Sociálny pracovník a práca s ľuďmi ohrozenými sociálnym vylúčením

Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, najmä pri práci s ľuďmi, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením. Ich práca je zameraná na podporu, aktivizáciu a pomoc jednotlivcom a skupinám, ktoré sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok sa zameriava na komplexnú úlohu sociálneho pracovníka pri práci s marginalizovanými skupinami, s dôrazom na legislatívny rámec, potrebné vzdelanie a špecifiká prístupov.

Kto je odborný pracovník pre marginalizované skupiny obyvateľstva?

Odborný pracovník pre marginalizované skupiny obyvateľstva vykonáva samostatné odborné činnosti poskytovaním sociálnej práce. Postupy zodpovedajú poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb a programov znevýhodneným marginalizovaným skupinám obyvateľstva, vystaveným sociálno-spoločenskej izolácii a rôznym formám diskriminácie. Prostredníctvom individuálnych potenciálov podporuje a aktivizuje život skupiny, záujem o vlastné chápanie a riešenie problémovej situácie, občiansku zodpovednosť, sebarozvoj, zmocňovanie a svojpomoc členov skupín, zabraňuje ich sociálnej dysfunkcii, poskytuje pomoc a oporu v dysfunkčných sociálnych vzťahoch. Podporuje a pomáha pri dosiahnutí požadovaných sociálnych zmien, pri odstraňovaní nežiadúcich prejavov a zabezpečení prirodzeného rozvoja sociálneho fungovania členov skupiny. Pri vykonávaní odborných činností rešpektuje individuálne potreby a potreby cieľových skupín, ich schopnosti, zvyklosti a tradície.

Legislatívny rámec sociálnej práce

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z.

V súčasnosti, v zmysle nariadenia vlády SR č. 5/2016 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o sociálnej práci, nie je na vykonávanie špecializovaných odborných činností v špecializovanom odbore sociálnej práce - sociálnej práce s marginalizovanými skupinami obyvateľstva, zadefinovaný špecializačný vzdelávací program.

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie a ani sa neodporúča žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Pri výkone odbornej činnosti, ktorou je špecializované sociálne poradenstvo, sa vyžaduje jednoročná prax v priamom styku s cieľovou skupinou (podľa § 84 ods. 5 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách…).

Výkon tohto zamestnania vyžaduje zákonom stanovenú odbornú prax:Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Vzdelanie a zručnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník by mal mať vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa.

Sociálny pracovník v roly facilitátora, terapeuta, konzultanta, či iniciátora, pri práci so skupinou disponuje poznatkami a skúsenosťami z oblasti psychoterapie, s metódami a technikami, ktorými dokáže riešiť vyskytnuté situácie v skupine. Cieľom sociálnej práce so skupinou je dosiahnutie požadovanej zmeny, poskytnutie pomoci členom skupiny k samorozvoju a svojpomoci, odstráneniu nežiadúcich a zaťažujúcich prejavov a zážitkov v živote členov skupiny.

Metódy a techniky sociálnej práce

Metódy a techniky sociálnej práce s cieľovými skupinami sú zamerané na znevýhodnené marginalizované skupiny obyvateľstva, najmä rómske komunity žijúce v segregovaných a periférnych lokalitách, bezdomovcov, azylantov, dlhodobo nezamestnaných, zdravotne postihnutých občanov, starších ľudí, deti a mládež a ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Špecializované sociálne poradenstvo je poskytované znevýhodneným marginalizovaným obyvateľom, ktorí sú ohrození chudobou a sociálnym vylúčením, najmä obyvateľom rómskych komunít žijúcich v segregovaných a periférnych lokalitách, bezdomovcom, azylantom, dlhodobo nezamestnaným, zdravotne postihnutým občanom, starším ľuďom, deťom a mládeži.

Sociálna práca v krízových situáciách

Sociálna práca zohráva dôležitú úlohu v krízových situáciách, kedy sa rodina ocitne v kríze, z ktorej sa nevie dostať sama. Vtedy je potrebný zásah štátu a využitie sociálnych služieb, ktoré by mali poskytovať podporu, sprevádzanie, nehodnotiaci prístup, a najmä, krízovú intervenciu. Zákon definuje aj tzv. krízovú sociálnu situáciu, ktorá je vymedzená ako ohrozenie života alebo zdravia fyzickej osoby a rodiny, ktoré vyžaduje bezodkladné riešenie sociálnou službou. Ak by sme sa mali riadiť zákonom, je to práve sociálna práca, ako vedný a interdisciplinárny odbor, ktorý má riešiť krízovú sociálnu situáciu, akou bezpochyby násilie je.

Práca s osobami ohrozenými násilím

Únik pred násilím nie je porovnateľný s únikom zo školy pred hodinou telocviku. Samotný únik predstavuje pre osobu zažívajúcu násilie najrizikovejší moment. Je to moment, ktorý môže byť aj fatálny. Toto si uvedomovali v pomáhajúcich profesiách a sociálnych službách a sociálnej pomoci už v deväťdesiatych rokoch, keď sa téma násilia páchaného na ženách stala politickou témou a začala prenikať na verejnosť ako celospoločenský problém. Najmä vďaka iniciatívam feministických združení a organizácií tu dnes máme služby, ktoré sa vyšpecifikovali na prácu s násilím. Aj vďaka ich práci poznáme i v slovenských podmienkach procesy, postupy a najmä prístupy, ako čo najšetrnejšie a účinne pracovať s touto cieľovou skupinou.

