Sociálny pracovník a úlohy v boji proti záškoláctvu a iným sociálno-patologickým javom

V súčasnej dobe, keď sa spoločnosť rýchlo vyvíja, vzniká stále viac sociálno-patologických javov, ktoré negatívne ovplyvňujú najmä mladú generáciu. Školské prostredie, ako miesto, kde deti trávia značnú časť svojho času, sa stáva "prvou stanicou" pre tieto javy. Preto je dôležité zamerať sa na prevenciu a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológie.

Tento výskumný článok sa zameriava na potrebu a nevyhnutnosť školského sociálneho pracovníka pôsobiaceho v školách. Cieľom príspevku je poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole.

Sociálno-patologické javy v školskom prostredí

Podľa Ondrejkoviča je sociálna patológia súhrnný pojem na označenie chorých, nenormálnych a všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ktoré narúšajú všeobecne uznávané normy, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie. Konieczna uvádza, že v školskom prostredí sa stretávame s čoraz širším okruhom problémov nielen vzdelávania, ale aj výchovy žiakov. Medzi najzávažnejšie prejavy patrí násilie medzi spolužiakmi, znižovanie veku detí, ktoré skúšajú konzumovať alkohol a drogy, za ktorými môžu byť rodinné problémy. Takéto situácie si vyžadujú skúsených odborníkov, ktorí si s mládežou poradia a eliminujú nástrahy doby.

Medzi najčastejšie sociálno-patologické javy, s ktorými sa možno stretnúť v školskom prostredí, patria:

• Agresivita: Bajtoš (2008) vníma agresivitu ako črtu osobnosti, ktorá sa vyznačuje nielen prejavom nepriateľstva so sklonom k útočnosti, ale aj ako snaha presadiť sám seba, svoje záujmy a ciele, aj keď nemilosrdne a bezohľadne. Agresívny človek sa snaží presadzovať svoje názory na úkor ostatných, nerešpektuje požiadavky a práva iných osôb, častokrát je manipulátorom a nedarí sa mu ovládať emócie. Agresivita sa môže prejaviť aj v podobe fyzického a psychického poškodzovania osôb a poškodzovania majetku. V školskom prostredí sa agresivita prejavuje častokrát na neživých predmetoch, ako je napríklad zošit či pravítko, predmet ako taký sa stáva prostriedkom na uvoľnenie agresora. Častokrát sa však stáva, že žiak pri takomto chovaní chce poukázať na svoju fyzickú silu. Vo veľkej väčšine sa takto prejavujú žiaci so zníženým sebavedomím.
• Šikanovanie: Označuje sa ako agresívne správanie, ktoré sa zvyčajne vyznačuje opakovaním sa a nerovnováhou moci. V mnohých skupinách môže byť považovaná za normatívnu, ale spoločensky neprijateľnú v rámci časti demokratickej spoločnosti (Smith, 2000). Kolář (2005) popisuje šikanovanie v školskom prostredí ako sociálnu chorobu, kde jeden žiak alebo skupina žiakov vedome a opakovane ponižuje a zotročuje slabšieho spolužiaka, či spolužiakov a používa k tomu agresiu a manipuláciu. Z hľadiska zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov môže šikanovanie žiakov napĺňať skutkovú podstatu priestupkov, dokonca z hľadiska trestného zákona (č. 300/2005 Zb. Trestný zákon) môže šikanovanie žiakov napĺňať i skutkovú podstatu trestných činov.
• Záškoláctvo: Je rozšírená porucha správania a prejavuje sa úmyselným zameškávaním školského vyučovania, keď žiak z vlastnej vôle, zväčša bez vedomia rodičov (niekedy aj s ich vedomím), nechodí do školy (vyhýba sa školským povinnostiam). Tieto vymeškané hodiny nie sú ospravedlnené ani rodičmi, ani lekármi. Je to tradičný a jeden z najbežnejších problémov, ktorý sa objavuje na základných i stredných školách (Oľšavská, 2014). Záškoláctvo je veľmi vážny sociálno-patologický jav, ktorý nie je ľahko vypátratelný. Väčšinou sa rodič o tomto probléme dozvie až na podnet zo školy, a do tej doby si nemusí nič všimnúť (Čiburková, 2009). Na Slovensku upravuje školskú dochádzku Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní, kde je určené, že povinná školská dochádzka trvá 10 rokov. Záškoláctvo môže mať nepriaznivé dopady nielen na žiaka samotného, ale aj na jeho rodinu, a to vo forme siahnutia na sociálne dávky, v najhoršom prípade môže byť podané trestné oznámenie na zákonných zástupcov žiaka pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.

