Sociálny pracovník: Popis práce a povinnosti

Sociálna práca je multidisciplinárna oblasť, ktorá sa zameriava na zlepšovanie života jednotlivcov, rodín, skupín a komunít. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v poskytovaní pomoci a podpory ľuďom, ktorí sa ocitli v ťažkých životných situáciách. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na prácu sociálneho pracovníka, jeho povinnosti a úlohy v spoločnosti.

Základy sociálnej práce

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá podporuje sociálne zmeny, rieši problémy v medziľudských vzťahoch a zlepšuje život prostredníctvom rozvoja schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia, pričom sa opiera o vedecké poznatky o ľudskom správaní a sociálnom systéme. Každá národná asociácia má svoju vlastnú definíciu sociálnej práce, ale všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti.

V minulosti bola sociálna práca orientovaná represívne, zameriavala sa na odstraňovanie a nápravu nežiadúceho vývoja. V súčasnosti sa preorientovala na preventívne aktivity, ktoré sú zamerané na predchádzanie nežiadúceho vývoja v spoločnosti.

Sociálna práca je vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, ako aj na prípravu odborníkov do tejto oblasti. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Sociálna pomoc

V slovenských podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z.). Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Súčasná sociálna práca má verejný charakter - je dostupná pre všetkých občanov, inštitucionálnu formu - na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie, preventívny charakter - zameriava sa na predchádzanie alebo minimalizovanie patologických javov v spoločnosti, pluralitu zdrojov - využíva všetky dostupné zdroje pre potreby klientov, úzky vzťah medzi teóriou a praxou - prax je základ pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny a premenlivý charakter - súvisí so sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami konkrétnej krajiny.

Pomoc a pomáhanie v sociálnej práci

Fylogenéza ľudstva ukazuje, že človek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny, skupiny. Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci: spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny, organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí, …) Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály. Špitál poskytoval stravu, ošatenie, ošetrenie, ale i duchovnú pomoc a prístrešie, ktoré zastrešovala cirkev.

Pomoc sa najskôr poskytovala individuálne, neskôr sa začala organizovať a stala sa predmetom úvah mnohých mysliteľov a snahou obcí a miest.

Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné. Ich výkon pomoci je dnes riadený pravidlami, o ktorých rozhodujú profesionálne zväzy - asociácie a komory.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Pojem pomoc sa mení spolu so zmenami, ktoré prebiehajú vo vnútri spoločnosti a je závislá na jej štruktúre, kultúre, náboženstve a podobne.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy: individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc, sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter a služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci.

Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: - zraniteľnosť a závislosť - na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým. Rovnako neovplyvniteľnou dimenziou existencie človeka je smrteľnosť.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú: nezamestnanosť, chudoba, choroba (zdravotná alebo duševná), staroba, smrť živiteľa, úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie, strata rodiny, strata domova, rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

S neustálym nárastom potreby pomoci sa kontinuálne zvyšovala aj miera pomoci a rozširovali sa formy poskytovanej pomoci. Prvotné individuálne pomáhanie prestalo spĺňať požadovanú úroveň, pomoc sa začala organizovať a postupne sa vytvárali inštitúcie, ktoré sa zaoberali jej realizáciou a ktoré sú dnes vo veľkej miere financované (a tým aj kontrolované) z verejných zdrojov.

Vznik inštitúcií bol základným predpokladom pre poskytovanie pomoci na odbornej úrovni a je namierená na oblasť zvládania problémov a rizík modernej spoločnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Počas životného cyklu sa stretávame s rozličnými formami pomoci, vrátane celej škály foriem sociálnej pomoci. Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na: horizontálnu a vertikálnu. Pri horizontálnom členení ide o pomoc, potreba ktorej vychádza z oblastí napríklad: zdravotnej, hospodársko-materiálnej, psychologickej (psychoterapia), sociálnej (poradenstvo). Pri vertikálnom členení rozlišujeme pomoc podľa jej adresátov, teda pomoc je určená - jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti (sociálno-právna ochrana, duševná hygiena, …) a globálnemu svetovému spoločenstvu (napr. rozvojová pomoc)

Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci: odborné vedenie, sprevádzanie, poradenstvo a terapia. Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.

