Sociálny pracovník: Úlohy a popis práce

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti, pomáha jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať ťažkosti a zlepšovať ich životnú situáciu. Táto profesia si vyžaduje široké spektrum znalostí, zručností a osobnostných vlastností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o úlohách, kompetenciách a požiadavkách na výkon povolania sociálneho pracovníka, s osobitným zameraním na posudkového sociálneho pracovníka.

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

Posudkový sociálny pracovník

Posudkový sociálny pracovník je špecializovaný odborník, ktorý vykonáva špecializované odborné činnosti v špecializovanom odbore sociálnej práce, ktorým je sociálna posudková činnosť. Vykonáva sociálnu posudkovú činnosť a poskytuje sociálne poradenstvo pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a pre fyzické osoby na účely vybraných druhov sociálnych služieb. Je pripravený na tímovú prácu a sieťovanie na komunálnej úrovni. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.

Legislatívny rámec pre posudkového sociálneho pracovníka

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 447/2008 Z. z.

Sociálnu posudkovú činnosť pre účely sociálnych služieb je možné vykonávať aj na základe povolenia na výkon samostatnej praxe sociálneho pracovníka v zmysle § 50, ods. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Požiadavky na vzdelanie a prax

Výkon tohto zamestnania si vyžaduje zákonom stanovený certifikát, alebo ďalšie písomné osvedčenie: Doklad o úspešnom absolvovaní špecializačného vzdelávacieho programu „Sociálna posudková činnosť“ podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 5/2016 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Doba trvania špecializačného vzdelávacieho programu je najmenej 12 mesiacov a najviac 18 mesiacov (§ 2a nariadenia vlády č. 5/2016 Z.z.). Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Výkon tohto zamestnania vyžaduje zákonom stanovenú odbornú prax:Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.

Hlavné úlohy a činnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník vykonáva široké spektrum činností, ktoré možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• Posudzovanie životnej situácie klientov: Sociálny pracovník analyzuje individuálne alebo skupinové potreby klientov sociálnej starostlivosti. Zisťuje informácie o ich sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a snaží sa nájsť čo najlepšie riešenie ich situácie. Dôležité je určenie miery ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny.
• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálny pracovník poskytuje špecializované sociálne poradenstvo.
• Sociálna prevencia a intervencia: Vykonávanie sociálnej prevencie aj intervencie tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou.
• Riadenie a koordinácia: Riadenie prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľanie sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti. Riadenie a koordinácia akti…
• Sociálna diagnostika a rediagnostika: Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa.
• Vedenie dokumentácie: Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií.
• Spolupráca a sieťovanie: Príprava na tímovú prácu a sieťovanie na komunálnej úrovni. Spolupráca s ostatnými odborníkmi, ako napr.: zdravotníctvo, školstvo a pod.
• Organizovanie a realizácia: Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti. Podieľanie sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov.
• Zastupovanie a vyjednávanie: Napr. krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi a pod.
• Individuálna a skupinová práca: Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Metódy práce sociálneho pracovníka