Okrem týchto javov sa v školách vyskytujú aj ďalšie, ako napríklad alkohol, drogy, výtržníctvo a gamblerstvo.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Prevencia sociálno-patologických javov

Nakoľko treba vzniknutým situáciám predchádzať a je neskoro riešiť už vzniknutý problém, prvotné úsilie by sme mali venovať prevencii a poukázať na vznik a dôsledky sociálnej patológie. Novodobým fenoménom 21. storočia je vznik sociálno-patologických javov už na základných školách, nakoľko žiaci nemajú pevnú vôľu, sú ľahko ovplyvniteľní a preto sa považujú za vysoko rizikovú skupinu (Látalová, Kopťárová, 2008). Základné školy majú dlhé roky otázky prevencie rozpracované v plánoch preventívnych aktivít. Preventívne aktivity sú vhodne sformované podľa cieľových skupín z hľadiska veku, mentálnych schopností a osobitostí danej základnej školy (Oľšavská, 2014).

Podmienkou dosiahnutia cieľa prevencie je aj odborne pripravený pedagogický zamestnanec v oblasti uplatňovania kompetenčného prístupu vo výchovno-vzdelávacom procese a v oblasti sociálno-psychologickej tak, aby dokázal pozitívne vplývať na kognitívny a osobnostný a sociálny rozvoj žiaka. V neposlednom rade je to aj spoločná zodpovednosť rodiny, orgánov sociálno-právnej ochrany detí, poradenských zariadení a inštitúcii školskej politiky (Oľšavská, 2014).

Úloha sociálneho pracovníka v školskom prostredí

Predchádzať sociálno-patologickým prejavom správania nie je jednoduché. Tu prichádza miesto pre pomáhajúcu profesiu akou je pozícia školského sociálneho pracovníka. Práve školský sociálny pracovník s dosiahnutými vedomosťami a praktickými skúsenosťami je schopný pracovať so žiakmi, ktorí vykazujú známky sociálno-patologického správania.

V zahraničí má sociálna činnosť v školách viacročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Nakoľko na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, je naším cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole.

Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z nášho pohľadu prevencia sociálno-patologických javov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považujeme za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.(§ 24, zákon č. 317/2009 Z.

Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov.

Počas praxe bolo zistené, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva.

Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem.

Na základe praxe je možné tvrdiť, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. V praxi sa osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Učiteľ nie je vždy ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť.

V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Preto je vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Výskum v Nitrianskom kraji

Výskum sa podarilo uskutočniť na 4 základných školách v Nitrianskom kraji a dotazníky nám vyplnilo 52 učiteľov, z tohto počtu bolo 32 triednych učiteľov a priemerné pôsobenie v pedagogickej praxi bolo 15,8 rokov. Metódu zbierania dát pomocou dotazníka sme si zvolili práve preto, že sme chceli bližšie spoznať úprimné názory učiteľov na sociálnu prácu v rezorte školstva a odhaliť sociálno-patologické javy, ktoré sa vyskytujú na týchto školách.

Na respondentov sme sa obrátili s otázkou, s akými sociálno- patologickými javmi sa už stretli. Vybrali sme tie najčastejšie spomínané v odborných zdrojoch: záškoláctvo, šikanovanie, alkohol, drogy, výtržníctvo, agresivita a gamblerstvo. Najviac respondentov sa stretlo so šikanovaním 35 (31%), potom nasledovalo záškoláctvo 29 (26%), agresivita 28 (25%), výtržníctvo 9 (8%), alkohol 8 (7%),drogy 4 (3%) a gamblerstvo 1. Nakoľko niektorí naši respondenti vyberali aj viac možností naraz, môžeme predpokladať, že jeden sociálno-patologický jav je sprevádzaný s iným, a tak môže byť medzi nimi spojitosť.

