Sociálny pracovník a výskum: Pohľad na sociálne poradenstvo v penitenciárnej praxi a akademickej sfére

Úvod

Sociálna práca ako dynamická a multidisciplinárna oblasť neustále hľadá spôsoby, ako zlepšiť svoju efektívnosť a dosah. Výskum zohráva kľúčovú úlohu pri identifikácii potrieb klientov, hodnotení existujúcich intervencií a vývoji nových prístupov. Tento článok sa zameriava na dve dôležité oblasti, v ktorých sociálny pracovník a výskum tvoria neoddeliteľnú súčasť: penitenciárnu sociálnu prácu a akademickú sféru.

Sociálne poradenstvo vo výkone väzby a trestu odňatia slobody

V príspevku predstavíme výsledky výskumu z oblasti sociálneho poradenstva, ktorý bol realizovaný vo vybraných ústavoch na výkon väzby a tiež v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v rámci Slovenskej republiky.

Prax penitenciárnej sociálnej práce je špecifická tým, že sa stretáva s väznenými osobami, u ktorých sa vyskytujú rôzne problémy sociálneho charakteru. Poskytovanie pomoci zo strany penitenciárnych sociálnych pracovníkov je ukotvené v zákone č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov a v zákone č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov. Niektoré z týchto problémových oblastí sa mohli priamo podieľať na umiestnení osoby do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody. V období rokov 2013 - 2021 bol v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody rozptyl umiestnených obvinených od 1216 do 1528 osôb a rozptyl odsúdených od 8537 do 8811 osôb. S prihliadnutím na uvedené vnímame sociálne poradenstvo ako metódu, ktorá si nachádza svoje adekvátne uplatnenie v každodennej penitenciárnej sociálnej práci. Z výsledkov prieskumu realizovaného medzi sociálnymi pracovníkmi ZVJS (N = 21), ktoré uvádza Valentovičová (2017, s. 90) vyplýva, že podľa 85,70 % respondentov tvorí podstatnú časť nimi poskytovanej pomoci individuálne a skupinové poradenstvo, krízová intervencia, pomoc a pod. sprostredkovaná pre obvinených a odsúdených.

Ciele a metodológia výskumu

Cieľom výskumu bolo zistiť, či a v akej miere je využívané sociálne poradenstvo, a o ktoré oblasti prejavujú väznené osoby najväčší záujem. V rámci výskumu sme si okrem obsahovej (tematickej) stránky dali za cieľ zistiť aj vybrané činitele, ktoré sa vyskytujú v procese sociálneho poradenstva. Pre získanie dát do výskumu sme využili dotazníkovú formu, ktorá sa v penitenciárnom prostredí javí ako prínosná, pretože umožňuje osloviť širokú väzenskú populáciu a respondentom poskytuje anonymitu. Pre zber dát sme použili empirický kvantitatívny výskum formou využitia metódy štruktúrovaného dotazníka, ktorý bol rozdelený do 3 sekcií (demografické údaje, obsah sociálneho poradenstva a proces sociálneho poradenstva). Dotazník obsahoval celkovo 21 položiek, o. i. aj uzatvorené otázky. Na výskume participovali obvinení a odsúdení, ktorí boli v čase realizácie výskumu umiestnení v ústavoch na výkon väzby a ústavoch na výkon trestu odňatia slobody t. j. v kombinovaných ústavoch alebo v ústavoch profilovaných iba pre výkon trestu odňatia slobody, konkrétne obvinení zaradení v zmiernenom režime výkonu väzby a odsúdení zaradení v minimálnom stupni stráženia vnútorná diferenciačná skupina „B“. Typ výberu súboru bol zámerný. Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS Bratislava“). Zber dát do výskumu bol realizovaný v termíne od 08. 02. 2023 do 09. 03. 2023. V rámci výskumu bolo distribuovaných 180 dotazníkov.