Oldřich Matoušek, vedúci katedry sociálnej práce Filozofickej fakulty UK, charakterizoval metódy sociálnej práce ako špecifické postupy sociálnych pracovníkov definované cieľom alebo cieľovou skupinou. Cieľom môže byť úradný úkon ,poskytnutie materiálnej pomoci, poskytnutie poradenstva, vytvorenie plánu postupu, poskytnutie komplexnej pomoci, výskum, formulácia politiky atď. Cieľovou skupinou môže byť jednotlivec, rodina, skupina, miestna komunita, veková skupina, prípadne aj verejnosť. Z tohto hľadiska sú základnými metódami sociálnej práce prípadová práca čiže práca s jednotlivcom, práca so skupinou, práca s rodinou a komunitná práca. Odlišovanie metód sociálnej práce podľa cieľových skupín je možné taktiež na obecnejšej úrovni v kategóriách mikoropraxe (práca s jednotlivcom), mezopraxe(práca s rodinou a malou skupinou) a makropraxe (práca s komunitou, systémové analýzy a návrhy systémových zmien). (Matoušek,2003, s.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ako už bolo spomenuté, základnými-klasickými metódami sociálnej práce sú sociálna práca individuálna, soc. práca skupinová a soc. práca komunitná, prostredníctvom ktorých môže sociálny pracovník pomôcť klientovi sociálny problém správne uchopiť a primerane ho riešiť. Prednostne používané sú v sociálnej práci logické metódy, za pomoci ktorých sa uvažovaním o skúmaných javoch dochádza k záverom. Pomocnou metódou pre logickú metódu je experimentálna metóda zaoberajúca sa pozorovaním javov, ich presným meraním a stanovením podmienok, za akých sa sociálne javy vyskytujú. Metodickú mnohotvárnosť možno usporiadať, deliť do šiestich okruhov: poradenstvo, opatrovanie, vyjednávanie, intervencia, zastúpenie, zaopatrenie. Tento metodický princíp vyrástol z konkrétnej praxe sociálnej prace.

Potrebné znalosti a zručnosti sociálneho pracovníka

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Medzi špecifické oblasti, v ktorých by mal mať sociálny pracovník prehľad, patria:

• Teórie sociálnej práce: Postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a i.
• Aplikovaná sociálna politika: Teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum); aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania); politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti); komunálna sociálna politika; financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky; participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).
• Cieľové skupiny sociálnej práce: Špecifiká sociálnej práce s cieľovými skupinami, špecifiká cieľových skupín sociálnej práce - rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia; opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúcei trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu; nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody; nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít; umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.
• Supervízia v sociálnej práci: Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
• Výskum v sociálnej práci: Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém (súčasný stav poznania problému, teoretické východiská skúmanej problematiky), metodológia výskumu, výskumné otázky (hlavná, čiastkové), výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka (objekt výskumu, výber respondentov), metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.
• Manažment v sociálnej práci: Charakteristika, podstata a význam manažmentu v sociálnej práci, strategické plánovanie, manažérske rozhodovanie, vedenie ľudí, bežné riadenie verzus projektové riadenie, základy projektovej práce.
• Inklúzia: Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.
• Metódy sociálnej práce: Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.

Okrem odborných znalostí musí sociálny pracovník disponovať aj radom dôležitých zručností:

• Komunikačné zručnosti: Schopnosť efektívne komunikovať s klientmi, kolegami a inými odborníkmi. Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta. Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie. Komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.
• Empatia a sociálne cítenie: Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci. Sociálne cítenie však nie v žiadnom prípade súcit.
• Schopnosť práce v tíme: Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
• Schopnosť inštrumentalizácie: Schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Avšak osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou, čo si žiada tzv. kognitívnu sebadištanciu, čo znamená, že sociálny pracovník reflektuje svoje vlastné city, myslenie a samozrejme konanie a nenecháva sa ovplyvňovať tzv. citovou nákazou.
• Reflexívna kompetencia: Učí sa zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. “Reflexívna kompetencia je založená na schopnosti nestratiť a nepoprieť vývoj v jeho základných črtách, ale integrovať ho do svojej profesionálnej výbavy.” (Levická, 2004, s.
• Sociálna kompetencia: Je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
• Organizačné a plánovacie zručnosti: Stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
• Kreativita a iniciatívnosť: Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
• Schopnosť viesť klienta k samostatnosti a zodpovednosti: Vedieť iniciovať klienta k spolupráci je tiež profesionálnou kompetenciou. Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
• Schopnosť komunikovať a kooperovať: Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami, či inými odborníkmi.

Osobnostné predpoklady sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prirodzene prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie. rešpektovanie súkromia a pod. má úctu k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamičnosť. K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka určite patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka mala by byť tiež zásadovosť a morálna integrita, je založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.