Špecifiká vzdelávania sociálnych pracovníkov v oblasti násilia

Stojí tiež za zmienku, že doteraz sa na vysokých školách, univerzitách či ďalších vzdelávacích inštitúciách venovaných sociálnej práci nevzdelávalo špecificky so zameraním na prácu s osobami ohrozenými násilím. Máme postupy práce a predmety, ako sú práca s marginalizovanými komunitami, práca s užívateľmi a užívateľkami drog, práca s ľuďmi bez domova, ale na prácu s osobami v násilných vzťahoch sa akosi zabudlo. V možnostiach vzdelávania budúcich sociálnych pracovníkov a pracovníčok na Slovensku zriedka nachádzame prístupy rodových alebo queer štúdií.

Profesionalizácia sociálnej práce a feministické prístupy

Dovtedy bola sociálna práca vnímaná ako všeobecná služba štátu, rodine, komunite, teda niečo, čo je povinnosťou, nie profesionálnym, odborným výkonom. V Európe, kde boli a sú sociálne služby a sociálna starostlivosť do veľkej miery manažované štátom, museli sociálne pracovníčky vyvinúť značné úsilie, aby sa ich profesia dočkala uznania. S tým úzko súvisela potreba odlíšiť „profesionálnu“ sociálnu prácu od laických poskytovateľov sociálnych služieb a sociálnej starostlivosti alebo od dobrovoľníckych aktivít. Na to, aby sa sociálne pracovníčky mohli prezentovať ako profesionálky, bolo nevyhnutné stanoviť určité kritériá, na základe ktorých by bolo takéto odlíšenie možné. Na tomto mieste zohrávali významnú úlohu štandardy kvality, ktoré vznikali konsenzom „odborného grémia“. Predstavovali ho profesijné združenia, organizácie alebo konferencie či sympóziá. Vo všetkých týchto oblastiach hrali významnú rolu sociálne pracovníčky-aktivistky, a predovšetkým feministky.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Kresťanský morálny relativizmus v sociálnej práci

V európskom priestore pri tvorbe koncepcií sociálnej práce zohráva doteraz hlavnú úlohu kresťanský morálny „relativizmus“, teda morálka hlásajúca „miluj blížneho ako seba samého“ a pod. Boli to práve cirkvi, ktoré v Európe zavádzali vzdelávanie v tomto odbore. Problém je tiež, ak rozdeľujeme ľudí napríklad do kategórií, ako veriaci a neveriaci, a následne skĺzavame do očakávaní, že veriaci sú tí dobrí a na správnej ceste, kým neveriacich ľudí je potrebné „odvrátiť zo zlej cesty“. Koncept „kresťanskej lásky“ v sociálnej práci môže tiež viesť k podporovaniu rodových stereotypov. Je to sféra, kde majú ženy jasnú rolu večne prijímajúcej a starostlivej osoby a muži sú tí, čo vládnu a držia kormidlo. Iné komunity, ako LGBTQI+ ľudia, sa, nanešťastie, v tomto koncepte ani nespomínajú.

Feministické prístupy v sociálnej práci

Feministické prístupy sú postavené na nehodnotení, nesúdení životných situácií ľudí a rolí, v ktorých sa ocitli. Ich základným cieľom je inklúzia na báze rovnosti. Ak máme hovoriť o profesionálnych sociálnych službách, k ich základom by mali patriť nehodnotenie, prijatie klientov a klientok takých, akí a aké sú, a spoločné hľadanie riešení, ktoré budú vhodné pre nich, nie pre nás. Práve feministické a rodové prístupy v práci s touto cieľovou skupinou pomáhajú nastavovať zrkadlo.

Financovanie sociálnych služieb pre obete násilia

V súčasnosti sú všetky špecializované sociálne služby, aj Koordinačno-metodické centrum pre rodovo podmienené a domáce násilie, pod ktoré patrí aj súčasná Národná linka pre ženy zažívajúca násilie, z väčšej časti financované zo zdrojov Európskej únie (konkrétne z Európskeho sociálneho fondu), nie zo štátneho rozpočtu. Okrem európskej pomoci existujú aj iné mechanizmy, napríklad Nórsky finančný mechanizmus, ktorý je rovnako aktívny v tejto téme. Ale ako každá grantová schéma, aj táto skončila a služby pre ženy a deti zažívajúce násilie (ktoré sa špecializovali a sprofesionalizovali) zostali bez kontinuálneho financovania.

Problémy v praxi sociálnych služieb

Nastavenie sociálnych služieb, citlivejšie vnímanie témy násilia a práca so stereotypmi poradcov a poradkýň sú preto nevyhnutné, ak chceme skutočne eliminovať domáce násilie a násilie v intímnych vzťahoch. Neporovnateľne vyšší potenciál efektívneho riešenia problematiky má feministický koncept sociálnej práce, ktorý sa na násilie pozerá z rodovej perspektívy.

tags: #sociálny #pracovník #práca #s #ľuďmi #ohrozenými