Výsledky výskumu a ich interpretácia

• Poradenský vzťah a sociálna opora:

V jednotlivých etapách sociálneho poradenstva je pre úspešnosť riešenia sociálneho problému dôležité budovanie poradenského vzťahu medzi klientom a sociálnym pracovníkom. Veľkú oporu zo strany sociálneho pracovníka pociťovalo 43,45 % (N = 63) respondentov oproti 10, 35 % (N = 15) respondentov, ktorí nepociťovali žiadnu oporu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Neriešené sociálne problémy:

Teória sociálneho poradenstva uvádza, že aj napriek deklarovaniu konkrétneho sociálneho problému zo strany klientov, obvykle sú k nemu pridružené aj iné súvisiace problémy, ktoré si klient nemusí uvedomovať, avšak podieľajú sa na ovplyvňovaní hlavného problému. Najfrekventovanejšou odpoveďou zo strany respondentov 35,86 % (N = 52) bolo, že aktuálne nepociťujú žiadne neriešené sociálne problémy. Najmenej zastúpenú skupinu 11,04 % (N = 16) tvorili respondenti, ktorí pociťovali skôr veľa aktuálne neriešených sociálnych problémov. S rozdielom 1 odpovede boli druhou najmenej zastúpenou skupinou 11,72 % (N = 17) respondenti, ktorí pociťovali veľa aktuálne neriešených problémov.

• Záujem o riešenie sociálnych problémov súvisiacich s uväznením:

Umiestnenie osôb vo väzenských ústavoch vytvára o. i. priestor pre aplikáciu intervencií zameraných na riešenie sociálnych problémov, ktoré sa mohli podieľať na ich uväznení. Zo súboru respondentov tvorilo 54,48 % (N = 79) skupinu, ktorá by počas umiestnenia vo väzenskom ústave využila možnosť riešiť svoje sociálne problémy súvisiace s ich uväznením a skôr využilo 14,48 % (N = 21). Takúto možnosť by nevyužilo 4,14 % (N = 6) respondentov a skôr nevyužilo 8,97 % (N = 13) respondentov.

• Záujem o poradenskú pomoc:

Nie vždy musia mať klienti prístup k sociálno poradenskej pomoci (napr. z dôvodov absencie sociálno poradenského miesta, chýbajúcich informácií o možnosti riešiť svoje sociálne problémy a i.) príp. nemusia takúto pomoc zámerne vyhľadávať z vlastnej iniciatívy (napr. So záujmom o využívanie poradenskej pomoci zo strany sociálneho pracovníka počas umiestnenia vo väzenskom ústave súhlasilo 50,35 % (N = 73) respondentov a skôr súhlasilo 14,48 % (N = 21) respondentov. Nesúhlasilo 8,97 % (N = 13) a skôr nesúhlasilo 2,76 % (N = 4) respondentov.

• Frekvencia riešenia sociálnych problémov prostredníctvom sociálneho pracovníka:

V uvádzanej položke sme zisťovali ako často riešia väznené osoby svoje sociálne problémy prostredníctvom sociálneho pracovníka. Skupinu obvinených, ktorá vždy osloví sociálneho pracovníka so žiadosťou o pomoc s riešením svojho problému tvorilo 30 % (N = 18) respondentov, často ho osloví 18,33 % (N = 11), zriedkavo 25 % (N = 15), takmer nikdy 10,00 % (N = 6) a nikdy 16,67 % (10 respondentov). Odsúdených, ktorí vždy oslovia sociálneho pracovníka so žiadosťou o pomoc s riešením svojho problému tvorilo 25,88 % (N = 22) respondentov. Často osloví sociálneho pracovníka 7,06 % (N = 6), zriedkavo 34,12 % (N = 29), takmer nikdy 11,76 % (N = 10) a nikdy 21,18 % (N = 18) respondentov.