Ďalšie vzdelávanie a odborný rast

Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom. Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny je rozpočtová organizácia štátu s pôsobnosťou pre územný obvod jedného okresu alebo viacerých okresov, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na rozpočet Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ. Úrad zároveň vykonáva v prvom stupni štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, v druhom stupni vykonáva štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná a rozhoduje obec pri prenesenom výkone štátnej správy alebo zariadenie sociálnych služieb, ktoré zriadil ako rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu. Okrem toho podľa § 3 písm.g) zákona č. 453/2003Z.z v znení neskorších predpisov prejednáva priestupky podľa osobitného predpisu a poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky štatistické údaje zo štatistických zisťovania administratívnych zdrojov.(§ 5 zákona č.453/2003Z.z.

Organizačný poriadok Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Martine je základným organizačným predpisom Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny. Je vzdaný v súlade so zákonom č. 453/2003 Z.z.v znení neskorších predpisov o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákonom č.5/2004 Z.z. Organizačný poriadok úradu práce vychádza s pôsobnosti úradu, ktorá je ustanovená v § 5 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovuje vnútorné organizačné členenie radu, vzájomne vzťahy organizačných útvarov úradu a podrobnejšie vymedzuje úlohy, ktoré plní úrad ako orgán štátnej správy pre oblasť sociálnych vecí a rodiny, služieb zamestnanosti, kolektívneho vyjednávania, miezd a iných odmien za prácu, sociálneho zabezpečenia, starostlivosti o rodinu a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Súhrne určuje aj úlohy vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, pri správe majetku štátu, na úseku kontrolnej činnosti, v oblasti jednotného informačného systému, pri príprave návrhov zákonov a iných záväzných právnych predpisov a plnenie úloh stanovených Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a MPVSR SR. S prihliadnutím na rozsah svojich úloh môže úrad práce , sociálnych vecí a rodiny po schválení Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny meniť vnútornú organizačnú štruktúru.

Referát EURES spolupracuje s ústredím pri sprostredkovaní zamestnania prostredníctvom EURESu a zabezpečuje úlohy s tým spojené pre občanov SR a zároveň pre občanov členských štátov EÚ prijíma žiadosti občanov a sprostredkovanie zamestnanie v štátoch EÚ A predkladá ich ústrediu, ktorému oznamuje aj voľné pracovné miesta, ktoré môžu byť obsadené občanmi členských štátov EÚ. Oddelenie metodiky APTP a projektového riadenia prijíma žiadosti od konečných užívateľov - občanov, zamestnávateľov, realizuje zber vecných a finančných indikátorov jednotlivých projektov, typovanie údajov z uzatvorených kontraktov do programu APTP, prijíma , vyhodnocuje, schvaľuje alebo zamieta žiadosti, vypracúva a realizuje stratégiu ESF a APTP, vypracúva regionálne programy rozvoja zamestnanosti, spracúva podklady pre uzatváranie dohôd a zmlúv so vzdelávacími stanovizňami, zabezpečuje tvorbu, riadenie a administráciu národných projektov zameraných na zlepšenie situácie a trhu práce financovaných so zdrojov ESF a ŚR, realizuje priebežné monitorovanie, hodnotenie projektov, vyhodnocovanie nákladov.

Metódy práce zamestnancov úradu práce s klientom

Predmetom výskumu boli zamestnanci pracujúci na úrade práce a ich práca s klientom.

Otázky:

1. Aké metódy používajú zamestnanci úradu práce pri práci s klientom?
2. Aká je spolupráca sociálneho pracovníka s klientom?
3. Skúmanú vzorku tvorilo desať respondentov (sociálnych pracovníkov), ktorý pracujú s klientmi (nezamestnanými). Indikátor hypotézy č.1: Pri overovaní hypotézy sú odpovede zamestnancov rozdelené do dvoch tabuliek v tabuľke č.1a sú odpovede zamestnancov, ktorí na otázku, aké metódy v práci s klientom používate, odpovedali že metódu mikroúrovne používa osem zamestnancov z toho jeden muž a sedem žien, metódu mezoúrovne používajú dvaja zamestnanci a to sú dve ženy.

Sociálna práca v zariadeniach pre seniorov

Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.

Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

tags: #sociálny #pracovník #úlohy #popis #práce