Porušovanie povinností sociálnym pracovníkom: Práva, povinnosti a dôsledky

Z pracovného pomeru, ktorý je uzatvorený medzi zamestnancom a zamestnávateľom, vyplývajú pre obe strany určité práva a povinnosti. Tento článok sa zameriava na povinnosti zamestnanca, konkrétne sociálneho pracovníka, a na možné dôsledky ich porušenia.

Pracovná disciplína a jej zdroje

Pracovná disciplína predstavuje súhrn povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z rôznych zdrojov. Medzi tieto zdroje patrí:

• Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.)
• Pracovná zmluva
• Kolektívna zmluva (ak je u zamestnávateľa uzatvorená)
• Ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy
• Pracovný poriadok
• Iné interné predpisy zamestnávateľa

Dodržiavanie pracovnej disciplíny je kľúčové pre riadny chod organizácie a efektívne plnenie pracovných úloh.

Základné povinnosti zamestnanca

Zákonník práce v § 81 upravuje základné povinnosti zamestnanca. Medzi tieto patrí:

• Pracovať zodpovedne a riadne: Táto povinnosť sa posudzuje vo vzťahu k výsledkom práce zamestnanca.
• Dodržiavať pracovný čas: Zamestnanec je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii na pracovisku po celú dobu pracovného času. Obsahom tejto povinnosti je aj povinnosť byť k dispozícii v stave spôsobilom na vykonávanie práce.
• Dodržiavať pokyny zamestnávateľa: Pri vykonávaní práce je zamestnanec viazaný pokynmi svojho zamestnávateľa či nadriadených.
• Oboznamovanie sa s predpismi: Po nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na prácu vykonávanú zamestnancom, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
• Ochrana majetku: Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia, poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu ani k bezdôvodnému obohateniu.
• Ochrana obchodného tajomstva: Zamestnanec je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť škodu. Táto povinnosť súvisí aj s § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
• Oznamovacia povinnosť: V rámci tejto povinnosti zamestnanec písomnou formou oznamuje zmeny, napr.
• Zákaz konkurenčnej činnosti: V prípade, že chce zamestnanec vykonávať taký druh zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, je povinný požiadať o súhlas zamestnávateľa. Zamestnávateľ môže udelený súhlas v budúcnosti z vážnych dôvodov písomne odvolať. Zákonník práce ustanovuje aj výnimku.

