Sociálny pracovník a práca so seniormi

Úvod

Starnutie je prirodzený a nezvratný proces, ktorý prináša so sebou rad zmien, a to nielen biologických, ale aj sociálnych a psychologických. Staroba je komplexná charakteristika funkčného stavu orgánových systémov, ich adaptability, výkonnosti a rezerv. V tomto období života sa často objavuje strata nezávislosti a odkázanosť na pomoc iných. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore seniorov a zabezpečovaní ich kvalitného života.

Sociálna práca so seniormi: Formy činnosti a postupy

Sociálna práca so seniormi je zameraná na pomoc a podporu starším ľuďom v rôznych oblastiach života. Cieľom je zabezpečiť ich dôstojné a plnohodnotné prežívanie staroby.

Oblasti, na ktoré sa sociálna práca so seniormi zameriava:

1. Individuálna oblasť: Zameriava sa na individuálne potreby a problémy seniora, ako sú zdravotné ťažkosti, osamelosť, alebo finančné problémy.
2. Sociálna oblasť: Podporuje sociálnu integráciu seniora, jeho zapojenie do spoločenského života a udržiavanie kontaktov s rodinou a priateľmi.
3. Zdravotná oblasť: Zabezpečuje prístup k zdravotnej starostlivosti a pomáha seniorovi zvládať zdravotné problémy.
4. Hmotná oblasť: Zabezpečuje seniorovi dostatočné finančné prostriedky na pokrytie základných životných potrieb.

Postupy pri práci so seniormi:

• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií a rád seniorom a ich rodinám v oblasti sociálnych služieb, dávok a práv.
• Sociálna rehabilitácia: Aktivizácia klienta a dosiahnutie jeho nezávislosti a sebestačnosti s využitím jeho prirodzených zdrojov.
• Sociálna terapia: Riešenie psychických problémov seniora a zlepšovanie jeho psychickej pohody.
• Spolupráca s rodinou: Zapojenie rodiny do starostlivosti o seniora a zabezpečenie ich podpory.
• Koordinácia služieb: Zabezpečenie prístupu seniora k potrebným službám, ako sú opatrovateľská služba, prepravná služba, alebo donáška stravy.

Špecifiká starnutia a staroby

Starnutie je proces zákonitý, biologický, nerovnomerný a nezvratný. Staroba je kríza života, spojená s úbytkom síl, spomalením motoriky, únavou a zmenou vonkajšku. Človek v tomto období stráca nezávislosť a začína byť odkázaný na pomoc inej osoby alebo spoločnosti.

Obdobia ľudského života z biologického hľadiska:

• Detstvo a dospievanie: 0 - 18 rokov
• Dospelosť: 19 - 45 rokov
• Stredný vek: 49 - 59 rokov
• Staroba: 60 rokov a viac (delí sa na včasnú starobu (60-74 r.), vlastnú (75-79r.) a dlhovekosť (90 r. a viac))

Sociálny rozmer starnutia:

• Odchod do dôchodku: Spôsobuje prudký pokles príjmov a zmenu spoločenského postavenia.
• Syndróm prázdneho hniezda: Odchod detí z domova.
• Strata životného partnera: Osamelosť a závislosť na cudzej pomoci.
• Sociálna izolácia starého človeka
• Ageizmus: Vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov v spoločnosti

Rizikové skupiny seniorov:

• Osoby nad 80 rokov veku
• Staré osoby v jednočlenných domácnostiach
• Osamelé alebo ovdovené staré ženy
• Starí ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb
• Bezdetní starí ľudia
• Staré páry, kde jeden je ťažko chorý
• Starí ľudia so zdravotnými problémami
• Starí ľudia s minimálnym príjmom

Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka:

Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc.

• Komunikácia: Môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stratou schopnosti zapamätať si, čo druhý hovorí.
• Psychické poruchy: Depresia, demencia, agresivita.
• Stravovanie: Poruchy správania, zmeny osobnosti.
• Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi: Syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta (pasívne - nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke; aktívne - psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie). Prejavuje sa u nich syndróm vyhasnutia - pasivita, apatia, nezáujem.

