Sociálny pracovník v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti: Náplň práce a výzvy

Sociálna práca je multidisciplinárnou oblasťou vedeckého poznania, ktorá sa zaoberá vedeckým poznávaním sociálnych problémov - ich vznikom, príčinami, možnosťami riešenia, otázkou zodpovednosti občana aj štátu, optimálnou mierou a formami pomoci pre jednotlivca, skupinu či komunitu. Ako každodenná oblasť praktickej realizácie špeciálnymi pracovnými metódami pomáha pri zvládaní takých sociálne problémových situácií občanov, akými sú: potreba realizácie rodinnej starostlivosti vrátane foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, pomoc pri riešení hmotnej núdze, pomoc a podpora zdravotne znevýhodneným občanom, pomoc a podpora občanom vyššieho veku, pomoc a podpora nezamestnaným občanom, práca s deťmi s poruchami správania, práca s občanmi v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, práca so závislými občanmi a podobne.

Úvod

Sociálny pracovník vo väzenstve zohráva kľúčovú úlohu v procese nápravy a resocializácie odsúdených. Jeho práca zahŕňa široké spektrum činností, od pomoci pri zvládaní trestu až po prípravu na prepustenie a reintegráciu do spoločnosti. Tento článok sa zameriava na náplň práce sociálneho pracovníka vo väzenstve, pričom sa inšpiruje systémom postpenitenciárnej starostlivosti vo Francúzsku a poukazuje na jeho silné stránky a výzvy.

Sociálna práca ako študijný odbor

Sociálna práca je jednoodborové štúdium zamerané na prípravu profesionálov pre oblasť sociálnej práce na všetkých úrovniach. Organizačne je členené na II. stupeň VŠ štúdia - 4 semestre v dennej forme a 4 semestre v externej forme. Štúdium v odbore Sociálna práca pripravuje vysokoškolsky vzdelaných, samostatných pracovníkov schopných zabezpečovať, koordinovať a priamo poskytovať sociálnu starostlivosť a sociálne služby pre všetky skupiny obyvateľov odkázaných na sociálnu pomoc.

Študijný program je preto zameraný na získanie vedomostí a osvojenie zručností, ktoré oprávňujú absolventa štúdia: vykonávať praktickú sociálnu prácu v inštitúciách, organizovať, riadiť a zabezpečovať rozvoj sociálnej práce zameranej najmä na nasledovné úseky: sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálne služby, sociálnoprávnu ochranu, mediáciu, supervíziu, manažment, prácu v odborných multidisciplinárnych tímoch, podieľať sa na výskume v sociálnej práci, sledovať, hodnotiť a navrhovať riešenia k závažným sociálno-patologickým javom v spoločnosti ako je nezamestnanosť, chudoba, kriminalita a pod.

Obsah štúdia pozostáva z teoretických prednášok, sociálno-psychologických výcvikov, odbornej praxe, prípravy zameranej na psychológiu, filozofiu a etiku, pedagogiku, právo, sociológiu, ale tiež na vybraný okruh informácií zo zdravotnícky orientovaných predmetov, ktoré tvoria tzv. širší všeobecný základ štúdia a odborné predmety zamerané na získanie potrebných vedomostí a zručností z oblasti sociálnych služieb, sociálneho poradenstva a prevencie sociálnoprávnej ochrany, plánovania a rozvoja sociálnej siete, organizácie a riadenia systému sociálnej pomoci a zabezpečovania sociálnej starostlivosti, teórie a metód sociálnej práce.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Absolventi študijného programu sociálna práca majú možnosť pracovať na všetkých stupňoch a úsekoch praxe sociálnej práce ako sociálni pracovníci, sociálni poradcovia, mediátori a manažéri v zdravotníckych a sociálnych inštitúciách. Môžu pôsobiť v rezorte ústredných orgánov štátnej správy (MPSVaR SR, ÚPSVaR, MZ SR, MV SR a iné), samosprávy a v rezortných vzdelávacích zariadeniach.

Absolvent magisterského štúdia sociálnej práce v zdravotníctve nájde uplatnenie ako sociálny pracovník v inštitúciách štátnej správy, samosprávy, v zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Uplatní sa ako manažér v sociálnych organizáciách, vo verejnej správe, v sociálnej ekonomike, v riadiacich a kontrolných inštitúciách. Môže sa aktívne podieľať na tvorbe sociálnej politiky a sociálnej legislatívy, ako analytik a výskumník v inštitúciách zaoberajúcich sa sociálnymi problémami na miestnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni.

