paletou možností realizácie rôznych subjektov a pestrou ponukou služieb, ktoré sa posúvajú bližšie ku klientovi a rešpektujú jeho jedinečné podmienky.
• Zmena prevažujúceho administratívno-byrokratického prístupu založeného najmä na finančných dávkach, na overovaní si podmienok pre ich udeľovanie, na vedení administratívnej agendy, na snahe o izoláciu problémových subjektov do pasívnych rezidencií. Tento prevažujúci prístup invalidizoval sociálneho klienta na bezmocnú bytosť, ktorá pre svoju existenciu potrebuje sociálneho pracovníka ako trvalú, opornú barličku na ceste životom. Nový prístup sociálnej starostlivosti a pomoci by mal byť orientovaný antropocentricky (oproti štátocentristickému), mali by v ňom dominovať autentické potreby konkrétneho človeka, v konkrétnom sociálnom prostredí. Dávkový systém bez účinných stratégií ďalšej diferencovanej pomoci, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je sociálne poradenstvo, iba konzervuje problémy, pretože nemobilizuje potenciál človeka ku zmene a k prevzatiu zodpovednosti za seba, svoju rodinu či sociálnu skupinu.
• Zmena prístupu k sociálnemu klientovi, ktorý bol v administratívno-dávkovom systéme odsúdený na pasívnu, konzumentskú bytosť, ktorá je úplne závislá na vonkajšej pomoci, sama nevie, nemôže, alebo nechce riešiť svoju situáciu. V novej filozofii sociálnej pomoci sa klient poníma ako aktívna bytosť, ktorá spolurozhoduje o svojom osude, aktívne participuje na riešení svojho problému a preberá na seba podstatnú mieru zodpovednosti.
• Zmena pozície vo vzťahu sociálny pracovník - sociálny klient. Doterajší výrazne asymetrický vzťah bol založený na tom, že jedine sociálny pracovník vie, čo je pre klienta najlepšie (imituje to vzťah rodič - dieťa alebo učiteľ - žiak ), sociálny pracovník sám rozhoduje, prikazuje, určuje a klient sa iba pasívne prispôsobuje. V novom prístupe by sa mal tento vzťah symetrizovať, sociálny pracovník by mal akceptovať autonómnosť klienta, jeho jedinečnosť vyplývajúcu z individuálnej životnej histórie, skúseností a zážitkov. Vzťah sociálny poradca - sociálny klient, by mal zrkadliť vzťah človek - človek ako základné humanistické a demokratické východisko sociálnej práce.
• Zmena ťažiska sociálnej starostlivosti a pomoci od jednosmerného paternalistického prístupu štátu, ktorý vlastne narušil pôvodnú podpornú funkciu užšej i širšej rodiny a komunity, v ktorej človek žil, k diferencovaným aktivitám rôznych nositeľov sociálnej starostlivosti a pomoci. systémový a sieťový prístup, čo umožňuje riešiť problémy klienta v širších sociálnych súvislostiach.
• Zmena vzdelanostnej štruktúry sociálnych pracovníkov - sociálny pracovník by mal byť graduovaný špecialista kontinuálne vzdelávaný v rámci celoživotného systému vzdelávania. Nevyhnutnou súčasťou profesionálnej prípravy sociálneho pracovníka by mala byť pravidelná supervízia.

Prebiehajúce zmeny priniesli potrebu novej filozofie, sociálnej politiky, nových prístupov, foriem a metód sociálnej práce. Do centra sociálnej pomoci sa dostávajú také formy sociálnej práce, ktoré pomáhajú zvládať klientovi, rodine či skupine náročné životné situácie, učia klientov vyrovnávať sa s problémami života a optimálne fungovať vo svojom sociálnom teritóriu.

Ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov

Ďalšie vzdelávanie na účely zákona č. 448/2008 Z.z. je prehlbovanie kvalifikácie odborných zamestnancov. Jeho cieľom je predbežné udržiavanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie pracovných činnosti v oblasti sociálnych služieb.

Ďalšie vzdelávanie zamestnancov vykonávajúcich pracovné činnosti v oblasti sociálnych služieb sa môžu realizovať:

• Ako špecializované vzdelávanie zabezpečované strednými školami alebo vysokými školami nadväzujúcich na získanú kvalifikáciu.
• Účasť na akreditovaných kurzoch.
• Účasť na školiacich akciách v sociálnej oblasti.
• Účasť na sociálno-psychologických výcvikoch.
• Pravidelná lekárska činnosť a publikačná činnosť.

Pre vytvorenie komplexného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku je priaznivé obdobie. Na mnohých otvorených podujatiach deklarujú potrebu ďalšieho vzdelávania aj zástupcovia rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako nevyhnutné sa ukazuje kreovanie ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v špecializovaných formách prostredníctvom akreditovaných vzdelávacích aktivít (schvaľovacím orgánom je Akreditačná komisia MŠ SR pre ďalšie vzdelávanie), obsah jednotlivých vzdelávacích aktivít musia pritom tvoriť odborníci z praxe a skúsení pedagógovia. Práve skúsenosti z oblasti vzdelávania lekárov, ako aj reflektovanie samotných potrieb sociálnych pracovníkov viedlo vedenie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave k iniciatívnemu kroku zriadiť Inštitút ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v rámci svojej organizačnej štruktúry.

