Sociálny pracovník kreslený obrázok: Využitie kresby ako nástroja poznania dieťaťa v sociálnej práci

Analýza kresby získala nový rozmer s poznaním, že podobne ako aj ostatné správanie človeka, podáva informácie o emocionálnom prežívaní, osobnosti a vzťahoch dieťaťa. V kontexte sociálnej práce, kde je porozumenie dieťaťu kľúčové, sa kresba stáva cenným nástrojom. Tento článok sa zameriava na využitie kresby ako projektívnej techniky v práci sociálneho pracovníka s deťmi.

Projektívne techniky v psychologickej diagnostike

V psychologickej diagnostike a psychoterapii sa posledných šesťdesiat rokov rozvíja projektívna diagnostika a jej neoddeliteľné súčasti - projektívne techniky. Termín projekcia sa v psychologickej literatúre udomácnil vďaka psychoanalýze, kde S. Freud ju popísal ako jeden z psychických obranných mechanizmov. Autorom termínu projektívne techniky je Lawrence K. Frank, ktorý ich v roku 1939 prirovnal k rőntgenovým lúčom.

Hartl a Hartlová (2010) definujú projektívne techniky ako metódy založené na skúmaní osobnosti pomocou neuvedomelých, projektívnych procesov, ktoré odhaľujú emócie, priania, názory a povahové rysy vyšetrovanej osoby. Projektívne metódy sú charakterizované nielen povahou podnetového materiálu, ale predovšetkým prístupom k interpretácii testových výsledkov. V projektívnych technikách ide o málo štruktúrovanú úlohu, ktorá umožňuje takmer neobmedzené množstvo odpovedí, globálny prístup k hodnoteniu osobnosti a zvyčajne účinnosť pri odhaľovaní skrytých, latentných alebo neuvedomovaných aspektov osobnosti.

Kresba ako grafická projektívna metóda

Len čo dieťa vie zobrazovať formy a predmety, začína s nevedomým spredmetňovaním - projekciou osobných pocitov. Kreslenie je pre deti väčšinou príjemnou a príťažlivou činnosťou, eliminuje sa pri nej strach či nechuť výtvarne sa vyjadriť. Zo všetkých prostriedkov, ktoré má psychológ k dispozícii na dôkladnejšie poznanie dieťaťa a skúmanie jeho osobnosti, predstavuje kreslenie najvhodnejší spôsob vyjadrovania. Kresbou totiž dieťa „graficky rozpráva”, bez toho, aby do toho muselo nutne vstupovať hovorené slovo. Dieťa tu odhaľuje obsahy, o ktorých by sa mu inak nevypovedalo ľahko alebo preto, že sa mu ešte nedostáva slov.

Kresba môže poskytnúť orientačný odhad úrovne vývinu rozumových schopností, predovšetkým pri predškolskom a mladšom školskom veku. V kresbe sa odrážajú aj niektoré osobnostné charakteristiky dieťaťa, predovšetkým emočne ladená kvalita sebahodnotenia, ale i napr. postoje k druhým ľuďom. V tejto súvislosti sa využívajú predovšetkým tematické kresby ako je kresba ľudskej postavy alebo rodiny. Tak v súvislosti s projektívnymi metódami hovoríme o grafických projektívnych metódach, kam zaraďujeme Test kresby ľudskej postavy, Test kresby rodiny, Test kresby začarovanej rodiny a iné.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Test kresby ľudskej postavy

V roku 1926 F. Goodenoughová vytvorila Test kresby ľudskej postavy, pri ktorého koncipovaní vychádzala z predpokladu, že detská kresba sa zákonite vyvíja a jej vývoj sa prejavuje pribúdaním detailov, ale i vzrušujúcej správnosti a presnosti, a tak sa môže používať a dodnes sa používa ako metóda na orientačné hodnotenie rozumových schopností dieťaťa. Test v roku 1968 rozšíril a revidoval D. B. Harris, v českej verzii je známy Test kresby postavy Šturma, Vágnerová. V tomto teste sa predpokladá, že dieťa sa identifikuje s nakreslenou postavou a prisudzuje jej také vlastnosti a znaky, aké má samo. Ale nakreslená postava môže reprezentovať aj prianie dieťaťa alebo osobu, ktorá mu je veľmi blízka. Preto je treba výsledky tejto metódy overiť následným rozhovorom s dieťaťom a použitím ďalších testových metód.