Starostlivosť o seniorov

Starostlivosť o seniorov by mala byť komplexná a zameraná na všetky aspekty ich života.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Formy starostlivosti:

• Rodinná starostlivosť: Poskytovanie starostlivosti rodinnými príslušníkmi v domácom prostredí.
• Neinštitucionalizovaná pomoc: Poskytovanie pomoci odborníkmi v domácom prostredí (opatrovateľská služba, lekárska starostlivosť).
• Poloinštitucionálna starostlivosť: Denný pobyt v zariadeniach pre seniorov.
• Inštitucionálna starostlivosť: Celoročná starostlivosť v zariadeniach pre seniorov (domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby).

Sociálne služby pre seniorov (Zákon 448/2008 Z. z. o sociálnych službách):

• Opatrovateľská služba
• Prepravná služba
• Sprievodcovská a predčitateľská služba
• Tlmočnícka služba
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby
• Sprostredkovanie osobnej asistencie
• Požičiavanie pomôcok

Zariadenia sociálnych služieb pre seniorov:

• Zariadenie podporovaného bývania
• Zariadenie pre seniorov
• Zariadenie opatrovateľskej služby
• Rehabilitačné stredisko
• Domov sociálnych služieb
• Špecializované zariadenie
• Denný stacionár

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, zdravotná starostlivosť a iné.

Úloha sociálneho pracovníka v práci so seniormi

Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou, práca s jeho rodinou. Sociálny pracovník, ktorý pracuje so seniormi, by mal mať základné poznatky z geriatrie a pozitívny vzťah k seniorom. Ak chce sociálny pracovník poskytnúť adekvátnu pomoc seniorovi, musí poznať a rešpektovať jeho potreby. Identifikácia skutočných potrieb si vyžaduje komplexné zručnosti, empatiu, úctu k človeku a schopnosť načúvať potrebám. Zdrojom informácií je aj poznanie rodinného prostredia. Niekedy je potrebná aj návšteva seniora v jeho domácom prostredí.

Činnosti sociálneho pracovníka:

• Plánovanie príchodu klienta do inštitúcie
• Zabezpečovanie stretávania klienta s rodinou, návštevy, nákupy
• Socioterapia
• Kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny
• Dohliadanie na dodržiavanie etických práv
• Vypracúvanie adaptačného a predadaptačného plánu
• Individuálna práca s obyvateľmi (zisťovanie individuálnych schopností, možností, potrieb a záujmov každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa)
• Skupinová práca s obyvateľmi (udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti, rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas)
• Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov.
• Odvádzanie pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

Riešenie hmotnej a sociálnej núdze seniora:

• Sociálnym poradenstvom
• Sociálnoprávnou ochranou
• Sociálnymi službami
• Dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi
• Sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu

Dôležité kompetencie sociálneho pracovníka:

• Komunikácia: Dobrá komunikácia so seniorom napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom pracovnom procese, chráni ho v prípade nedorozumenia a sporu s klientom alebo jeho blízkymi. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania pri absencii paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka.
• Empatia: Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
• Reflexia: Sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, učí sa zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta.
• Sociálna kompetencia: Schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Požiadavky na osobnosť sociálneho pracovníka:

• Disponuje požadovanou úrovňou všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností.
• Je humánny, schopný pracovať v tíme, schopný sebainštrumentalizácie, iniciatívny a dynamický, má morálnu integritu a sociálne cítenie.
• Rešpektuje súkromie a má úctu k životu.
• Má zásadovosť a morálnu integritu (akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.).
• Má zmysel pre humor a životný optimizmus (napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny).
• Vie iniciovať klienta k spolupráci a podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti.
• Vie komunikovať a kooperovať.

Špecifiká komunikácie so seniormi

Najdôležitejšou z dimenzií interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka je komunikácia. Medzi ďalšie patrí interakcia a percepcia. Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a nie je možné ich od seba oddeľovať.

Zásady komunikácie so seniormi:

• Rozprávať sa s ním pomaly, zreteľne, nekričať, zopakovať vetu aj viackrát bez nervozity.
• Dôležitým prvkom je neverbálna komunikácia.
• Pri výbere jazykových prostriedkov prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta.
• Vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Pre uspokojenie potrieb starého človeka nesmú chýbať údaje o:

• Stave
• Bydlisku, kde a s kým býva, od koho sa mu dostáva pomoc
• Vierovyznaní
• Výške dôchodku a poplatkov za bývanie
• Stravovaní
• Liekoch, ktoré užíva a ich množstve
• Spoločenskej komunikácii
• Pohyblivosti v byte, mimo bytu, vonku
• Záujmoch
• Zaobchádzaní so starým človekom
• Zdravotných ťažkostiach