Sociálny pracovník ako súčasť systému postpenitenciárnej starostlivosti

Postpenitenciárna starostlivosť je komplexný systém, ktorý zahŕňa aktivity a služby zamerané na pomoc osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody pri ich opätovnom začlenení do spoločnosti. Vo Francúzsku má tento systém dlhú tradíciu a prešiel viacerými reformami, ktoré viedli k vytvoreniu inštitúcie SPIP (Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation), teda Systému služieb nápravy, umiestnenia a probácie.

Z histórie vývoja penitenciárnej starostlivosti vo Francúzsku zistíme, že od prvej svetovej vojny, teda od roku 1911, celý systém spadá pod ministerstvo spravodlivosti. V roku 1999 prešiel systém významnou reformou. Vydaním dekrétu číslo 99-276 z 13. 4. 1999 bol novelizovaný trestný zákonník (trestný zákonník Francúzskej republiky). Novelou trestného zákonníka boli zrušené dovtedy existujúce inštitúcie CPAL a SSE. CPAL - Le comité de probation et d'assistance aux libérés - voľne preložené ako Výbor probácie a pomoci prepusteným, ako inštitúcia, ktorá zabezpečovala podporu a pomoc prepusteným a zároveň správu a dohľad nad výkonom trestov mimo nápravných zariadení. SSE - Les services sociaux éducatifs - voľne preložené ako sociálno-výchovné služby, zabezpečovala správu väzníc, výchovných zariadení a dohľad nad odsúdenými na trest odňatia slobody. V súčasnosti, po novele trestného zákonníka z roku 1999, existuje len jedna inštitúcia SPIP - Services Pénitentiaires d'Insertion et de Probation - voľne preložené ako Systém služieb nápravy, umiestnenia a probácie. Vytvorením, zmenou starej štruktúry bolo umožnené zefektívnenie systému sledovania odsúdených. SPIP majú možnosť zabezpečovať starostlivosť od nápravnej cez výchovnú až po prepustenie a začlenenie odsúdených do spoločností.

SPIP: Moderný prístup k náprave a resocializácii

SPIP spadá pod pôsobnosť ministerstva spravodlivosti a jeho cieľom je zabezpečiť komplexnú starostlivosť o odsúdených, od nápravy cez výchovu až po prepustenie a začlenenie do spoločnosti. Riaditeľ SPIP riadi riaditeľ, ktorý je zodpovedný za celý chod organizácie. Riaditeľ má pod sebou regionálnych riaditeľov pobočiek. Regionálny riaditeľ má pod sebou riaditeľov jednotlivých nápravných zariadení a/alebo radcu z oblasti sociálnych služieb. Pracovníci SPIP pôsobia pri výkone trestu odňatia slobody, ako aj pri všetkých ostatných formách výkonu trestu. Vo väzniciach umožňujú väzňom jednoduchší kontakt na sociálnej úrovni (ošetrenie, návštevy, vzdelávanie, kontakt s rodinou, špeciálne sa venujú odsúdeným závislým od toxických látok). Starajú sa o odsúdených a prispôsobujú výkon a podmienky trestu ich náprave.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

„Prijatím zákona z 9. marca 2004, ktorého cieľom bolo prispôsobenie justície vývoju, rozvoju kriminality vo Francúzsku sa SPIP stali centrom nového systému prideľovania trestov. V súčasnosti je vo Francúzsku 95 SPIP a 6 v zámorských oblastiach.

Kompetencie SPIP pôsobia pri výkone trestu odňatím slobody ako aj pri všetkých ostatných formách výkonu trestu. Vo väzniciach umožňujú väzňom jednoduchší kontakt na sociálnej úrovni (ošetrenie, návštevy, vzdelávanie, kontakt s rodinou, špeciálne sa venujú odsúdeným závislým od toxických látok). Starajú sa o odsúdených a prispôsobujú výkon a podmienky trestu ich náprave. Všetko sa to deje priamo v zariadeniach, pracovníci SPIP majú po zariadeniach voľný pohyb. Zodpovedajú sa v každom zariadení jeho riaditeľovi.

Náplň práce sociálneho pracovníka vo väzenstve

Sociálny pracovník vo väzenstve, často pracovník SPIP, má rozsiahlu náplň práce, ktorá zahŕňa:

Individuálna práca s odsúdenými

Každý sociálny pracovník dostane pridelený určitý počet zverencov, o ktorých sa stará. Získava informácie o ich profile od riaditeľa zariadenia a v krátkom čase sa s nimi osobne stretáva.

