Humor a realita staroby: Pohľad na dôchodky a starnutie na Slovensku

Úvod

Starnutie a dôchodky sú témy, ktoré sa dotýkajú každého z nás. Vtipy o starobe a dôchodkoch sú bežnou súčasťou našej kultúry, ale je dôležité zamyslieť sa nad tým, aký vplyv majú na vnímanie starších ľudí a na diskusiu o dôchodkovom systéme. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi dôchodkov a staroby na Slovensku, od legislatívnych zmien až po spoločenský dopad ageizmu a humoru na túto tému.

Legislatívne zmeny v dôchodkovom systéme

Vláda Slovenskej republiky neustále pracuje na úpravách dôchodkového systému, aby zabezpečila jeho udržateľnosť a spravodlivosť. Jedným z najnovších návrhov je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý je vypracovaný na základe ústavných garancií.

Asignácia odvodov a 40 odpracovaných rokov

Ústava SR garantuje každému poistencovi právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (tzv. asignácia odvodov). Súčasne ústava ustanovuje, že zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. Z uvedeného dôvodu sa v zákone o sociálnom poistení navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol v zásade po 40 odpracovaných rokoch, čo v zásade zodpovedá získaným 40 rokom obdobia dôchodkového poistenia. Do uvedeného obdobia sa navrhuje nezapočítavať niektoré náhradné doby získané pred 1. januárom 2004.

Väzba dôchodkového veku na strednú dĺžku života

V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky ako aj v nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady EÚ pre Slovenskú republiku „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa ďalej navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera.

Prečítajte si tiež: Humor v živote dôchodcov a detí

Rodičovský dôchodok

V súvislosti so zavedením rodičovského dôchodku a úpravou podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok je potrebné novelizovať aj zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty

V záujme zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a nivelizácie rozdielu medzi dôchodkami priznávanými v jednotlivých rokoch sa navrhuje korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mesačnej mzdy v treťom štvrťroku sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. Negatívny vplyv na sumu dôchodku, ktorý zakladá korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude v dlhodobom horizonte korigovaný naviazaním dôchodkového veku na strednú dĺžku života.

Zvyšovanie dôchodkového veku

Navrhuje sa od ročníka narodenia 1967 opätovne naviazať zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od strednej dĺžky života. Navrhuje sa zachovať zásadu, že osoby narodené v rovnakom roku budú mať rovnaký všeobecný dôchodkový vek. Dôchodkový vek konkrétneho poistenca sa navrhuje ustanoviť ako všeobecný dôchodkový vek znížený za výchovu dieťaťa.

Podmienky nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu

Navrhuje sa, aby nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu vznikol v príslušnom kalendárnom roku (nárok vzniká vždy od 1. januára) vlastnému rodičovi dieťaťa (aj osvojiteľ) a poistencovi, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktorý je poberateľ starobného dôchodku, invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu, vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak dieťa bolo dva roky pred príslušným kalendárnym rokom dôchodkovo poistené. Podmienka dôchodkového poistenia sa považuje za splnenú aj v prípade, ak bolo dieťa poistené iba jeden deň. Súčasne sa navrhuje definovať obdobia, ktoré sa na účely posúdenia nároku na rodičovský dôchodok a jeho výplatu považujú za obdobia dôchodkového poistenia. Nárok na rodičovský dôchodok a jeho výplatu má v zmysle navrhovanej právnej úpravy vzniknúť vlastnému rodičovi dieťaťa (vrátane osvojiteľa) automaticky a náhradnému rodičovi dieťaťa, ktorý toto dieťa vychoval len na základe súhlasného vyhlásenia dieťaťa v zákonom stanovenej lehote. Zároveň sa navrhuje, aby vlastné dieťa mohlo v rovnakej lehote vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok rodičovi nemá vzniknúť. V takom prípade je zachovaná možnosť dieťaťa v ktoromkoľvek nasledujúcom roku vyhlásiť súhlas so vznikom nároku na rodičovský dôchodok. Automatický vznik nároku u vlastných detí a osvojiteľov sa navrhuje vzhľadom na veľký okruh dotknutých osôb.