• Význam rodiny a blízkych:

Počas umiestnenia vo väzenskom ústave predstavuje rodina, blízke osoby (príp. neoficiálni partneri) pre obvinených a odsúdených významný zdroj materiálnej aj emocionálnej opory. Najpočetnejšiu skupinu 78,62 % (N = 114) respondentov tvorili osoby, ktoré súhlasili s uvedeným výrokom. Najmenšiu skupinu 2,76 % (N = 4) respondentov tvorili osoby, ktoré vyjadrili skôr nesúhlasné stanovisko.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Dôležitosť prístupu k poradenskej pomoci:

Prístup väznených osôb k poradenskej pomoci považujeme v rámci výkonu penitenciárnej sociálnej práce za kľúčový. Prístup k poradenskej pomoci počas umiestnenia vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody považuje za veľmi dôležitý 42,76 % (N = 62) respondentov, za dôležitý 35,17 % (N = 51) respondentov.

• Očakávania od sociálneho pracovníka:

Poskytnutie informácií ako samostatne postupovať očakávalo 32,41 % (N = 47) respondentov, k očakávaniu spoločnej participácie na riešení problému sa prikláňalo 63,45 % (N = 92) respondentov.

• Využívanie sociálneho poradenstva v oblasti bývania:

V oblasti bývania (hľadanie adekvátneho ubytovania v prípade potreby a pod. ) využilo pomoc 23,45 % (N = 34) respondentov oproti 76,55 % (N = 111) respondentov, ktorí ju nevyužili.

• Subjektívne pociťovaná sociálna opora:

Z výsledkov zisťovania subjektívne pociťovanej sociálnej opory respondentov k sociálnemu pracovníkovi vyplýva, že 44 % (N = 63) respondentov pociťuje veľkú oporu oproti 10 % (N = 15) respondentom, ktorí nepociťovali žiadnu oporu.

• Neriešené sociálne problémy:

Až 35,86 % (N = 52) sa v rámci výskumu vyjadrilo, že aktuálne nepociťujú žiadne neriešené sociálne problémy, čo môže reflektovať dostatočné zabezpečovanie aktuálnych potrieb, či už sociálnymi pracovníkmi, rodinou alebo inými zdrojmi pomoci oproti skupine 11,04 % (N = 16) respondentov, ktorí pociťovali skôr veľa a skupine 11,72 % (N = 17) respondentov, ktorí pociťovali veľa aktuálne neriešených sociálnych problémov.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Záujem o riešenie príčin trestnej činnosti:

Ku kladnému záujmu využiť možnosť riešiť svoje sociálne problémy, ktoré sa mohli podieľať na uväznení by využilo až 68,96 % (N = 90) respondentov. Možnosť využiť sociálne poradenstvo aj na riešenie iných sociálnych problémov sa kladne vyjadrilo 64,83 % (N = 94) respondentov. Z uvedených dát možno badať významný záujem väznených osôb o riešenie príčin vzniku páchania trestnej činnosti.

• Spoločná participácia na riešení problémov:

Spoločnú participáciu so sociálnym pracovníkom na riešení svojho problému/svojich problémov deklarovalo 63,45 % (N = 92) respondentov.

• Dôležitosť poradenskej pomoci:

Celkovo považuje prístup k poradenskej pomoci za veľmi dôležitý alebo dôležitý 77,93 % (N =113) respondentov oproti 8,97 % (N = 13) respondentom, ktorí ho považujú za nedôležitý alebo nie veľmi dôležitý.

• Najmenej a najviac využívaná oblasť sociálneho poradenstva:

Najmenej využívanou oblasťou sociálneho poradenstva bola zo strany respondentov oblasť závislostí 16,55 % (N = 24) oproti najviac využívanej oblasti kontaktu s úradmi a inštitúciami 44,83 % (N = 65). V tomto prípade využíva vždy pomoc sociálneho pracovníka 20 % (N = 29) respondentov.

Sociálna práca ako veda: Pohľad akademických odborníkov

Štúdia prezentuje deskriptívny výskum subjektívnych skúseností slovenských akademicky činných odborníkov v sociálnej práci na vybrané momenty vlastného výskumu. Analyzuje mieru vedecko-výskumného výkonu na základe kvantitatívnych dát a hodnotí všeobecné kontexty aplikácie a vnímania sociálnej práce, ako vedy na Slovensku, na základe subjektívneho zhodnotenia respondentov.