Porušovanie pracovnej disciplíny a jeho prejavy

V súčasnosti sú zamestnanci čoraz vynaliezavejší v spôsoboch porušovania pracovnej disciplíny. Medzi najčastejšie prejavy patria:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Nedodržiavanie pracovného času: Napríklad neskoré príchody, skoré odchody alebo neospravedlnená absencia. Za neospravedlnenú absenciu v práci je zamestnávateľ oprávnený pristúpiť ku kráteniu dovolenky zamestnanca. V súlade s § 109 ods. 3 Zákonníka práce: „Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.
• Neriešenie pracovných úloh: Zamestnanec je povinný využívať pracovný čas na plnenie pracovných úloh, ktoré mu zamestnávateľ uložil. Najčastejšími prípadmi porušovania povinnosti využívať pracovný čas na prácu sú napr. V zahraničí sa úmyselné vyhýbanie a zaháľanie zamestnanca, pri ktorom tento zamestnanec používa informačné technológie, ako napr.
• Nerešpektovanie pokynov zamestnávateľa: Zamestnanec je v súlade s § 81 písm. Ak by pokyn zamestnávateľa nebol vydaný v súlade s právnymi predpismi, za nesplnenie takéhoto pokynu nemôže byť zamestnanec sankcionovaný. Uvedené vyplýva z § 47 ods. 3 písm.
• Porušovanie liečebného režimu: Liečebným režimom sa v zmysle § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozumie životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. V rámci liečebného režimu môže lekár pacientovi (zamestnancovi) určiť aj vychádzkové hodiny, t. j. Porušením liečebného režimu nie je, ak dočasne práceneschopný zamestnanec napr. Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca, ktorý určil jeho ošetrujúci lekár, kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
• Porušovanie interných predpisov: Zamestnanec je povinný dodržiavať nielen všeobecne záväzné právne predpisy, ako napr. rôzne zákony (Zákonník práce, zákon o BOZP a pod.), ale aj predpisy, ktoré vydal zamestnávateľ (napr.
• Fajčenie na pracovisku: V súčasnosti stúpa počet zamestnávateľov, ktorí presadzujú zákaz fajčenia na pracovisku. Zamestnávateľ je povinný uplatňovať a dbať na dodržiavanie všeobecných zásad prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Medzi takéto zásady možno v súlade s § 5 ods. 2 zákona o BOZP zaradiť aj vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika. Takýmto rizikom môže byť napr. vznik požiaru alebo výbuchu. K požiaru môže dôjsť z rôznych príčin (napr. Fajčením možno rozumieť požívanie tabakových výrobkov (napr. cigareta, cigara…). Ust. § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 377/2004 Z. z. Zákaz fajčenia na pracovisku upravuje § 6 ods. Zamestnávateľ je v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia povinný dbať na to, aby na pracovisku nedochádzalo fajčením k ohrozovaniu zdravia zamestnancov. Je taktiež povinný zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu. Zamestnávateľ, ktorý mieni dodržiavať predpisy týkajúce sa ochrany fajčiarov, by mal preto prijať potrebné opatrenia. Opatrenia spočívajú napr. vo vymedzení vhodných priestorov pre fajčiarov, napr. Smernice o ochrane nefajčiarov a zákaze fajčenia, protipožiarne predpisy…), ktoré upravia napr. zákaz fajčenia na celom pracovisku alebo aj v jeho okolí (napr. Z § 9 ods. 1 písm. Na druhej strane je zamestnanec v súlade s § 12 ods. 2 písm. Ak zamestnanec poruší zákaz fajčenia na pracovisku, môže ho zamestnávateľ upozorniť na porušenie pracovnej disciplíny. V prípade, že tento zamestnanec poruší zákaz fajčenia na pracovisku aj po druhý raz v priebehu šiestich mesiacov, môže mu zamestnávateľ spolu s druhým upozornením na porušenie zákazu fajčenia dať aj výpoveď. Porušenie zákazu fajčenia možno klasifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny napr. vtedy, keď zamestnanec poruší zákaz fajčenia na takom pracovisku, kde je dodržiavanie zákazu fajčenia priam nevyhnutné, napr. na pracovisku, kde sú vykonávané stavebné práce v súlade s vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností. Zákaz fajčenia je pre stavebné práce ustanovený v prílohe č.
• Požívanie alkoholu na pracovisku: Zo strany všetkých zamestnancov sa očakáva dôsledné plnenie pracovných povinností a dodržiavanie právnych predpisov, medzi ktoré patrí aj zákaz požívať alkohol na pracovisku. Ustanovenie § 12 ods. 3 zákona o BOZP ustanovuje výnimku zo zákazu požívania alkoholu. Výnimka sa týka úzkeho okruhu zamestnancov, spravidla ide o zamestnancov, ktorí ho reprezentujú, alebo o zamestnancov, ktorí majú špecializované profesie (napr. Požívanie alkoholických nápojov (okrem výnimky podľa § 12 ods. 3 zákona o BOZP) na pracovisku v pracovnom čase či mimo pracoviska v pracovnom čase, či nastupovanie do práce pod vplyvom alkoholu môže zamestnávateľ považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. V prípade jeho preukázania je splnená podmienka na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa pre závažné porušenie pracovnej disciplíny v súlade s § 68 ods. 1 písm.

Sankcie za porušenie pracovnej disciplíny

Zamestnávateľ môže zamestnanca, ktorý porušil pracovnú disciplínu, postihnúť rôzne.

• Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa spravidla považuje napr.
• Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa spravidla považuje napr. v období za posledných 6 mesiacov upozornil zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny, vyzval ho na odstránenie nedostatkov a zároveň ho upozornil na možnosť výpovede. V prípade, ak zamestnanec tieto nedostatky v primeranom čase neodstráni, po druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom môže zamestnávateľ uplatniť výpoveď. Na uplatnenie výpovede nie je potrebné opakovanie toho istého porušenia pracovnej disciplíny, môže ísť aj o iné porušenie (napr. V zmysle judikátu R 64/1973 dvojmesačná lehota uvedená v § 63 ods. 4 Zákonníka práce začne plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvie o dôvode výpovede.
• Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným opatrením. Zamestnávateľ môže, v súlade s § 68 ods. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol (§ 68 ods. Lehota podľa vyššie uvedeného je prekluzívna. Ust. § 68 ods. Avšak môže s nimi (s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke) pri závažnom porušení pracovnej disciplíny skončiť pracovný pomer výpoveďou. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže viesť aj to, ak zamestnanec falšuje evidenciu dochádzky s cieľom získať finančný prospech vo forme mzdy bez toho, aby zamestnanec poskytol svojmu zamestnávateľovi protiplnenie vo forme vykonanej práce. Takýmto prípadom sa zaoberal Najvyšší súd ČR v konaní pod spisovou značkou sp. zn. 21 Cdo 2596/2011. Príklad č. Čo sa týka skutkovej podstaty prípadu, tá spočívala v konaní zamestnanca, ktorý sa na začiatku pracovnej doby síce dostavil na pracovisko a v súlade s internými predpismi zamestnávateľa si do dochádzkovej knihy zaznamenal svoj príchod do práce, avšak na to pracovisko opustil a zvyšok pracovnej doby strávil mimo toto pracovisko a venoval sa svojim súkromným záležitostiam. Keďže zamestnanec so skončením pracovného pomeru vyššie uvedenou formou nesúhlasil, obrátil sa na súd, aby tento určil neplatnosť okamžitého skončenia jeho pracovného pomeru. Najvyšší súd ČR poukázal, že v konaní nebolo sporné, že by zamestnanec porušenie, ktoré sa mu vytýkalo, nevykonal, a taktiež nebolo sporné ani to, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom je potrebné prihliadať aj na to, či išlo o prvé alebo opakované porušenie pracovných povinností a na súvislosť porušenia s tým, aké má zamestnanec postavenie u zamestnávateľa. Najvyšší súd ČR poukázal na to, že zamestnanec predstieral výkon práce, ktorú však skutočne v daný deň nevykonával, tým sa pokúsil získať konkrétnu výhodu, ktorou mala byť mzda za prácu, ktorá vykonaná nebola. Takýmto konaním sa zamestnanec vlastne snažil o nezákonné zníženie majetku zamestnávateľa, čím sa dopustil porušenia povinnosti vyplývajúcej mu z právnych predpisov vzťahujúcich sa na ním vykonávanú prácu, pričom toto porušenie je závažným porušením pracovnej disciplíny.

Povinnosti sociálneho pracovníka v zmysle zákona o sociálnych službách

Okrem všeobecných povinností zamestnanca vyplývajúcich zo Zákonníka práce, má sociálny pracovník aj špecifické povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje poskytovanie sociálnych služieb, práva a povinnosti poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb.

Základné povinnosti poskytovateľa sociálnej služby (§ 71)

Poskytovateľ sociálnej služby je povinný:

• Plánovať poskytovanie sociálnej služby podľa individuálnych potrieb, schopností a cieľov prijímateľa sociálnej služby, viesť písomné individuálne záznamy o priebehu poskytovania sociálnej služby a hodnotiť priebeh poskytovania sociálnej služby za účasti prijímateľa sociálnej služby (ďalej len „individuálny plán“).
• Individuálny plán podľa odseku 1 je komplexný, flexibilný a koordinovaný nástroj na aktívnu spoluprácu poskytovateľa sociálnej služby, prijímateľa sociálnej služby, jeho rodiny a komunity. Ciele individuálneho plánu vychádzajú z individuálnych potrieb prijímateľa sociálnej služby a spolupráce prijímateľa sociálnej služby a poskytovateľa sociálnej služby. Individuálny plán je koordinovaný pracovníkom, ktorý podporuje a sprevádza prijímateľa sociálnej služby v procese individuálneho plánovania (ďalej len kľúčový pracovník).
• Poskytovateľ sociálnej služby uvedenej v § 26, 27, 29, 32, 34 až 39 je povinný dodržiavať maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného svojho zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov podľa prílohy č. 1.
• Poskytovateľ sociálnej služby je povinný plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm.
• Poskytovateľ sociálnej služby je povinný s postupmi, pravidlami a podmienkami spracovanými v súlade s prílohou č. 2 písm.
• Poskytovateľ sociálnej služby je povinný na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie.
• Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadení nemožno používať prostriedky netelesného a telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby.
• Použitie prostriedkov obmedzenia netelesnej povahy prijímateľa sociálnej služby má prednosť pred použitím prostriedkov telesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Nevyhnutné telesné obmedzenie nariaďuje, schvaľuje alebo dodatočne bezodkladne schvaľuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov podľa odseku 3 nemožno dodatočne schvaľovať.