Zánik nároku na rodičovský dôchodok

Navrhuje sa, aby v prípade existencie nároku na rodičovský dôchodok mohlo dieťa vyhlásiť, že nárok na rodičovský dôchodok má vlastnému rodičovi/osobe, ktorá ho vychovala zaniknúť. Navrhuje sa aby na základe takéhoto vyhlásenia nárok na rodičovský dôchodok zanikol najskôr po piatich rokoch od jeho posledného vzniku. Navrhuje sa, aby v prípade zániku dôchodkového poistenia dieťaťa nárok na výplatu rodičovského dôchodku zanikol od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje splnenie podmienok nároku na výplatu rodičovského dôchodku. Nárok na rodičovský dôchodok však nezaniká. Nárok na výplatu rodičovského dôchodku opätovne vznikne od 1. januára príslušného kalendárneho roka, ak dieťa poberateľa rodičovského dôchodku bolo dôchodkovo poistené v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Navrhuje sa, aby vyššie uvedené vyhlásenia mohlo dieťa urobiť iba vo vzťahu k rodičovskému dôchodku, na ktorý nárok vznikol z titulu platenia poistného na starobné poistenie jeho osobou.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Suma rodičovského dôchodku

Suma rodičovského dôchodku v príslušnom kalendárnom roku sa navrhuje určovať ako 1,5 % jednej dvanástiny úhrnu vymeriavacích základov dieťaťa za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku, z ktorého bolo zaplatené poistné na starobné poistenie, pričom sa navrhuje, aby suma rodičovského dôchodku nemohla byť vyššia ako 1,5% jednej dvanástiny 1,2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

Alternatívna podmienka nároku na predčasný starobný dôchodok

Navrhuje sa ustanoviť alternatívnu podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok - získanie 40 odpracovaných rokov (alternatívnou aktuálnou podmienkou je, aby poistencovi do dovŕšenia dôchodkového veku chýbali maximálne 2 roky). Uvedené sa navrhuje z dôvodu hmotne zabezpečiť osobu, ktorá značnú časť svojho života vykonávala zárobkovú činnosť.

Predchádzanie zvyšovania predčasného starobného dôchodku

V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Rovnaká podmienka vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok sa navrhuje aj v prípade poistenca, ktorý získal obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Krátenie sumy predčasného starobného dôchodku

V kontraste krátenia sumy aktuálneho predčasného starobného dôchodku sa navrhuje pri predčasnom starobnom dôchodku za 40 odpracovaných rokov ustanoviť aktuárne neutrálne krátenie, tak aby celková suma dôchodkových dávok (predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku) bola rovnaká bez ohľadu na to, kedy poistencovi začne byť predčasný starobný dôchodok, resp. starobný dôchodok vyplácaný. V zmysle návrhu by suma predčasného starobného dôchodku za 40 odpracovaných rokov mala byť krátená o 0,3 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Pri splnení alternatívnej podmienky chýbajúcich dvoch rokov do dovŕšenia dôchodkového veku sa navrhuje ponechať krátenie na úrovni 0,5 % za každých začatých 30 dní poberania predčasného starobného dôchodku pred dovŕšením dôchodkového veku. Ak vzhľadom na navrhované opätovné určovanie dôchodkového veku podľa strednej dĺžky života 5 rokov vopred nebude dôchodkový vek poistenca po získaní 40 odpracovaných rokov známy, navrhuje sa aby sa pri určení sumy predčasného starobného dôchodku tohto poistenca použil najvyšší známy dôchodkový vek.

Valorizácia rodičovského dôchodku

Vzhľadom na osobitný charakter navrhovaného rodičovského dôchodku (sumu dôchodku predstavuje priamo asignovaná časť poistného na dôchodkové poistenie dieťaťa poberateľa rodičovského dôchodku) sa navrhuje, aby bol rodičovský dôchodok vylúčený z valorizácie.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Výplata rodičovského dôchodku

Navrhuje sa realizovať výplatu rodičovského dôchodku v pravidelných mesačných lehotách za príslušné kalendárne mesiace vo výplatnom termíne dôchodkových dávok poistenca určeným Sociálnou poisťovňou.

