
Článok sa venuje postaveniu a úlohám sociálneho pracovníka v pozícii pedagóga, s dôrazom na jeho kompetencie a význam v súčasnej spoločnosti. Príspevok poukazuje na dôležitosť pôsobenia a uplatnenia sociálneho pedagóga v školách a v školských zariadeniach v Slovenskej republike ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg, jeho činnosť v prevencii, poradenstve, profylaxii a intervencii pre žiakov, rodičov, učiteľov je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce na školách. Pozícia sociálneho pedagóga pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov. Je predpoklad, že táto legislatívne vymedzená profesia odborného zamestnanca školy sa bude v budúcnosti viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese. V súčasnosti narastá potreba činnosti sociálneho pedagóga na školách pri zisťovaní čoraz viac vyskytujúcich sa sociálno - patologických javov v prostredí žiaka, v ktorom sa pohybuje. Samotné prostredie môže mať negatívny vplyv na vzdelávanie a správanie sa žiaka v škole.
Na osobnosť sociálneho pedagóga sú kladené rôznorodé požiadavky, pretože ide o odborníka, ktorý na profesionálnej úrovni rieši, intervenuje a predchádza rozmanitému systému sociálno-výchovných problémov, porúch správania či sociálnopatologických javov. To si vyžaduje nielen erudovanosť, resp. odbornú pripravenosť sociálneho pedagóga, ale kladie akcent aj na jeho osobnostné vlastnosti. Teoretické predpoklady zahŕňajú odborné vzdelanie v oblasti sociálnej patológie. Emocionálna stabilita je charakterizovaná schopnosťou sebaovládania, adekvátnymi reakciami na podnety, schopnosťou prijímať kritiku, ako aj empatiou a schopnosťou počúvať. Osobnosť sociálneho pedagóga si vyžaduje znalosť určitých pravidiel, ale i prirodzený takt, etický záujem, zodpovednosť voči ľuďom, rešpektovanie dôvernosti, profesionálnu objektivitu, úprimnosť a ľudskosť. Dôležité sú nielen odborné vedomosti a praktické skúsenosti, ale i osobné vlastnosti. Sociálny pedagóg musí byť na túto prácu dostatočne pripravený, pretože cieľom jeho práce je pomôcť deťom, dospelým a naučiť ich, aby sa dokázali o seba postarať.
Definície profesie sociálneho pedagóga u domácich a zahraničných autorov v sebe vo veľkej miere zahŕňajú aj osobnostné charakteristiky a špecifiká, ktorými by mal sociálny pedagóg disponovať a ktoré sa transformujú do sociálno-pedagogickej práce s klientom. B. Kraus vníma sociálneho pedagóga ako odborníka pripraveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym, či nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.
Sociálny pracovník v styku s klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť, nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.
Sociálny pedagóg sa historicky zameriaval i v súčasnosti zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Táto skutočnosť sa premieta aj pri pôsobení sociálneho pedagóga, kde je jeho činnosť pomáhajúca a to preventívna, výchovná, vzdelávacia, prevýchovná, intervenčná, poradenská. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou podľa zákona č. Sociálny pedagóg podľa už spomínaného zákona vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Práca s deťmi, zvlášť s tými, ktoré majú neurologické poruchy, vyžaduje špecifické znalosti, vedomosti a kvalifikovaný pohľad na danú problematiku. Sociálny pedagóg plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálny pracovník v škole bude mať široké spektrum úloh. Okrem poradenstva deťom a rodičom bude pomáhať aj v teréne, navštevovať rodiny a komunity a spolupracovať s pedagógmi.
Medzi hlavné úlohy patrí:
Novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, účinná od 1. januára 2025, prináša zásadné zmeny v oblasti sociálnej práce v školách. Školský zákon zavádza nový § 152b, ktorý definuje "sociálnu prácu v škole a školskom zariadení".
V zmysle novely zákona bude v škole a školskom zariadení možné vykonávať sociálnu diagnostiku, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy sociálnej práce. Tieto činnosti môže vykonávať sociálny pracovník aj terénnou formou. Dôležité je, že sociálny pracovník už nebude kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z., ale bude musieť spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Od 1. januára 2025 sa mení aj predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a školskom zariadení. Školy a školské zariadenia, kde pôsobí sociálny pedagóg, budú musieť upraviť náplň jeho pracovnej činnosti podľa novej legislatívy.