Sociálna diagnostika a plánovanie

Pracovník sa stará o profil každého zverenca. Vyhodnocuje potreby zverenca po návrate na slobodu a pripravuje ho na prepustenie. Základnými kritériami, ktoré prehodnocuje, je možnosť zamestnania, všeobecného vzdelania, profesionálneho vzdelania, ubytovania.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Vzdelávanie a rozvoj

Sociálny pracovník vzdeláva odsúdenca a zľahčuje mu trest. Popri individuálnej práci sa každý pracovník musí počas roka zapojiť do nejakej z kolektívnych aktivít pripravovaných pre väzňov.

Spolupráca s komisiami a inštitúciami

Spolupracuje s odsúdeným, predkladá dôvody a dôkazy komisii na prehodnocovanie trestov. Predkladá jej návrhy na zníženie trestov. Pri trestoch mimo nápravných zariadení SPIP zabezpečujú plnenie výkonu trestu, informujú inštitúcie o výkone trestu.

Príprava na prepustenie

Hlavnou úlohou pracovníka je vyhodnotiť potreby zverenca po návrate na slobodu a pripraviť ho na prepustenie. Základnými kritériami, ktoré prehodnocuje, je možnosť zamestnania, všeobecného vzdelania, profesionálneho vzdelania, ubytovania. Pomáha vychádzajúcim väzňom zaradiť sa do života.

Kontakt s rodinou a vonkajšími väzbami

Sociálni pracovníci udržiavajú kontakt s vnútornými ako aj vonkajšími sociálnymi väzbami. Sociálny pracovník pre potreby sociálneho rozvoja odsúdeného udržiava kontakt s rodinou odsúdeného aj mimo zariadenia. Má na starosti pripraviť miestnosť návštev na návštevu rodinných príslušníkov odsúdeného. Pri deťoch má odsúdený právo na dve spoločenské hry.

Špecifické úlohy a kompetencie

Elektronické sledovanie

Pracovník má možnosť prepracovať sa s väzňom až na trest odňatia slobody mimo zariadenia, napríklad na elektronické sledovanie väzňov. Elektronické sledovanie osôb bolo zadefinované prijatím zákona v roku 1997. Od roku 2000 začalo testovanie elektronického sledovania osôb a od roku 2003 je bežne využívané v súdnej praxi. Elektronické sledovanie je používané pre výkon do jedného roka. Prijatím zákona z 12. decembra 2005 bolo umožnené nasadenie mobilného elektronického sledovania. Toto zariadenie umožňuje v každom momente lokalizovať osobu. Je používané pre tresty nad 7 rokov.

Projekt CPA

Od januára 2012 pribudla SPIP povinnosť pripraviť pre každého súdeného dokument o jeho kriminálnych cieľoch. Ide o plnenie projektu CPA o vytvorení jedinečného začlenenia kriminálnych činov kriminálnikov. Od marca 2012 už musí byť tento posudkový dokument štandardizovaný a rovnaký pre každého súdeného francúzskeho občana. Ide o projekty CPA: Developing a Methodology to Collect Data on Community Sanctions and Measures and Attrition Rates in Europe (DECODEUR CSM - started 2011).

Postavenie a zodpovednosť sociálneho pracovníka

Každý pracovník má zabezpečený voľný pohyb po nápravnom zariadení v spoločných priestoroch, disciplinárnych priestoroch ako aj ubytovacích priestoroch zariadenia počas denných hodín (keď sú otvorené cely, je povolený pohyb väzňov). Pracovníci SPIP sa angažujú dobrovoľne do rozličných komisií existujúcich v zariadení a podieľajú sa svojimi postrehmi a nápadmi na chode. O správaní sociálnych pracovníkov v zariadení informujú zamestnanci zariadenia riaditeľa. Sociálny pracovník podlieha riaditeľovi väznice. Riaditeľ väznice sa môže stretnúť s väzňom na žiadosť väzňa, na žiadosť jeho sociálneho pracovníka, alebo vo výnimočných prípadoch. Pracovníci SPIP sú zodpovední za to, že všetky ich aktivity sú v súlade s bezpečnostnými predpismi platnými v zariadeniach.

Sociálny pracovník má za úlohu pri odsúdenom byť mu poradcom, pomôcť mu pochopiť jeho trest, vysvetliť mu dôvod a účel trestu, informovať jeho rodinu o jeho treste, zabezpečiť kontakt s rodinou, vzdelávať odsúdenca, zľahčiť mu trest. Spolupracuje s odsúdeným, predkladá dôvody a dôkazy komisii na prehodnocovanie trestov. Predkladá jej návrhy na zníženie trestov. Pracovník má možnosť prepracovať sa s väzňom až na trest odňatia slobody mimo zariadenia, napríklad na elektronické sledovanie väzňov. Hlavnou úlohou pracovníka je vyhodnotiť potreby zverenca po návrate na slobodu a pripraviť ho na prepustenie.