Formy sociálnych služieb (§ 24)

• Ambulantná forma sociálnej služby (ďalej len „ambulantná sociálna služba“) sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie.
• Terénnu formu sociálnej služby možno poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu fyzickej osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
• Pobytová forma sociálnej služby v zariadení (ďalej len „pobytová sociálna služba“) sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie. Pobytová sociálna služba sa poskytuje ako celoročná sociálna služba alebo týždenná sociálna služba.
• Poskytovanie terénnej formy sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. Ak terénna forma sociálnej služby alebo ambulantná sociálna služba nie je vhodná, účelná alebo dostatočne nerieši nepriaznivú sociálnu situáciu fyzickej osoby, poskytuje sa pobytová sociálna služba.

Odborné činnosti v sociálnych službách (§ 11)

• Pomoc pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 1.
• Odbornú činnosť podľa odseku 1 písm.
• Odborné činnosti podľa odseku 1 písm.
• Poskytovateľ sociálnej služby nemôže zabezpečovať odborné činnosti, okrem ošetrovateľskej starostlivosti v zariadení podľa odseku 1 písm.

Ďalšie povinnosti poskytovateľa sociálnej služby

• Stravovanie (§ 12): Stravovanie podľa odseku 1 je poskytovanie stravy v súlade so zásadami zdravej výživy a s prihliadnutím na vek a zdravotný stav fyzických osôb podľa stravných jednotiek. Za stravnú jednotku sa považujú náklady na suroviny. Za celkovú hodnotu stravy sa považujú náklady na suroviny a režijné náklady na prípravu stravy. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať celodenné stravovanie, za ktoré sa považujú raňajky, obed, večera a dve vedľajšie jedlá; pri diabetickej diéte, pri bielkovinovej diéte a pri výživnej diéte tri vedľajšie jedlá. Prijímateľ sociálnej služby v zariadení s celoročnou pobytovou sociálnou službou alebo týždennou pobytovou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je povinný odobrať v rámci tejto sociálnej služby aspoň dve jedlá denne, z ktorých jedno musí byť obed alebo večera. Pri poskytovaní sociálnej služby v zariadení s ambulantnou sociálnou službou s poskytovaním stravovania je poskytovateľ sociálnej služby povinný poskytovať stravovanie, ktoré zahŕňa raňajky, desiatu, obed a olovrant. Povinnosť prijímateľa sociálnej služby v zariadení s poskytovaním stravovania odobrať v rámci tejto sociálnej služby jedlo ustanovená v odseku 4 sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorý nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 prvého bodu a pri úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť podľa prílohy č. 4 časti II písm.
• Zabezpečenie nevyhnutných podmienok (§ 13): Utváranie podmienok na vykonávanie nevyhnutnej základnej osobnej hygieny podľa odseku 1 písm. Vzdelávanie podľa odseku 1 písm. Záujmová činnosť podľa odseku 1 písm. a) šiesteho bodu a na účely odseku 1 písm. Osobným vybavením podľa odseku 1 písm. b) prvého bodu je šatstvo, obuv, hygienické potreby, školské potreby a iné veci osobnej potreby. Nevyhnutné ošatenie a obuv podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá si nevie alebo nemôže zabezpečiť nevyhnutné ošatenie a obuv v rozsahu potrebnom na zachovanie ľudskej dôstojnosti.
• Sociálne poradenstvo (§ 14): Sociálne poradenstvo je odborná činnosť zameraná na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii. Základné sociálne poradenstvo je posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
• Materiálno-technické vybavenie (§ 15): Mať základné materiálno-technické vybavenie podľa prílohy č.