V prieskume sme sa pýtali respondentov či sa v súčasnosti vyskytujú sociálno-patologické javy na ich základnej škole. 29 (56%) respondentov odpovedalo áno a 23 (44%) odpovedalo nie. Myslíme si, že výsledky sú reálne, nakoľko dotazník bol anonymný, počítame s tým, že respondenti reagovali pravdivo.

Za najvýznamnejšie zistenie nášho výskumu považujeme to, že veľká väčšina našich respondentov má k tejto téme pozitívny prístup, čo považujeme za potenciál, aby školstvo začalo akceptovať túto profesiu a využívalo služby sociálneho pracovníka. Škola môže zamestnať sociálneho pracovníka avšak školská sociálna práca nie je oficiálne zakotvená ani v zákone o sociálnej práci. Naša práca prináša iba argumenty za zavedenie pozície školského sociálneho pracovníka nakoľko si myslíme, že významne prispieva k skvalitneniu a zefektívneniu školského systému . Vo výskume sme zistili, že by pedagógovia naozaj prijali medzi seba odborníka, akým je sociálny pracovník. Ktorý by mal skúsenosti so sociálno…

Legislatívny rámec školskej sociálnej práce

V súčasnej podobe slovenskej legislatívy, školskú sociálnu prácu nenájdeme. Je však potrebné hľadať polia pôsobnosti školského sociálneho pracovníka, kompetencie, ktorými profesijne disponuje a oblasti, na ktoré je odborník v kontexte školského prostredia.

Školský sociálny pracovník, ako súčasť školy, by sa mal nachádzať v sústave poradenských zariadení. Tie sú definované vo Vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 26. júna 2008 o poradenských zariadeniach. Tieto zariadenia poskytujú odbornú pomoc pedagogickým pracovníkom škôl a zákonným zástupcom detí v oblasti výchovy a vzdelávania, profesijnú orientáciu žiakov a otázky prevencie delikventného vývinu detí. Odborníci, ktorí podľa spomínaného právneho predpisu vykonávajú poradenstvo v základných školách sú najmä výchovný poradca, špeciálny pedagóg a školský psychológ.

Výchovný poradca plní úlohy školského poradenstva v otázkach výchovy, vzdelávania a profesijnej orientácie detí, ako aj v oblasti prevencie problémového a delikventného vývinu detí, venuje osobitnú pozornosť žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakom so zmenenou pracovnou schopnosťou, nadaným a talentovaným žiakom, poskytuje konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov, informuje ich o otázkach štúdia na stredných a školách a na vysokých a školách a pri voľbe povolania, sprostredkúva prepojenie školy s poradenskými zariadeniami a inými odbornými zariadeniami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o deti. Čas, ktorý má výchovný poradca na plnenie svojej poradenskej funkcie je iba veľmi málo hodín v týždni.

Ďalším inštitútom v oblasti výchovného poradenstva je školský psychológ. Školský psychológ sa zameriava na optimalizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu, na pomoc pri prekonávaní ťažkostí žiakov v učení a v správaní, na podporu zdravého vývinu žiakov, na prevenciu problémov v správaní, na podporu rozvoja osobnosti a medziľudských vzťahov. Školský psychológ poskytuje zákonným zástupcom konzultácie a informácie a spolupracuje s nimi. Školský psychológ poskytuje poradenské služby pedagógom v oblasti duševného vývinu žiakov a spolupracuje s nimi pri ich profesijnom a osobnostnom rozvoji, navrhuje formy a metódy prekonávania psychickej záťaže vyplývajúcej z pedagogického procesu. Školský psychológ sa podieľa na výbere žiakov do rôznych foriem špecializovaného vzdelávania a na ich zaraďovaní a preraďovaní do špeciálnych a škôl, predkladá návrhy na skvalitnenie výchovno-vzdelávacej práce a školy. Rovnako ako je vo vyhláške 43/1996 Z.z. zakotvená pozícia školského psychológa, je snahou, aby to tak bolo aj v prípade školského sociálneho pracovníka.

