Sociálny pracovník: Rola advokáta a povinnosti

Sociálna práca predstavuje komplexnú disciplínu, ktorá sa neustále vyvíja a prispôsobuje potrebám spoločnosti. V súčasnosti je vnímaná ako multidisciplinárna až transdisciplinárna vedná oblasť, ktorá disponuje špeciálnymi metódami práce a teoreticky je zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť. Je to aj praktická činnosť, ktorá je zameraná na predchádzanie alebo úpravu problémov jednotlivcov, rodín, skupín, komunít, na riešení ktorých sa sociálni pracovníci podieľajú prostredníctvom organizovaných sociálnych služieb.

Definícia sociálnej práce

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov (IFSW) definuje sociálnu prácu ako činnosť, ktorá podporuje sociálne zmeny, rieši problémy v medziľudských vzťahoch a pomáha zlepšovať život prostredníctvom rozvoja schopnosti robiť slobodné rozhodnutia. Sociálna práca zasahuje tam, kde dochádza k nezhodám v interakcii ľudí a ich okolia, opierajúc sa o vedecké poznanie ľudského správania a sociálneho systému. Každá národná asociácia má svoju vlastnú definíciu, no všetky zdôrazňujú význam pomoci, ktorá smeruje ku skvalitneniu života jednotlivcov, rodín, skupín, komunít a tým celej spoločnosti.

V našich podmienkach je sociálna práca vnímaná ako činnosť, ktorá je orientovaná na získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku hmotnej núdze a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, o voľbe adekvátnej formy sociálnej pomoci a sledovaní jej účinnosti (Zákon NR SR č. 448/2008). Základným cieľom je pomoc k svojpomoci.

Charakteristika sociálnej práce

Súčasná sociálna práca má niekoľko charakteristických rysov:

• Verejný charakter: Je dostupná pre všetkých občanov, ktorí o nej vedia a v prípade potreby môžu navštíviť inštitúcie sociálnej práce.
• Inštitucionálna forma: Na všetkých úsekoch praktickej sociálnej práce sú vytvorené inštitúcie - štátne, samosprávy, ktoré garantujú poskytované služby pre klientov, a mimovládne inštitúcie, ktoré nahrádzajú chýbajúce sociálne služby.
• Preventívny charakter: Sociálna práca sa zameriava na prevenciu a nápravu. Prevencia je organizovaná, plánovaná činnosť, ktorá predchádza alebo minimalizuje vývoj patologických javov v spoločnosti. Oblasť normotvorby pre ochranu občianskych, politických a sociálnych práv a sociálnej politiky (zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie) určuje reálny život jednotlivcov a spoločnosti.
• Pluralita zdrojov: Využívajú sa všetky dostupné zdroje pre potreby klientov sociálnej práce, zo štátnych, medzinárodných, nadačných, ale i súkromných zdrojov.
• Úzky vzťah medzi teóriou a praxou: Prax sociálnej práce je základným prvkom pre rozvoj sociálnej práce ako vednej disciplíny. Teória sociálnej práce pomáha lepšie pripraviť profesionálov - sociálnych pracovníkov, čím skvalitňuje prax sociálnej práce pre riešenie sociálnych problémov klientov.
• Premenlivý charakter: Je daný objektom skúmania, ktorým je sociálny problém. Charakter sociálnych problémov a spôsob ich možného riešenia úzko súvisí so sociálnymi, ekonomickými, kultúrnymi a politickými podmienkami konkrétnej krajiny.

Rola sociálneho pracovníka ako advokáta

Sociálny pracovník v roli advokáta obhajuje práva a záujmy svojich klientov. Zastupuje ich v situáciách, keď sú ich práva ohrozené alebo porušované, a snaží sa o zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania. Táto obhajovacia činnosť sa môže týkať rôznych oblastí života, ako napríklad:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Sociálne zabezpečenie: Pomoc pri získavaní dávok a príspevkov, odvolávanie sa proti nespravodlivým rozhodnutiam.
• Bývanie: Zabezpečenie adekvátneho bývania, ochrana pred stratou domova.
• Zdravotná starostlivosť: Prístup k zdravotnej starostlivosti, obhajoba práv pacientov.
• Vzdelávanie: Zabezpečenie rovnocenného prístupu k vzdelávaniu pre všetky deti a mládež.
• Zamestnanie: Pomoc pri hľadaní zamestnania, ochrana pred diskrimináciou na pracovisku.
• Rodinné právo: Zastupovanie klientov v rozvodových konaniach, úprava starostlivosti o deti.