Niektoré typy sociálnych služieb a s nimi spojené povinnosti

• Sociálne služby krízovej intervencie (§ 30): Sociálne služby krízovej intervencie sa poskytujú na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. Za sociálnu službu, ktorá má nízkoprahový charakter, sa na účely tohto zákona považuje sociálna služba, ktorá je pre fyzickú osobu ľahko dostupná najmä vzhľadom na miesto, v ktorom sa fyzická osoba zdržiava, a na výšku úhrady za sociálnu službu. Sociálna služba sa poskytuje anonymne bez preukazovania identity tejto fyzickej osoby dokladom totožnosti a bez ohľadu na prejavy požitia návykovej látky. Terénna sociálna služba krízovej intervencie sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. V nízkoprahovom dennom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm.

• Komunitné centrum (§ 36a): V komunitnom centre sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. Odborné činnosti uvedené v odseku 1 písm.

  Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Nocľaháreň (§ 37): V nocľahárni sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm.

• Útulok (§ 38): V útulku sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm.

• Domov na polceste (§ 39): V domove na polceste sa poskytuje sociálna služba na určitý čas fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm.

• Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu (§ 39a): Nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu sa poskytuje fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm.

• Zariadenie núdzového bývania (§ 40): V zariadení núdzového bývania sa fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. Ak je potrebné chrániť život a zdravie fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. g), zabezpečuje sa v zariadení núdzového bývania utajenie miesta jej ubytovania a jej anonymita. To platí aj vtedy, ak fyzická osoba v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. Ak je to vhodné a účelné, sociálnu službu v zariadení núdzového bývania možno poskytovať aj oddelene len pre niektorú vybranú cieľovú skupinu z fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 2 písm. Zariadenie núdzového bývania môže poskytovať sociálne poradenstvo aj fyzickej osobe, ktorá spôsobila nepriaznivú sociálnu situáciu podľa § 2 ods. 2 písm. g). Sociálne poradenstvo podľa prvej vety nemožno poskytovať v objekte zariadenia, v ktorom sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm.

  Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Zariadenie podporovaného bývania (§ 41): V zariadení podporovaného bývania sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe od 16. roku veku do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 a na dohľad, pod ktorým je schopná viesť samostatný život. Dohľad na účely poskytovania sociálnej služby v zariadení podporovaného bývania je usmerňovanie a monitorovanie fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 pri zabezpečovaní sebaobslužných úkonov, úkonov starostlivosti o svoju domácnosť v rámci zariadenia a základných sociálnych aktivít podľa prílohy č. Sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania možno poskytovať v byte alebo rodinnom dome.

• Zariadenie opatrovateľskej služby (§ 43): Fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej IV podľa prílohy č. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje sociálna služba na určitý čas plnoletej fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č.

• Rehabilitačné stredisko (§ 44): V rehabilitačnom stredisku sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. a) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. b) nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm.

• Špecializované zariadenie (§ 45): V špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. Na vzdelávanie podľa odseku 2 písm.

• Denný stacionár (§ 46): V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. a) je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. b) je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č.

• Opatrovateľská služba (§ 41): Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený p…

Dôsledky porušenia povinností sociálnym pracovníkom

Porušenie povinností sociálnym pracovníkom môže mať rôzne dôsledky, a to:

• Pracovnoprávne dôsledky: Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru.
• Finančné dôsledky: Krátenie mzdy, náhrada škody.
• Trestnoprávne dôsledky: V závažných prípadoch, napríklad pri zanedbaní povinnej starostlivosti alebo pri sprenevere, môže ísť o trestný čin.
• Disciplinárne dôsledky: Ak je sociálny pracovník členom profesijnej organizácie, môže mu byť uložené disciplinárne opatrenie.

tags: #sociálny #pracovník #porušuje #zákon #povinnosti