Test kresby rodiny

S kresbou rodiny ako projektívnou metódou sa v detskej psychologickej diagnostike stretávame výdatne od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Túto námetovú kresbu odporúčajú u detí od šesť do dvanásť rokov, výnimočne mimo toto vekové pásmo. Predškolské deti nie sú tak kresliarsky vyspelé, aby mohli uspokojivo zobraziť svoje predstavy o rodine a pubertálne deti bývajú k svojim výkonom kritické, čo je závažná zábrana v ich voľnom kresbovom vyjadrovaní. Kresbu rodiny je možné vnímať ako symbolické spracovanie konštelácie primárnej sociálnej skupiny - rodiny, tak ako ju dieťa vníma a prežíva a ako hodnotí jej jednotlivých členov. Spôsob zobrazenia vlastnej rodiny vyjadruje jeho názory, postoje, pocity. Dieťa zobrazí svoju rodinu tak, ako sa mu javí z jeho subjektívneho pohľadu.

Test kresby začarovanej rodiny

Test kresby začarovanej rodiny vznikol viac-menej náhodne v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Test kresby začarovanej rodiny je veľmi užitočná projektívna metóda, ktorú začali používať Matějček a Strohbachová (1981). Autori volili symboliku zvierat, pretože sa im zdala byť prehľadnejšia a pochopiteľnejšia než symbolika rastlín a vecí (dnes sa využíva aj symbolika rastlín a vecí). Skúsenosť s týmto testom je aj v kombinácii s testom kresby rodiny hlavne u detí v školskom veku veľmi dobrá a jej význam je pri skúmaní rodiny nepopierateľný. Symbolické vyjadrenie jednotlivých postáv si dieťa nemusí uvedomiť, a tak je schopné vypovedať na papieri informácie, ktoré by ťažko verbalizovalo. Hlavná sila tejto metódy, zdôrazňujú Matějček a Stohbachová (1981), je v poňatí „kľúčových osôb“. Význam začarovania členov rodiny do zvieraťa je v možnosti sledovať povahové vlastnosti jednotlivých členov rodiny, ktoré sa tu na základe voľných asociácií premietajú do všeobecných charakterov prisudzovaných jednotlivým zvieratám. Matka býva najčastejšie zobrazovaná v podobe vtáka, potom mačky. Kresba začarovanej rodiny doplní významne pohľad dieťaťa na vlastnú rodinu, predovšetkým pokiaľ ide o rozdelenie rolí, moci a statusov, ukáže na skryté konflikty, rivalitu, pocity menejcennosti (Langmeier, Krejčířová, 1998).

Pri posudzovaní emocionálnej percepcie v rodine je dôležité kombinovať kresbu rodiny s kresbou začarovanej rodiny, pretože kresba rodiny síce odokryje túto problematiku, ale symbolika zvierat lepšie na jednej strane zobrazí emocionálne vzťahy detí k rodičom a zároveň na druhej strane predstavuje hlbšie preniknutie k emocionálnej atmosfére v rodine, pretože umožňuje v po rozhovore klásť dieťaťu väčšie množstvo otázok.

