Sociálny pracovník, syndróm vyhorenia a prevencia

Syndróm vyhorenia je v podstate stavom komplexného vyčerpania - telesného, psychického, ako aj emocionálneho. Často sa objavuje u tzv. pomáhajúcich profesií. Sociálni pracovníci patria do najrizikovejšej skupiny profesií.

Syndróm vyhorenia a sociálna práca

Výkon povolania sociálneho pracovníka je často prezentovaný ako ideálny stav pomoci klientovi v náročnej životnej situácii. Levická a Mrázová (2004) uvádzajú, že sociálny pracovník by sa mal zaujímať o ľudí, mal by chcieť pomáhať a mal by mať úctu k životu. Náročnosť tohto povolania vychádza z jeho špecifického postavenia vo vzťahu ku klientovi, kde súčasťou profesionálneho výkonu je participácia na riešení jeho problémov (Raková, Bednarek, 2015). V tejto súvislosti Barnett a Cooper (2009) uvádzajú, že pracovníci pomáhajúcich profesií sú veľmi často ohrozovaní nadmerným stresom a syndrómom vyhorenia. Oblasť sociálnej práce patrí z hľadiska vzniku a rozvoja syndrómu vyhorenia k najrizikovejším (Ráczová, Köverová, v tlači). Mann (2004) dodáva, že v dôsledku intenzívnej práce s emóciami klienta, trpia pomáhajúci pracovníci tiež únavou z pomáhania v podobe sekundárnej traumy. Sekundárna trauma reprezentuje zástupnú stresujúcu skúsenosť, ktorá je výsledkom pôsobenia vyrozprávaného príbehu o traume niekým, kto ju priamo prežil (Cunningham, 2003).

Ako sa prejavuje syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia (z ang. Burnout Syndrome) je emočný, psychický a telesný kolaps. Často je spojený so stratou zmyslu pracovnej činnosti, až stratou zmyslu života. Je súčasne signálom, že doterajšie vnútorné postoje v pracovnej činnosti v spojitosti s osobným životom je potrebné zmeniť.

Medzi prejavy patria:

• Frustrácia
• Nízka tolerancia
• Nedostatok sebadôvery a sebareflexie
• Pocit vyhorenia a demotivácie
• Pochybnosti o sebe a svojej práci
• Negatívne myslenie
• Obmedzovanie kontaktov
• Uprednostňovanie voľnočasových aktivít
• Zvýšená miera stresu a záťaže

Meranie vyhorenia

Na meranie vyhorenia sa používa Maslachovej dotazník vyhorenia (MBI). Dotazník pozostáva z 22 položiek rozdelených do troch faktorov: emocionálne vyčerpanie (MBI-EV), depersonalizácia (MBI-D) a osobné uspokojenie (MBI-OU).

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Stresory v sociálnej práci

Sociálni pracovníci čelia záťažovým situáciám v práci s klientom, rodinou i komunitou. Tieto situácie ovplyvňujú vnímanie a prežívanie pracovníkov, čo sa odráža na ich správaní a má podstatný vplyv aj na výkon ich práce. Profesia si vyžaduje nasadenie komplexnej osobnosti disponujúcej jednak teoretickými poznatkami ako aj charakterovými vlastnosťami a praktickými skúsenosťami. K osobnostným dispozíciám moderného sociálneho pracovníka by tak mali patriť vlastnosti ako flexibilnosť, dynamika, iniciatíva, vytrvalosť a sociálne cítenie. Pohotová reakcia a výber vhodných postupov sú nevyhnutnosťou pri riešení krízových stavov klientov.

Sociálny pracovník je každodenne konfrontovaný s neľahkými ľudskými osudmi, má často podstatný vplyv na život klientov, vstupuje do najintímnejších medziľudských vzťahov. Ide často o akútne stavy, ktoré sú nepredvídateľné a človek sa na ne nedokáže pripraviť. Inokedy je sociálny pracovník v pozícii administrátora a jeho rukami prejdú značné finančné sumy.

Copingové stratégie ako prevencia vyhorenia

Aktuálnou témou sa stále viac stávajú copingové stratégie ako prevencia pracovnej záťaže. Vo všeobecnosti sa coping definuje ako „súbor kognitívnych a behaviorálnych snažení zameraných zvládnuť, redukovať alebo tolerovať vnútorné a vonkajšie požiadavky, ktoré ohrozujú alebo prevyšujú zdroje indivídua“ (Lazarus, Folkman In: Bratská, 2004, s. 1). Pod pojmom zvládnutie (coping) Venglářová a kol. (2011) rozumie zvládnutie pôsobiacich stresorov, t.j. nasadenie všetkých síl na to, aby sa zvládla nadlimitná záťaž. Laca a kol. (2011, s. 102) opisuje zvládanie ako „proces riadenia externých aj interných faktorov, ktoré sú človekom v strese hodnotené ako ohrozujúce jeho zdroje. Podľa Mikuša (2012) je coping proces, ktorým sa jedinec snaží vyrovnať so stresovými situáciami. Je to umenie poradiť si s neobvykle ťažkou, takmer nezvládnuteľnou situáciou a tým predchádzať syndrómu vyhorenia.