„Pomôž nám rozšíriť naše možnosti“ dôvodom pomoci je chýbanie alebo nedostatok zručností. Pomoc realizujeme poskytovaním poznatkov a vedomostí. „Pomôž nám využiť naše možnosti“ dôvodom pomoci je pre vnútorné zablokovanie systému. Spôsobom pomoci je podpora existujúcej štruktúry. „Pomôž nám znášať našu situáciu“ dôvodom pomoci sú neodstrániteľné problémy. Spôsobom pomoci je stabilizácia systému pomocou cudzej štruktúry. “Pomôž nám odstrániť naše utrpenie“ dôvodom pomoci sú odstrániteľné problémy. Spôsob pomoci je prispieť k riešeniu (odstráneniu) problematického systému.

Ak klient pomoc nehľadá a neprichádza si pre ňu k sociálnemu pracovníkovi potom spoluprácu sociálneho pracovníka s klientom môžeme nazvať skôr starostlivosťou, opatrovaním, kontrolou, poručníctvom a podobne.

Ponúkanie pomoci by malo byť formou spolupráce, v ktorej sa stretávajú dvaja rovnocenní partneri => klient a sociálny pracovník.

V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu: objasňovanie, presvedčovanie, dozor. Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu (ak ju sociálny pracovník dokáže zachytiť a počuť). Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci: sprevádzanie, vzdelávanie (návody a poučenie), poradenstvo a terapia.

Sociálna starostlivosť vs. Sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým, že sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne a klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na: klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť, sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú: štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení, obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie, sociálna poisťovňa, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie, občianske združenia, nadácie, spolky, …

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako: určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan a formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.

Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka. “Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.“

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie, napomáhanie.

V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje: o tom v čom chce pomôcť, akú formu pomoci potrebuje a volí si pomáhajúcu osobu.

Sociálnu pomoc chápeme ako: sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne: Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc. Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné. Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti.

Sociálnu pomoc môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to aj vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru.

Popis práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadi a koordinuje aktivity.

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Na výkon tohto zamestnania sa zo zákona nevyžaduje žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Povinnosti sociálneho pracovníka

Medzi hlavné povinnosti sociálneho pracovníka patrí:

• Posudzovanie životnej situácie klientov: Sociálny pracovník analyzuje individuálne alebo skupinové potreby klientov sociálnej starostlivosti.
• Sociálna prevencia a intervencia: Sociálny pracovník vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.
• Sociálna rehabilitácia: Samostatne vykonáva sociálnu rehabilitáciu.
• Vyhľadávanie a motivovanie klientov: Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov.
• Riadenie sociálnych procesov: Zabezpečenie prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadi a koordinuje aktivity.
• Vedenie sociálnej dokumentácie: Vedenie sociálnej dokumentácie klientov a zaznamenávanie sociálnych intervencií.
• Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov: Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti.
• Spolupráca s inštitúciami: Spolupráca s inými inštitúciami, ako napr.: zdravotníctvo, školstvo a pod.
• Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately:
  • Opatrenia podľa § 11 ods. 3 písm.
  • Opatrenia podľa § 12 ods. 1 písm.
  • Sociálne poradenstvo podľa § 44a ods. 1 písm. a) a opatrenia podľa § 44a ods. 1 písm.
  • Povinnosť uvedenú v § 14 ods.
• Sociálne služby:
  • Špecializované sociálne poradenstvo (§ 16, ods.
  • Sociálna posudková činnosť (§ 50, ods. 3).
• Aplikácia metód sociálnej práce: Aplikuje erudovane v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie široký arzenál metód a techník sociálnej práce.