Sociálny pracovník ako advokát sa snaží posilniť postavenie svojich klientov a umožniť im aktívne sa podieľať na riešení ich problémov.

Povinnosti sociálneho pracovníka

Sociálni pracovníci majú rozsiahle povinnosti, ktoré vyplývajú z ich profesionálneho poslania a etického kódexu. Medzi najdôležitejšie patria:

• Dodržiavanie etických princípov: Rešpektovanie dôstojnosti a hodnoty každého človeka, ochrana dôverných informácií, nestrannosť a objektivita.
• Poskytovanie kvalitnej pomoci: Posúdenie potrieb klientov, vypracovanie individuálnych plánov pomoci, poskytovanie poradenstva, terapie, sprostredkovanie služieb.
• Spolupráca s ďalšími odborníkmi: Komunikácia a spolupráca s lekármi, psychológmi, právnikmi, učiteľmi a ďalšími odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre klientov.
• Vzdelávanie a sebarozvoj: Neustále zvyšovanie svojej odbornej kvalifikácie, sledovanie nových poznatkov a trendov v sociálnej práci.
• Zaznamenávanie a dokumentácia: Vedenie presnej a úplnej dokumentácie o práci s klientmi.
• Supervízia: Pravidelná účasť na supervízii, ktorá slúži na reflexiu vlastnej práce a riešenie etických dilem.
• Advokácia: Obhajovanie práv a záujmov klientov, poukazovanie na systémové nedostatky a iniciovanie zmien v sociálnej politike.

Pomoc a pomáhanie v sociálnej práci

Fylogenéza ľudstva ukazuje, že človek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny, skupiny. Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie.

V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci:

• spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny,
• organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí, …)

Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály. Špitál poskytoval stravu, ošatenie, ošetrenie, ale i duchovnú pomoc a prístrešie, ktoré zastrešovala cirkev.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Pomoc sa najskôr poskytovala individuálne, neskôr sa začala organizovať a stala sa predmetom úvah mnohých mysliteľov a snahou obcí a miest.

Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné. Ich výkon pomoci je dnes riadený pravidlami, o ktorých rozhodujú profesionálne zväzy - asociácie a komory.

Pojem pomoc sa mení spolu so zmenami, ktoré prebiehajú vo vnútri spoločnosti a je závislá na jej štruktúre, kultúre, náboženstve a podobne.

Z historického hľadiska je možné pri poskytovaní pomoci rozlíšiť tri formy:

• individuálnu, dobrovoľnú pomoc orientovanú na aktuálnu pomoc
• sociálnu politiku štátu prostredníctvom práva a financií má preventívny charakter
• služby orientované na človeka cez sociálnu prácu, zdravotnú starostlivosť a verejné vzdelávanie, čo odzrkadľujú tri najzákladnejšie starostlivosti o jednotlivca.

Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Starostlivosť je prirodzenou súčasťou pomoci.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Starostlivosť môžeme charakterizovať aj ako aktivitu namierenú na človeka a jeho stránky existencie, nad ktorými ľudia nemajú žiadnu moc: - zraniteľnosť a závislosť - na svet prichádzame ako zraniteľní, čím vzniká naša závislosť na ostatných. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým. Rovnako neovplyvniteľnou dimenziou existencie človeka je smrteľnosť.

Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka a to najmä v situáciách ako sú:

• nezamestnanosť
• chudoba
• choroba (zdravotná alebo duševná)
• staroba
• smrť živiteľa
• úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie
• strata rodiny
• strata domova
• rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.

S neustálym nárastom potreby pomoci sa kontinuálne zvyšovala aj miera pomoci a rozširovali sa formy poskytovanej pomoci. Prvotné individuálne pomáhanie prestalo spĺňať požadovanú úroveň, pomoc sa začala organizovať a postupne sa vytvárali inštitúcie, ktoré sa zaoberali jej realizáciou a ktoré sú dnes vo veľkej miere financované (a tým aj kontrolované) z verejných zdrojov.

Vznik inštitúcií bol základným predpokladom pre poskytovanie pomoci na odbornej úrovni a je namierená na oblasť zvládania problémov a rizík modernej spoločnosti. Sociálna práca je zaradená medzi pomáhajúce profesie. Je to profesionálne konanie sociálnych pracovníkov, ktoré je orientované na poskytovanie pomoci, sprevádzanie a obnovovanie prirodzených sociálnych kompetencií jednotlivcov, rodiny, skupiny či komunity.