Výber copingovej stratégie výrazne ovplyvňuje konkrétna situácia a najmä osobnosť jednotlivca.

Typy copingových stratégií

Copingové stratégie sa delia do troch skupín:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Coping zameraný na problém: Koncentruje sa na zmenu alebo zvládanie záťažovej situácie. Jeho hlavnou úlohou je obmedzovať nepriaznivé účinky záťažovej situácie alebo rozlišovať zdroje na jej prekonávanie.
• Coping zameraný na emócie: Vyznačuje sa úsilím jedinca kontrolovať city nastávajúce pod vplyvom stresu a reguláciu citovej odpovede na účinnosti záťaže.
• Coping zameraný na únik: Predstavuje stratégie, ktoré môžeme označiť aj ako obranné.

Príklady copingových stratégií

• Aktívny coping: Realizácia aktívnych intervencií s úmyslom stres eliminovať alebo aspoň zmierniť.
• Plánovanie: Premýšľanie sociálneho pracovníka, aké kroky môže podniknúť, aby sa čo najefektívnejšie vysporiadal so stresom a záťažou.
• Inštrumentálna opora: Vyhľadávanie podpory u iných ľudí.
• Emocionálna opora: Vyhľadávanie emocionálnej podpory u iných ľudí.
• Pozitívne preformulovanie: Hľadanie pozitívnych aspektov v záťažovej situácii.
• Náboženstvo: Využívanie náboženskej viery ako zdroja podpory a útechy.
• Ventilovanie: Zdieľanie negatívnych emócií s inými ľuďmi.
• Sebarozptýlenie: Vyhľadávanie aktivít, ktoré odvádzajú pozornosť od záťažovej situácie.
• Odangažované správanie: Ústup od riešenia záťažovej situácie.
• Užívanie návykových látok: Využívanie alkoholu alebo iných drog na zvládanie stresu.
• Sebaobviňovanie: Obviňovanie seba za vznik záťažovej situácie.
• Humor: Používanie humoru na zvládanie stresu.
• Akceptácia: Prijatie záťažovej situácie taká, aká je.
• Popieranie: Ignorovanie záťažovej situácie.

Výsledky výskumu copingových stratégií u sociálnych pracovníkov

Výskum z roku 2014, ktorého sa zúčastnilo 78 sociálnych pracovníkov pracujúcich na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v košickom regióne, zistil, že medzi najčastejšie využívané copingové stratégie patrí odangažované správanie, humor a stratégia popierania. Najmenej využívané copingové stratégie sú akceptácia, sebaobviňovanie a plánovanie. V sledovanom súbore sa javia copingové stratégie ako aktívne využívané metódy zvládania záťažových situácii.

Ďalšie možnosti prevencie syndrómu vyhorenia

• Emočná gramotnosť: Schopnosť rozpoznávať emócie a procesy s nimi súvisiace. Je to súčasne zručnosť spočívajúca v kontrole našich reakcií na vzniknuté emócie v nás samých a v našom okolí a trvalé rozvíjanie tejto schopnosti.
• Supervízia: Pravidelné stretnutia so supervízorom, ktorý pomáha sociálnemu pracovníkovi reflektovať jeho prácu a zvládať náročné situácie.
• Koučing a mentoring: Využívanie koučingu a mentoringu na rozvoj osobnostných a pracovných kompetencií.
• Transformačné rozhovory: Rozhovory, ktoré pomáhajú sociálnemu pracovníkovi transformovať negatívne emócie a postoje.
• Starostlivosť o seba: Dostatok odpočinku, spánku, zdravá strava, pohyb, relaxačné techniky, trávenie času s rodinou a priateľmi, záľuby.
• Hľadanie vlastného zdroja energie: Identifikácia aktivít a záujmov, ktoré sociálnemu pracovníkovi prinášajú radosť a energiu.
• Stanovenie hraníc: Naučiť sa hovoriť "nie" a stanoviť si hranice medzi pracovným a osobným životom.
• Správne hospodárenie s časom: Vytvorenie si časového plánu a dodržiavanie oddychových prestávok.
• Osobné vs. pracovné vzťahy: Udržiavanie zdravých osobných vzťahov a vyhýbanie sa prenášaniu pracovných problémov do osobného života.
• Zrozumiteľnosť, bezpečie, dôvera: Vytváranie prostredia, v ktorom sa sociálny pracovník cíti bezpečne a má dôveru vo svojich kolegov a nadriadených.

Syndróm vyhorenia u mladých sociálnych pracovníkov

Výskumy ukazujú, že mladí sociálni pracovníci s praxou do piatich rokov sú náchylnejší na dopad negatívnych javov z pomáhania. To môže súvisieť s ich nenaplnenými očakávaniami, či s nečakanými záťažovými situáciami plynúcimi z povolania.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pracovník #syndróm #vyhorenia #prevencia