Prechodné ustanovenia

V súlade so zásadou zachovania získaných nárokov sa navrhuje právna úprava, podľa ktorej sa podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok, ktorý vznikol pred 1. V súvislosti s návrhom na ustanovenie rodičovského dôchodku sa navrhuje osobitná lehota na doručenie prvého vyhlásenia dieťaťa. Navrhuje sa, aby dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa aj naďalej určoval v súlade s pravidlami aktuálne účinnej právnej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť dostatočne dlhú lehotu (do 31. decembra 2026), v ktorej Sociálna poisťovňa rozhodne o úprave sumy predčasného starobného dôchodku poberateľa predčasného starobného dôchodku resp. poberateľa starobného dôchodku, ktorý získal 40 odpracovaných rokov pred dovŕšením dôchodkového veku pred účinnosťou tohto zákona.

Určovanie dôchodkového veku

Dôchodkový vek sa určuje pre príslušné ročníky, t. j. osoby narodené v rovnakom roku majú rovnaký dôchodkový vek. Úprava dôchodkového veku je nastavená rekurentne, t. j. na určenie dôchodkového veku pre príslušný ročník, je dôležité poznať dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku. Konkrétne sa navrhuje sledovať zmenu strednej dĺžky života v siedmich referenčných obdobiach, pričom každé referenčné obdobie sleduje zmenu strednej dĺžky života na 5 ročnom horizonte. Pri určovaní dôchodkového veku, je rozhodujúci rok, v ktorom určujeme dôchodkový vek, t. j. rok v ktorom ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis o dôchodkovom veku, od ktorého závisí, z ktorých rokov sa použijú údaje o strednej dĺžke života.

Ageizmus a jeho dopad

S narastajúcim počtom obyvateľstva nad 65 rokov sa s vekovou diskrimináciou stretávame čoraz častejšie. Ageizmus je bežný, spoločensky tolerovaný typ diskriminácie, ktorý sa vzťahuje na stereotypy, predsudky a diskrimináciu súvisiacu so starobou, procesmi starnutia a staršími dospelými.

Štúdie ukazujú, že ageizmus má negatívny vplyv na psychické aj fyzické zdravie starších ľudí. Rutinný ageizmus, ktorý sa vyskytuje v každodennom živote, zahŕňa reklamy proti starnutiu, odmietavé komentáre a iné stručné verbálne, neverbálne a environmentálne nedôstojnosti, ktoré vyjadrujú nepriateľstvo, nedostatok hodnoty alebo úzke stereotypy starších dospelých. Ľudia, ktorí registrovali správy o ageizme alebo ageistické vtipy, dopadli v kohorte najhoršie.

Ageistické vtipy a komentáre môžu mať vplyv na každodenné fungovanie a niekedy hraničia s vekovou diskrimináciou, ktorá je na pracovisku nezákonná. Prieskumy ukazujú, že veľká časť dospelých vo veku nad 45 rokov zažila alebo bola svedkom ageizmu v práci.

Vtipy o starobe a dôchodkoch: Humor alebo diskriminácia?

Vhodný a dobre načasovaný vtip dokáže spríjemniť aj ten najhorší deň. Aj humor má však určité hranice a vtipná poznámka nie vždy a každému prejde. Kým sa totiž na určitých žartíkoch jedni bavia, druhých môže uraziť. Odborníci dokonca uvádzajú, že konkrétny druh vtipkovania sa môže negatívne prejaviť na psychickom aj fyzickom zdraví.

Humor má vo všeobecnosti na ľudí veľmi pozitívny vplyv, ale sú isté druhy vtipov, s ktorými by sme mali byť zdržanlivejší. Ide o vtipy na adresu starších ľudí. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať neškodné, môžu prispievať k negatívnym stereotypom a diskriminácii.

Je dôležité rozlišovať medzi humorom, ktorý je zábavný a neškodný, a humorom, ktorý je urážlivý a diskriminačný. Vtipy by nemali byť založené na zosmiešňovaní veku, fyzických alebo mentálnych schopností starších ľudí. Namiesto toho by mali byť zamerané na pozitívne aspekty starnutia a na skúsenosti, ktoré starší ľudia prinášajú.