Ak má byť pomoc účinná, je dôležité zistiť, či sa jedná o geronta:

• Sebestačného (schopný zvládnuť zákl. sebaobslužné výkony a výkony potrebné pre život v samostatnej domácnosti)
• Nesebestačného (nie je schopný sa o seba postarať). V tomto prípade hovoríme o závislostiach, kde rozlišujeme tri stupne:
  • Ľahká - ak chorý starý človek vyžaduje občasný dohľad a výpomoc
  • Stredného stupňa - klient vyžaduje pravidelný dohľad alebo pomoc druhej osoby pri niektorých zákl. sebaobslužných výkonoch
  • Ťažká - vyžaduje trvalý dohľad a opatrovateľskú, ošetrovateľskú alebo aj lekársku starostlivosť

Zdravotnícka starostlivosť o seniorov

Zabezpečovaná lekármi a špecialistami, najmä geriatrami.

Formy zdravotníckej starostlivosti:

• Geriatrické oddelenia (krátkodobé pobyty)
• Liečebne pre dlhodobo chorých
• Zaistenie domáceho ošetrovateľstva
• Neinštitucionálna starostlivosť - pomôcky
• Poloinštitucionálna starostlivosť - denný pobyt
• Inštitucionálna starostlivosť

Geriatrický pacient:

Chorý, spĺňajúci kritériá kalendárnej staroby, charakteristický vekom, poly a multimorbiditou (množstvo rozličných ochorení u jedinca), zvýšenou mortalitou, funkčným stavom (zdravotným, psychologickým, emocionálnym, ekonomických), bremenami staroby, sociálnym stavom a potrebou pomoci.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Hospicová starostlivosť a kultúra umierania

Hospicovské hnutie vyjadruje filozofiou komplexnej starostlivosti, ktorá sa sústreďuje na kvalitu života zomierajúceho pacienta a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť vytvára novú kultúru zomierania. Základnou činnosťou tohto úsilia je boj proti bolesti a ľudský sprievod je odpoveďou na eutanáziu.

Formy hospicovskej starostlivosti:

• Domáca
• Lôžková (krátkodobá, opakovaná, trvalá)

Cieľom je predĺženie prežitia a zlepšenie kvality prežívania.

Eutanázia:

Konanie zdravotníka, ktorého cieľom je spôsobiť alebo urýchliť smrť ťažko chorého človeka na jeho žiadosť, na žiadosť príbuzných, na základe predpokladu, že by si to prial.

Formy eutanázie:

• Aktívna (vedomý bezprostredný zásah spôsobujúci predčasnú smrť)
• Pasívna (odmietnutie alebo zastavenie liečby, ktorá by predĺžila život)

Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku

Žiadna právna úprava v našom štáte neukladá zainteresovaným subjektom poskytovať sociálne poradenstvo pre skupinu osôb vo vyššom veku. Táto pomoc sa zabezpečuje prostredníctvom posudzovania starých ľudí v súvislosti s poskytovaním dávok hmotnej núdze, príspevku na bývanie, ale najmä poskytovaním niektorých soc. služieb, predovšetkým opatrovateľskej, ošetrovateľskej a prepravnej služby. Veľkú časť poradenskej činnosti preberajú priamo zariadenia soc. služieb ako napr. domovy dôchodcov, alebo stanice opatrovateľskej služby. Obec môže poskytovať poradenstvo pre osoby vyššieho veku individuálne ale aj prostredníctvom klubu dôchodcov, ktorého je zriaďovateľom.

Sociálne poradenstvo pre osoby vyššieho veku, ktoré sa stávajú klientmi SP z dôvodu veku, sa dostatočne neuplatňuje, napriek tomu, že z hľadiska ich mobilizácie, aktivizácie a motivácie pre ďalšie plnohodnotné pôsobenie v spoločenskom, ale aj v osobnom živote nachádzame množstvo inšpirácii pre prácu soc. Na poskytovaní poradenstva pre túto skupinu obyvateľstva majú podiel predovšetkým neštátne subjekty, obce, mestá a príslušné oddelenia, najmä pri posudzovaní ich zdravotného stavu a stupňa odkázanosti na pomoc inej osoby.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pracovník #práca #so #seniormi