Činnosť školského sociálneho pracovníka sa cielene neprekrýva s kompetenciami ostatných prvkov výchovného poradenstva. Z hľadiska záberu a fundovanosti je školský psychológ veľmi pozitívnym prvkom vo výchovno-vzdelávacom procese. Činnosť školského sociálneho pracovníka sa viac zameriava na prostredie a vplyvy. To, čo môže byť produktívne, by tak mohlo byť vhodným vzájomným doplnkom pri riešení problémov. Výchovný poradca a školský psychológ sú nápomocní v otázkach pedagogických, v oblasti prípravy žiakov na povolanie a vyššie štúdium. Tento návrh má svoje opodstatnenie hlavne, ak by mal oporu v právnom predpise, ktorý rieši status školského sociálneho pracovníka celoplošne s platnosťou v celej krajine. Iným riešením, ako právne riešiť vstup sociálneho pracovníka do výchovno-vzdelávacieho procesu nie však na celoslovenskej, ale komunálnej úrovni, je apelovať na samosprávne orgány jednotlivých regionálnych orgánov.

V začiatkoch školskej sociálnej práce na Slovensku by sociálny pracovník mohol byť zamestnancom mestského úradu a v rámci tohto samosprávneho orgánu pôsobiť v základnej škole ako v inštitúcií, ktorá je svojim charakterom veľmi vhodným prostredím na aplikovanie sociálnej práce s deťmi a mládežou. Jeho postavenie by tak mohlo byť podporené všeobecným záväzným nariadením obce. Ako súčasťou sociálneho plánu obce a prostredníctvom jeho inštitútu by obec mohla napĺňať niektoré úlohy vyplývajúce z právnych dokumentov hlavne v oblasti prevencie a sociálno-právnej ochrany detí podľa zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

História a vývoj sociálnej práce v školách

V histórii, v stredoveku, bolo štandardné, že sa mladí ľudia pripravovali na svoj budúci pracovný život samostatne. Chlapci sa učili u majstrov, alebo u svojich otcov, dedov. Dievčatá vypomáhali gazdinám, svojím mamám. V súčasnosti plní školstvo dôležitú sociálnu funkciu. K skvalitneniu výchovy i vzdelávania na školách výraznou mierou pomohol rozvoj pedagogického školstva na našom území, ale taktiež celosvetové vedomosti z oblasti psychológie, psychiatrie, sociológie a tiež sociálnej práce. Výrazným obdobím, ktoré zmenilo charakter výchovy a vzdelávania bolo obdobie socializmu, teda vlády komunistickej strany. Všetky neštátne školy boli zakázané. Oficiálnou, dôsledne presadzovanou ideológiou bol marxizmus-leninizmus. Učiteľská profesia bola verejne deklarovaná ako profesia politická. Odlišnosť učiteľov sa tvrdo postihovala. Žiaci sa učili podľa rovnakých kníh a rovnakým štýlom. Základným princípom bola poslušnosť a štandardnosť (nevynikať v nijakom smere). Po roku 1989 nastali v spoločnosti prudké zmeny, ktoré samozrejme zasiahli aj školstvo. Spolu so zmenami a "otvorením škôl svetu" však do týchto zariadení neprenikli iba pozitívne prvky, ale tiež negatívne, ktoré sa medzi žiakmi veľmi rýchlo rozšírili. Dnes možno povedať, že škola je jedným zo samostatných segmentov, ktoré udržujú a produkujú sociálne problémy.

Škola usmerňuje rozumovú výchovu v zmysle vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú výchovu žiakov; umožňuje aj náboženskú výchovu a športovú prípravu. V súvislosti s témou práce nás hlavne zaujíma práca so sociálnymi problémami žiakov, ich ochranou pred nevhodnými vplyvmi a v súvislosti s tým úprava prevencie a intervencie sociálno-patologických javov v školách, ktorej posledná právna úprava je v rámci školského poradenstva z roku 1996. Táto vyhláška absolútne nereflektuje potrebu odborného náhľadu na túto problematiku a nereflektuje ani nárast a vývoj sociálno-patologických javov v školách. Je potrebné túto problematiku ovplyvniť a do škôl sociálnych pracovníkov dostať.