Požiadavky na výkon práce sociálneho pracovníka

• Vzdelanie: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie I., II. alebo III. stupňa v odbore sociálna práca.
• Znalosti:
  • Etapy transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, aktuálna sociálna politika v legislatívnom zázemí Slovenskej republiky, systém sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc, sociálna podpora).
  • Cieľové skupiny výkonu sociálnej práce a špecifiká sociálnej práce s cieľovými skupinami, špecifiká cieľových skupín sociálnej práce - rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia; opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúcei trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu; nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody; nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít; umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.
  • Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a i.
  • Aplikovaná sociálna politika, teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum); aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania); politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti); komunálna sociálna politika; financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky; participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).
  • Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
  • Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém (súčasný stav poznania problému, teoretické východiská skúmanej problematiky), metodológia výskumu, výskumné otázky (hlavná, čiastkové), výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka (objekt výskumu, výber respondentov), metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.
  • Charakteristika, podstata a význam manažmentu v sociálnej práci, strategické plánovanie, manažérske rozhodovanie, vedenie ľudí, bežné riadenie verzus projektové riadenie, základy projektovej práce.
  • Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.
  • Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.
• Zručnosti:
  • Napr. zásady efektívnej komunikácie; asertívne správanie; zvládanie záťažových situácií v sociálnej práci a pod.
  • Podieľanie sa na vedení sociálnej dokumentácie klienta a zaznamenávanie sociálnych intervencií pod gesciou sociálneho pracovníka.
  • Poskytovanie informačných a poradenských služieb na úrovni základného sociálneho poradenstva v oblasti nemocenského a dôchodkového poistenia, nemocenských a dôchodkových dávok, príspevkov štátnej sociálnej podpory, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti, v oblasti spôsobilosti na právne úkony - obmedzenia, prinavrátenia, opatrovníctva.
  • Napr. krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi a pod.
  • Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.

Asistent sociálnej práce

Asistent sociálnej práce poskytuje informačné a poradenské služby na úrovni základného sociálneho poradenstva a vykonáva odborné činnosti, ktoré mu umožňuje príslušná legislatíva v oblasti nemocenských a dôchodkových dávok, príspevkov štátnej sociálnej podpory, sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, služieb zamestnanosti. Samostatne vykonáva sociálnu rehabilitáciu. Asistent sociálnej práce pod gesciou sociálneho pracovníka vyhľadáva, oslovuje a motivuje na spoluprácu klienta s ohľadom na špecifiká a potreby príslušnej skupiny klientov. Disponuje znalosťami z oblasti špecifík a charakteristík cieľovej skupiny, s ktorou pracuje a pozná mechanizmy jej správania, a tak sa efektívne podieľa na zbere informácií pre posúdenie životnej situácie klienta, pre plánovanie a implementáciu efektívnych intervenčných metodík konkrétnej sociálnej cieľovej skupiny.

Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax nevyžaduje.

Legislatívny rámec

Výkon sociálnej práce a činnosti sociálneho pracovníka sú upravené zákonom č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje podmienky výkonu sociálnej práce, odborné činnosti v oblasti sociálnych vecí a rodiny, ako aj zriadenie a činnosť Komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce.

Komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Jej cieľom je zabezpečovať a zvyšovať úroveň výkonu sociálnej práce, chrániť práva a záujmy svojich členov a presadzovať ich odborné, pracovné a sociálne záujmy.

Členstvo v komore

Členstvo v komore je dobrovoľné. Podmienkou pre zápis do zoznamu členov komory je splnenie kvalifikačného predpokladu na výkon sociálnej práce a vykonávanie sociálnej práce v praxi.

Orgány komory

Orgánmi komory sú:

• Snem komory (najvyšší orgán)
• Predstavenstvo komory (odvolací orgán)
• Profesijná rada komory
• Disciplinárna komisia komory
• Štatutárny orgán komory (predseda komory)

Disciplinárne opatrenia

Komora môže ukladať svojim členom disciplinárne opatrenia za porušenie povinností, ako napríklad:

• Písomné napomenutie
• Peňažnú pokutu
• Prerušenie členstva v komore
• Vylúčenie člena komory z komory

Akreditácia vzdelávacích programov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky udeľuje akreditácie vzdelávacím inštitúciám na uskutočňovanie špecializačných a nadstavbových vzdelávacích programov v oblasti sociálnej práce.

Akreditačná komisia

Ministerstvo zriaďuje akreditačnú komisiu ako poradný orgán na overovanie plnenia podmienok udelenia akreditácie.

tags: #socialny #pracovnik #popis #prace, #povinnosti