Kritika súčasného dôchodkového systému

Súčasný dôchodkový systém na Slovensku čelí viacerým výzvam, ako je starnutie obyvateľstva a potreba zabezpečiť udržateľnosť systému. Niektorí kritici poukazujú na to, že vláda sa viac zameriava na krátkodobé záujmy a získanie peňazí tu a teraz, na úkor budúcnosti.

Obmedzenie dedenia dôchodkových úspor

Ministerka Tomanová minulý týždeň vystrašila sporiteľov plánom obmedziť dedenie dôchodkových úspor. Možné zisky z oslabenia druhého piliera sú pre ňu cennejšie ako zníženie dlhov budúcich generácií.

Podobné úvahy od ministerky práce a šéfa Sociálnej poisťovne nepočujeme. Ich slová naznačujú skôr snahu o plošné obmedzenie dedenia. Nepredložili pritom žiadny podrobnejší návrh, na konkrétne otázky neodpovedajú. Namiesto toho prišiel zlý vtip o „navádzaní na trestný čin“ alebo zmätočný nápad o zdaňovaní úspor, ktorý už o pár dní nebol aktuálny. Tak sa veru nesprávajú politici, ktorí chcú chrániť starých ľudí pred chudobou.

Útoky na druhý pilier

Pri pátraní po iných motívoch treba vidieť kontext útokov súčasnej vlády na druhý pilier. Azda najviac rezonujú premiérove prirovnania DSS-iek k nebankovkám. Alebo jeho unisono tvrdenia s ministerkou práce a šéfom Sociálnej poisťovne o nevýhodnosti druhého piliera pre väčšinu sporiteľov. Čo na tom, že sa odvolávajú na analýzu, ktorá nič také nehovorí? A čo na tom, že existujú analýzy vrátane prepočtov ministerstva financií, DSS-iek, ale aj inštitútu INEKO, ktoré tieto tvrdenia vyvracajú?

Komunikácia vlády nie je férová ani zodpovedná. Zámerne a často klamlivo zvýrazňuje nevýhody druhého piliera a mlčí o jeho výhodách, ako aj o nevýhodách prvého piliera, ktoré sa prejavia po dlhšom čase. Uprednostňuje pritom svoje krátkodobý záujem, ktorým je získať čo najviac peňazí tu a teraz, na úkor budúcnosti. K tomu smeruje aj návrh na obmedzenie dedenia. Prichádza totiž v čase, keď je druhý pilier otvorený a ľudia sa môžu do konca júna vrátiť späť do čisto štátneho systému. Čím viac sa ich vráti, tým viac peňazí bude mať vláda na míňanie. Ale tým väčší bude aj dlh budúcich generácií. Rezort práce asi nie je spokojný, že ľudia možnosť návratu zatiaľ veľmi nevyužívajú. Každé zneistenie sporiteľov preto môže prísť vhod.

Neriešenie skutočných problémov

Na škodu krajiny je, že vláda zamestnaná útokmi na druhý pilier nerieši skutočné problémy dôchodkového systému. Tým kľúčovým je nastavenie prvého piliera tak, aby do budúcnosti nevytváral dlhy. Medzi prvé kroky by malo patriť odstránenie krížových dotácií, ktorými Sociálna poisťovňa dotuje dôchodkový fond z iných fondov. Ak by vláda zreálnila odvodové sadzby, zistili by sme, že do prvého piliera neplatí človek mimo druhého piliera 18, ale približne 24 percent, a „druhopilierista“ neplatí 9, ale približne 15 percent hrubej mzdy. Pomer odvodov človeka mimo druhého piliera a „druhopilieristu“ tak nie je 18:9 percent (čo je dva ku jednej), ale približne 24:15 percent (čo je 1,6 ku 1).

Znamená to, že vzorec, podľa ktorého sa dôchodok z prvého piliera kráti „druhopilieristom“ na polovicu, nie je správny. Inými slovami, podľa dnes platného vzorca budú „druhopilieristi“ ukrátení o časť dôchodku z prvého piliera.

tags: #vtipy #o #dôchodkoch #a #starobe