Sociálna práca v školách v krajinách strednej Európy nemá žiadnu tradíciu. Sociálny pracovník v škole sa v tejto histórii neobjavuje. Začiatky školskej sociálnej práce v Amerike možno datovať pred rokom 1900. Na základoch tejto tradície sa sformovala Americká asociácia školskej sociálnej práce ako národná organizácia školských sociálnych pracovníkov zameraná na podporu a zviditeľnenie tejto profesie. Školský sociálny pracovník pôsobil ako článok medzi domovom, školou a komunitou. Školskí sociálni pracovníci tak pôsobili v oblasti "case work", teda prípadovej práce, práce s triedou a so skupinou a tiež v oblasti krízovej intervencie a konzultácií. Ich snahou bolo stať sa súčasťou tímovej práce školy. V Nemecku nastal rozvoj školskej sociálnej práce vďaka jej rozšíreniu na stredných školách vďaka projektu "German-Youth Institut" v rokoch 1970-1985. Priorita školskej sociálnej práce a jej začlenenie do školskom systéme je pre každý štát odlišné. Prepracovaný systém školskej sociálnej práce v kontexte obsahovom aj formálnom, teda právnom, môžeme vidieť v Spojených štátoch amerických. Asociácia sa stala Americkou asociáciou školských sociálnych pracovníkov (AASSW) a v roku 1955 spolu s ďalšími šiestimi organizáciami spolu vytvorili National Assotiations of social workers (NASW). Tieto zmeny významne prispeli k sformovaniu služieb školskej sociálnej práce. Cena a hodnotenie školskej sociálnej tak výrazne narástla samozrejme aj vďaka federálnym i štátnym legislatívnym iniciatívam. Asociácia má vytvorený kódex, ktorý by mal byť vlastný každému školskému sociálnemu pracovníkovi. Pre mnoho školských systémov sa tieto smernice stávajú cieľom pre dosiahnutie, pre iných sú posilnením pre prax. Smernice, ktoré asociácia vydala sú zmerané hlavne na priority a úlohy školskej sociálnej práce, na jej etické aspekty a na usmernenie práce z formálneho, metodického i praktického hľadiska. Tento dokument môže byť aj pre teoreticky rozvíjajúcu sa oblasť školskej sociálnej práce v našich podmienkach jeden z dôležitých dokumentoch, ktorý môže napomôcť k hľadaniu možností aplikovania do praxe. Školská sociálna práca na Slovensku, ako už bolo spomenuté, nemá žiadne korene, ani históriu. Ale neznamená to, že neboli pokusy o výkon školskej sociálnej práce v našich školách.

Priestor pre školskú sociálnu prácu

Hľadáme priestor pre školskú sociálnu prácu. V minulých kapitolách sme úvahy o týchto kompetenciách už rámcovo navrhli. Medzi sociálno-patologické javy napríklad patria: samovražednosť, alkoholizmus, záškoláctvo, prostitúcia, násilie, agresivita, závislosti. Sociálno-patologické javy sa v rôznych formách a intenzite prejavujú aj v základných školách. Ide najmä o šikanovanie, záškoláctvo, kriminalitu, násilie, závislosti, ale vo zvýšenej miere oproti minulým rokom aj o samovražednosť a prostitúciu. Cieľom preventívnej práce je zlepšenie verejného zdravia a duševného zdravia. V tomto kontexte formovanie osobnosti je intermediárnym cieľom prevencie a správanie sa nepatologicky je hľadaným cieľom. Včasnou intervenciou sa prognóza môže zlepšiť. Pre výkon preventívnych aktivít sa v literatúre udomácnil pojem preventista, alebo agent prevencie. Preventistom môže byť učiteľ v škole, psychológ pôsobiaci v škole alebo policajt pôsobiaci v projekte prevencie. Žiaden špecifický prístup sa nepreukázal ako vašeobecný, univerzálny prostriedok, aplikovateľný pre všetky cieľové skupiny.

tags: #sociálny #pracovník #a #záškoláctvo #úlohy