Podľa prechodných ustanovení (§ 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z.) sa odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg. Ak škola bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, musí s ním uzatvoriť pracovný pomer a sociálny pracovník musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. Na výkon sociálnej práce v škole sa tak bude vzťahovať zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu a podmienky na jej výkon.
Zákon č. 219/2014 Z. z. upravuje aj zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Táto komora zohráva dôležitú úlohu pri regulácii a rozvoji sociálnej práce na Slovensku.
V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka, z neho plynúcu sociálnu oporu a akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí. Cieľom je efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené.
Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (napr. zvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napr. rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi). Úlohou škôl v 21. storočí je sprostredkovať vedomosti a rozvíjať zručnosti a hodnoty, ktoré pripravia žiakov na rýchlo sa meniaci svet. Dnešné školopovinné deti budú prežívať viac sociálnych, technologických a globálnych zmien ako akákoľvek iná generácia pred nimi a školy zohrávajú dôležitú úlohu pri príprave žiakov aj na tieto neznáme výzvy. Sociálni pracovníci, v spolupráci s pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl, hrajú kľúčovú úlohu nielen v pomoci pri zvládaní stresu, ktorý prichádza s touto zmenou, ale aj v pomoci prijať zmeny, adaptovať sa na nové situácie a posilniť ich flexibilitu.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Na Slovensku nás ešte čaká dlhý proces. Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práca, ako stavovská organizácia, potrebuje iniciovať odbornú diskusiu s ministerstvami (Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SK a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR) o potrebe systematického riešenia sociálnych problémov žiakov na školách a možných riešeniach súčasnej situácie. Za jedno z najefektívnejších riešení tejto problematiky považujeme práve systematické etablovanie školskej sociálnej práce do škôl.
Napriek výskytu mnohých sociálnych problémov žiakov, ktoré pedagogickí a odborní zamestnanci škôl evidujú, chýba v multidisciplinárnom tíme odborných zamestnancov škôl odborník, ktorý by bol kompetentný riešiť sociálne problémy, realizovať programy sociálnej prevencie a ktorý by zároveň koordinoval multidisciplinárny tím odborníkov s cieľom komplexnej pomoci deťom a žiakom v nepriaznivej sociálnej situácii, ktorá negatívne ovplyvňuje ich školskú úspešnosť a znižuje ich kvalitu života. Máme za to, že aj pracovníci Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si uvedomujú potrebu riešiť sociálne problémy žiakov, nakoľko definícia pracovnej činnosti odborného zamestnanca v § 6, ods. 2 zákon č. 138/2019 Z. z. obsahuje aj poskytovanie sociálneho poradenstva a prevencie vo výchove a vzdelávaní a ostatné činnosti s tým súvisiace.
Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce.
Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácií a organizácií, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv. Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.
Téme pedagóg, orientovanej na sociálne problémy a ktorej kompetencie vyplývajú z vednej disciplíny sociálna pedagogika, sa venovali mnohí pedagógovia v našej i zahraničnej odbornej literatúre. Každý vidí funkciu sociálneho pedagóga v praktickej sociálno-výchovnej, vzdelávacej, poradenskej či preventívnej činnosti. Sociálny pedagóg napr. podľa Krausa (2001) je odborník vybavený teoreticky - vedomosťami, prakticky - zručnosťami a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde môže prispieť k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým tam, kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívym spôsobom pri uspokojovaní potrieb.
Napriek všetkým kladom a zásadným prínosom profesie sociálneho pedagóga, dosiaľ toto povolanie či skôr poslanie nebolo definované ako samostatná profesijná disciplína a sociálny pedagóg je často zamieňaný s ďalšími príbuznými profesiami. Sociálneho pedagóga by sme mohli prirovnať k húfu delfínov. „Ak členovia skupiny vidia, že ich druh je slabý a nevládze vyplávať na povrch, podplávajú ho a vytlačia nad hladinu, aby sa mohol nadýchnuť. Sociálny pedagóg je ako delfín, tiež vám dokáže pomôcť dostať sa z hlbín nad hladinu.“ Koncepcia jeho profilu, presné vymedzenie a umiestnenie do štruktúry pomáhajúcich profesií sa preto stáva výzvou pre súčasnosť s víziou do budúcnosti.