Využitie kresby sociálnym pracovníkom

Pri používaní projektívnych metód, resp. kresby ľudskej postavy, kresby rodiny a kresby začarovanej rodiny treba byť opatrný a je nutné používať ich výsledky ako orientačné. Obe testové metódy zlepšujú kontakt s detským klientom na uľahčenie verbalizácie. Kresbové projektívne testy sa bežne používajú v klinickej praxi a je ich veľa. Nie je dôvod, prečo ponechať kresbové metódy na použitie výhradne pre psychológov. Naopak, je možné ich ozrejmiť i odborníkom v iných profesiách zaoberajúcimi sa citovými a sociálnymi väzbami detí, pretože empatický rozhovor s dieťaťom nie je len doménou psychológov, mal by ho byť schopný ktokoľvek, kto s dieťaťom prichádza do osobného kontaktu, hoci na krátky čas.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Kresbové metódy môže využiť sociálny pracovník ako prvotné zahĺbenie, aby sa mohol nad dieťaťom a jeho vzťahmi zamyslieť a konfrontovať ich s inými metódami a odborníkmi, aby mohol s dieťaťom nadviazať kontakt a otvoril komunikáciu s ním, vychádzajúc pritom z faktu, že obrázok napodobňuje skutočnosť tak, ako ju dieťa vníma, alebo by chcelo vnímať. Sociálny pracovník si získané informácie musí prepojiť s klientovou aktuálnou osobnou situáciou z rozhovoru, príp. z ďalších diagnostických postupov. Do etiky práce sociálneho pracovníka patrí tiež pripravenosť primeraným spôsobom dieťaťu ponúknuť spätnú väzbu, zodpovedať prípadné otázky. Predpokladom je vzájomná spolupráca, dôvera a vysvetlenie, že skutočne nejde o test kresliarskych schopností.

Sociálny pracovník Michal Oláh, ktorý dlhodobo pomáha ľuďom bez domova, ťažko chorým, utečencom či ľuďom so závislosťami, hovorí: „Je pre mňa dôležité byť im hlavne nablízku a poskytovať im podporu v ich situácii.“ Skúsenosť s utrpením podľa neho v človeku nutne niečo zmení a treba vedieť, ako s takými zážitkami pracovať.

Terénna sociálna práca

Terénna sociálna práca je špecifická tým, že terénny sociálny pracovník vykonáva svoju prácu v externom prostredí, kde vyhľadáva a kontaktuje sa s klientom, ktorý potrebuje pomoc. Názov terénnej sociálnej práce pochádza z doslovného prekladu anglického termínu „outreach work“. „Terénna sociálna práca je činností, ktorá je zameraná na rizikových jedincov ohrozených sociálno-patologickými javmi, na osoby v sociálnej núdzi a na osoby v aktuálnej krízovej situácii, ktorá je prevádzaná v ich prirodzenom prostredí. Súčasťou terénnej sociálnej práce je depistáž, nadväzovanie kontaktov, poskytovanie sociálnej pomoci, mapovanie lokality z hľadiska výskytu sociálno-patologických javov, vrátane zberu, analýzy a sumarizácie poznaných informácií o príčinách, charaktere a intenzite nepriaznivej situácie“ (Levická, 2006, s. „Terénna sociálna práca je vykonávaná sociálnym pracovníkom v prirodzenom prostredí klienta. Úlohou terénneho sociálneho pracovníka je prediskutovať a vyjednať s klientom spôsob riešenia jeho problému, dôležité je, aby klient súhlasil. V istých prípadoch odporúča klienta ďalším inštitúciám, odborníkom“ (Roman Csikos, 2009, s.

Klenovský (2006) hovorí, že je ťažké definovať terénnu sociálnu prácu. Terénna sociálna práca sa môže realizovať vo viacerých prostrediach (napríklad sídlisko, rodiny, škola). Podľa miesta pôsobenia terénnej sociálnej práce rozlišujeme typy terénnej sociálnej práce:

• Terénna práca v domácnostiach: Uskutočňuje sa v rodinnom prostredí, je to práca zameraná na rodinu alebo klienta v prostredí rodiny, domova. Samotná práca terénneho sociálneho pracovníka spočíva v poznávaní členov rodiny, prostredia a podmienok bývania, kde klient žije.
• Terénna komunálna práca: Uskutočňuje sa v rôznych organizáciách, inštitúciách, školách, komunitných a nízkoprahových centrách, vo väzniciach.
• Nezávislá terénna práca (streetwork): Táto práca sa uskutočňuje v teréne vo verejných priestranstvách, nízkoprahových zariadeniach, kluboch a baroch, kde sa cieľová skupina najčastejšie zdržiava. Slovo streetwork je prevzaté z angličtiny a doslovne v preklade znamená prácu na ulici. Pri tejto terénnej práci (streetwork) ide o presne vymedzenú pouličnú terénnu sociálnu prácu, ktorú vykonávajú tzv. streetworkeri.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pracovník #kreslený #obrázok