Tento dôležitý krok vytvára predpoklad pre vytvorenie podmienok ku konštituovaniu uceleného systému ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov v intenciách vyššie uvedených myšlienok.

Symbolika kresby stromu ako diagnostická metóda

Symbolika plochy a znakov v kresbe stromu a v rukopise - komparatívna diagnostická metóda. Je viac vľavo, alebo vpravo? Je viac v hornej, alebo dolnej časti plochy papiera? Aká je koruna stromu? Veľká, malá, košatá, iba konáre, s ovocím, s kvetmi? Aký je kmeň stromu ? Hrubý, tenký, hladký, drsný, vysoký, nízky, mohutný, krehký? Aké sú korene stromu? Má alebo nemá korene, sú silné, slabé, naznačené trávou, zemou?

Každý človek je jedinečnou bytosťou. Pre grafológa priestor života osobnosti predstavuje plocha papiera (rôznej veľkosti). Niet na svete dvoch ľudských bytostí, ktoré by mali totožný písomný prejav. A preto aj Váš strom, ktorý nakreslíte, je dozaista iný, než strom druhých.

Ak sa prizrieme na strom očami teórie psychoanalytického psychológa S. Freuda, môžeme ho rozdeliť na tri základné časti:

1. Nadvedomie - Nadja (Superego) osoby, tzn. morálka, svedomie, hodnoty a ideály.
2. Vedomie - Ja (Ego) osoby, tzn. to, čo si osoba o sebe myslí a ako sa prezentuje navonok.
3. Nevedomie - Ono (Id) osoby, tzn. tú časť psychiky, ktorá je oku danej osoby a očiam druhých ľudí skrytá. Osoba si ju pri plnom vedomí neuvedomuje. Avšak prežíva ju vo forme pocitov a emócií.

Kde sa strom nachádza na ploche papiera, tzn. jeho umiestnenie v hornej, strednej alebo dolnej časti papiera.

Dolná plocha (zóna) - všimnite si korene stromu, ich tvar, hrúbku, ako sú rozložené či viac na pravú alebo ľavú stranu. Porovnajte zistenia o Vašom strome s Vaším písmom.

• Strom bez koreňov nakreslí človek, ktorému chýba pocit pevnej zakorenenosti a ukotvenia v rodine a v blízkych vzťahoch s druhými ľuďmi vôbec. Zdroj pocitu nedostatočnej zakorenenosti, uzemnenia a ukotvenia v živote súvisí poväčšine s nedostatočnou psychickou a sociálnou oporou osoby v jej detstve a tiež s prežívaním nedostatku opory od druhých v súčasnosti. Taký človek akoby sa vznášal nad zemou. Psychicky kompenzuje nedostatok opory utiekaním sa k sneniu a zľahčovaním reality útekom do sveta rozmanitých nereálnych plánov a očakávaní. Sociálnej a psychickej opory sa mu nedostáva zvyčajne od psychologicky dôležitých osôb, napríklad rodičov, rovesníkov, učiteľov, partnerov a pod.
• Ak má strom holé konáre bez lístia a plodov, ak nemá košatú korunu, osoba nedisponuje bohatou fantáziou, predstavivosťou a umeleckou tvorivosťou. Je však bystrá, uvažuje s prevahou racionality. Drží sa viac faktov, logiky a abstraktného uvažovania.
• Ak je kmeň stromu veľmi tenký, naznačený čiarou, alebo je krátky môže signalizovať, že vonkajšie Ja/Ego autora stromu je krehké. Taká osoba skôr a ľahšie podľahne záťažovým a náročným životným situáciám. Jej úzkostné prežívanie životných situácií brzdí tok životnej energie cez úzky kmeň stromu do koruny stromu aj do jeho koreňov. Obrazne povedané psychická úzkosť osoby brzdí prúdenie životnej energie smerom od hlavy (myslenia) cez srdce (prežívanie) k telesnej vitalite a naopak. Tenký kmeň stromu signalizuje, že sebacit pisateľa nie je silný, že má znížené sebavedomie, ktoré je možné zvonka - druhými ľuďmi, ľahko narušiť. Tento človek „vnútorne emigruje“ do jadra svojej bytosti v závislosti od psychickej náročnosti danej situácie a s ňou spojenými negatívnymi zážitkami. A odťahuje sa od kontaktu so svetom a s ľuďmi.
• Suchopárnosť, potláčanie pudovej stránky svojej osoby.

Kresba stromu: Kmeň stromu je hrubý, vzhľadom na korunu a korene primerane dlhý. Tlak jeho písma je silný až stredný.

tags: #sociálny #poradca #charakteristika #osobnosti