Sociálna práca je relatívne mladá vedecká disciplína. Ako taká je častokrát postavená pred potrebu dokazovať vlastný, špecificky význam, ako aj svoje miesto v systéme vied. Táto diskusia je samozrejme posúvaná skôr do akademického diskurzu. Napriek tomu konštatujeme, že aj pre praktikov je dôležité vnímať identitu svojho odboru. Práve akademicky diskurz a uvedené súvislosti sa stali predmetom záujmu tejto štúdie. Metódy výskumu vychádzajú z kvantitatívnej stratégie. Prezentovaný deskriptívny výskum subjektívnych skúseností slovenských akademicky činných odborníkov v sociálnej práci na vybrané momenty vlastného výskumu nebol posunutý do oblasti verifikačného, komparačného alebo korelačného skúmania. Jeho charakter je vymedzený do exploračných resp. deskriptívnych rovín, pre ktoré je príznačné, že sa v ňom nekladú hypotézy a sleduje sa jedna primárna premenná. Vo výskume sme vychádzali výhradne z perspektívy pracovníkov, ktorí reprezentovali akademické pôsobenie v študijnom odbore sociálna práca. Títo v čase šetrenia aktívne vykonávali svoju prax. Z existenciálneho hľadiska boli dôležité subjektívne skúsenosti respondentov a na ich podklade založené subjektívne názory. Pri voľbe výskumnej stratégie sme vychádzali z metodológie sociálno-psychologického výskumu. V súlade s holistickým prístupom definujeme nasledujúce ciele výskumu: 1. analyzovať mieru vedecko-výskumného výkonu na základe kvantitatívnych dát (účasť na vedecko-výskumných projektoch na národnej a medzinárodnej úrovni).

Metodológia výskumu v akademickej sfére

Ako primárna exploračná metóda kvantitatívneho zberu dát bol použitý dotazník vlastnej proveniencie obsahujúci 31 položiek. Zber dát bol realizovaný v mesiacoch júl 2022 až november 2022. Vyhodnocovanie bolo realizované druhostupňovou štatistikou prostredníctvom štatistického softvéru SPSS 17.0. Bol uplatnený chi-kvadrát test dobrej zhody. Základný súbor bol odvodený od menného zoznamu členov Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci (AVSP), ktorý je zverejnený na oficiálnom webovom sídle AVSP. Týmto členom bol zaslaný dotazník. Celkovo sa na výskume zúčastnilo 17 respondentov, čo činí 22,1% účasť na výskume.

Výsledky výskumu a ich interpretácia

• Charakteristika respondentov:

Z hľadiska rodovej štruktúry respondentov dominovali respondenti mužského pohlavia (70,59%) a najčastejšie uvádzaný najvyšší dosiahnutý akademický, vedecko-akademický, alebo vedecko-pedagogický titul, alebo hodnosť bol titul docent, alebo profesor. Väčšina respondentov (58,83%) kvantifikovala svoju prax v odbore sociálna práca v rozsahu 11 až 20 rokov. Dominovala účasť z verejnoprávnych inštitúcii (76,47%).

• Účasť na vedecko-výskumných projektoch:

Naše analýzy ukázali, že v posledných piatich rokoch (od roku 2017 vrátane) bolo vedúcim, resp. zodpovedným riešiteľom vedecko-výskumného projektu na národnej úrovni (VEGA, KEGA, APVV) 35,29% respondentov, pričom spoluriešenia sa za rovnakých podmienok zúčastnilo 88,24% respondentov. Len jeden respondent (5,88%) deklaroval, že v posledných 5 rokoch (od roku 2017 vrátane) pôsobil na vedúcej pozícii medzinárodného vedecko-výskumného projektu. Na spoluriešiteľskej pozícii medzinárodného vedecko-výskumného projektu za posledných päť rokov pôsobilo 17,65% respondentov.