Počas životného cyklu sa stretávame s rozličnými formami pomoci, vrátane celej škály foriem sociálnej pomoci. Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na:

• horizontálnu
• vertikálnu

Pri horizontálnom členení ide o pomoc, potreba ktorej vychádza z oblastí napríklad: zdravotnej, hospodársko-materiálnej, psychologickej (psychoterapia), sociálnej (poradenstvo). Pri vertikálnom členení rozlišujeme pomoc podľa jej adresátov, teda pomoc je určená - jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti (sociálno-právna ochrana, duševná hygiena, …) a globálnemu svetovému spoločenstvu (napr. rozvojová pomoc)

Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci:

• odborné vedenie
• sprevádzanie
• poradenstvo
• terapia

Tieto štyri typy pomoci sú odrazom očakávania klienta, ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom.

• „Pomôž nám rozšíriť naše možnosti“ dôvodom pomoci je chýbanie alebo nedostatok zručností. Pomoc realizujeme poskytovaním poznatkov a vedomostí.
• „Pomôž nám využiť naše možnosti“ dôvodom pomoci je pre vnútorné zablokovanie systému. Spôsobom pomoci je podpora existujúcej štruktúry.
• „Pomôž nám znášať našu situáciu“ dôvodom pomoci sú neodstrániteľné problémy. Spôsobom pomoci je stabilizácia systému pomocou cudzej štruktúry.
• “Pomôž nám odstrániť naše utrpenie“ dôvodom pomoci sú odstrániteľné problémy. Spôsob pomoci je prispieť k riešeniu (odstráneniu) problematického systému.

Ak klient pomoc nehľadá a neprichádza si pre ňu k sociálnemu pracovníkovi potom spoluprácu sociálneho pracovníka s klientom môžeme nazvať skôr starostlivosťou, opatrovaním, kontrolou, poručníctvom a podobne.

Ponúkanie pomoci by malo byť formou spolupráce, v ktorej sa stretávajú dvaja rovnocenní partneri => klient a sociálny pracovník.

V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu:

• objasňovanie
• presvedčovanie
• dozor

Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu (ak ju sociálny pracovník dokáže zachytiť a počuť). Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci:

• sprevádzanie
• vzdelávanie (návody a poučenie)
• poradenstvo
• terapia

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Sociálna starostlivosť je charakteristická tým že:

• sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne
• klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií.

Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálna starostlivosť môže byť zameraná na:

• klienta - jednotlivca, rodinu, skupinu, komunitu či spoločnosť,
• sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne).

Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:

• štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení,
• obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie,
• sociálna poisťovňa,
• úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR)
• cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie,
• občianske združenia,
• nadácie, spolky, …

Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako:

• určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan
• formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.

V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť.

Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka. “Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.“

Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami:

• partnerská pomoc
• sprevádzanie
• napomáhanie

V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:

• o tom v čom chce pomôcť
• akú formu pomoci potrebuje
• volí si pomáhajúcu osobu.

Sociálnu pomoc chápeme ako: sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze v rátane sociálnej núdze občanov s ŤZP, v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky a to: Jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.

Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu.

Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci. Ide o pomoc pri bežných životných situáciách predovšetkým náklady na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygienu, nábytok, kúrenie a osobné potreby bežného života napríklad na kultúrnom živote.

Pomoc v osobitných situáciách je zameraná na vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotnícka pomoc a pomoc v chorobe, pomoc pri plánovaní rodičovstva, pri resocializácii postihnutých, pomoc pri prekonávaní osobitných sociálnych ťažkostí, pomoc v starobe.

V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:

• Primárna pomoc: samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
• Sekundárna pomoc: aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
• Terciárna pomoc: dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.

Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti.

V teoretickej rovine sa oblasť sociálnej pomoci zameriava na hľadanie odpovedí otázok:

• komu má byť pomoc poskytnutá,
• kedy máme ponúknuť pomoc,
• za akých podmienok je potrebné pomoc poskytnúť,
• prečo máme pomoc poskytnúť,
• ako ponúkať pomoc - voľba, druh, spôsob určitých postupov.

Sociálnu pomoc môžeme chápať ako štátom organizované, garantované, či poskytované formy sociálnej starostlivosti, a to aj vrátane štátom vytváraných podmienok pre realizáciu týchto činností v rámci neštátneho sektoru.

tags: #sociálny #pracovník #rola #advokáta #povinnosti