• Vnímanie sociálnej práce ako vedy:

S výrokom „Sociálna práca je veda“ sa stotožnilo viac ako 94% respondentov. Pri analýze vnímania orientácie na vlastné výskumné charakteristiky (metódy, princípy a pod.) respondenti neponúkli rovnakú koherentnosť, ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade. Svoje odpovede do pozitívnych rovín posunulo 47,05% respondentov. Viac ako 82% určilo, že ťažisko vo výskume v sociálnej práci sa orientuje predovšetkým do empirických rovín.

• Interdisciplinarita sociálnej práce:

Viac ako polovica respondentov (64,7%) uviedla, že svoj výskum orientuje aj do súvisiacich a nesúvisiacich odborov. Na otázku, ktoré odbory považujú respondenti za súvisiace s odborom sociálna práce odpovedalo 16 respondentov, ktorí identifikovali celkovo 44 disciplín.

Závery a odporúčania

Z výsledkov výskumu v penitenciárnej praxi vyplýva, že sociálne poradenstvo zohráva dôležitú úlohu pri riešení problémov väznených osôb. Väčšina respondentov pociťuje oporu zo strany sociálnych pracovníkov a prejavuje záujem o riešenie sociálnych problémov, ktoré mohli prispieť k ich uväzneniu. Najviac využívanou oblasťou je kontakt s úradmi a inštitúciami, zatiaľ čo najmenej využívanou oblasťou sú závislosti.

Výskum v akademickej sfére potvrdzuje, že sociálna práca je vnímaná ako veda, ktorej základom je empirické skúmanie a ktorej výsledky by mali byť orientované predovšetkým do praktickej sféry. Jedná sa o vedu so širokým interdisciplinárnym presahom súvisiacim s pedagogickými a psychologickými vedami, ale aj s oblasťou teológie, zdravotníckych vied, sociológie, práva, ekonomiky, manažmentu a i. Jedným z limitov sociálnej práce je nižšia miera existencie vlastných výskumných stratégií, ktorá môže ohrozovať jej vlastnú integritu. Tieto skutočnosti môžu vyústiť aj k nižšej miere konkurencie v širšom vynímaní sociálnej práce, ako spoločenskej vedy, ktorá intenzívne identifikuje vlastné témy. Túto skutočnosť potvrdzuje aj nízka miera úspešnosti akademicky činných odborníkov v sociálnej práci v súťaži o medzinárodné vedecko-výskumné granty.

Na základe týchto záverov je možné formulovať niekoľko odporúčaní pre prax a výskum:

• Posilnenie sociálneho poradenstva v penitenciárnej praxi: Zabezpečiť dostatočné personálne a finančné zdroje pre sociálnych pracovníkov v ústavoch na výkon väzby a trestu odňatia slobody. Zamerať sa na rozvoj individuálnych a skupinových poradenských programov, ktoré zohľadňujú špecifické potreby väznených osôb.
• Zvýšenie povedomia o možnostiach sociálneho poradenstva: Informovať väznené osoby o možnostiach sociálneho poradenstva a motivovať ich k aktívnemu riešeniu svojich problémov.
• Podpora výskumu v sociálnej práci: Podporovať výskumné aktivity v sociálnej práci a vytvárať priestor pre spoluprácu medzi akademickou sférou a praxou. Zamerať sa na vývoj vlastných výskumných stratégií a metodológií, ktoré zohľadňujú špecifiká sociálnej práce.
• Podpora interdisciplinarity: Podporovať interdisciplinárnu spoluprácu medzi sociálnou prácou a inými vednými disciplínami a vytvárať priestor pre spoločné výskumné projekty.
• Zvýšenie konkurencieschopnosti v medzinárodných grantových schémach: Zlepšiť pripravenosť akademicky činných odborníkov v sociálnej práci na účasť v medzinárodných vedecko-výskumných projektoch a zvýšiť ich úspešnosť v súťaži o medzinárodné vedecko-výskumné granty.

tags: #sociálny #pracovník #a #výskum