Príklad mediácie ako nástroja sociálnej práce

Inštitút mediácie sa začal vo Francúzsku používať ešte pred tým, než existoval a bol definovaný zákonom. Zaslúžili sa o to už v roku 1989 inštitúcie ako asociácia Parents - Enfants - Médiation - Rodičia - deti - mediácia; základným počinom bol prúd SOS Enfants du divorce - SOS Deti z rozvodu. Vznikli asociácie Association Pour la Médiation Familiale (APMF) a Fédération Nationale de la Médiation Familiale (FENAMEF). Tieto inštitúcie vznikali samostatne a boli výsledkom snáh „sociálnych pracovníkov“, ktorí boli advokáti rodinného práva, terapeuti, psychológovia, sociálni pracovníci. Tí sa nechali inšpirovať systémom, ktorý vznikal v USA v 70. rokoch. Výsledkom ich snahy boli pracovné návštevy v Kanade, odkiaľ si vďaka menšej jazykovej bariére priniesli množstvo poznatkov a začali ich aplikovať do svojej praxe.

Mediácia je vo Francúzsku zapracovaná do súdneho poriadku. Celý rad rodinných problémov je automaticky riešený inštitútom mediácie. Až v prípade nezhody a zlyhania mediácie nastupuje súdne pojednávanie. Mediácia bola oficiálne rozpoznaná vo Francúzsku vydaním zákona číslo 95/125 z 8. februára 1995 „relative à l'organisation des juridictions et à la procédure civile, pénale et administrative“ - kde sa zmenila organizácia a procesné právo pre občianske spory.

Mediácia vo Francúzskej republike je založená na princípe dôvery. Všetko prerokované a povedané, zistené pri procese mediácie, je dôverné a nemôže byť vynesené von. Nemôže byť poskytnuté tretej strane. Len za predpokladu, že by s tým súhlasili obe strany. Princíp dôvery môže porušiť mediátor len v dvoch prípadoch: ak je ohrozený psychický, fyzický stav a vývoj dieťaťa, alebo ak treba zverejniť dohodu z mediácie a postupy, aby sa dohoda mohla naplniť.

Mediátor sa pohybuje v medziach zákona a rešpektuje osoby. Musí si udržať pozíciu tretej strany a neustále sa musí uisťovať, že etické a deontologické podmienky sú neustále plnené počas celého procesu mediácie.

Výzvy a nedostatky systému

Napriek snahám a reformám, systém postpenitenciárnej starostlivosti čelí viacerým výzvam. Bernard Chaouat vo svojej knihe "Reconstruire sa vie après la prison: Quel avenir après la sanction ?" poukazuje na problémy, s ktorými sa stretávajú prepustení väzni pri opätovnom začleňovaní do spoločnosti. Sťažuje sa na nedostatočnú podporu, obmedzené možnosti vzdelávania a preplnenosť väzníc.

Ponuka na vzdelávanie po celý čas uväznenia nebola žiadna. Aby väzeň získal prístup k možnosti vzdelávať sa, musí byť odsúdený na minimálny trest. T. j. trest odňatia slobody 2 až 3 roky. Rozprával o preplnení väzníc a nezvládaní stavu. Práca, ktorú mohol v zariadení vykonávať, bola nekvalifikovaná pásová výroba. Sťažoval si na systém starostlivosti, nakoľko sa odsúdený dostal k zubárovi na ošetrenie po troch mesiacoch. Autor poukazuje na problémy systému. Odvoláva sa na známu formulu prezidenta Giscard d´Estaing, ktorý sa v 1974 stal 20. prezidentom Francúzskej republiky. „Väzenie je odobratie slobody, nič viac, len odobratie slobody.“

Yves Perrier vo svojom dokumente "Des comites de probation aux services penitentiaires d´insertion et de probation - Probačný Výbor pre SPIP s názvom Päťdesiat rokov vývoja" poukazuje na to, že zmeny v penitenciárnej a probačnej starostlivosti postupujú pomaly a je potrebné sa zamerať na psychologický stav odsúdených, hľadať nové druhy trestov a integrovať do systému väzníc viacej psychológov, aby sa trestanci mohli liečiť a na slobodu prepúšťať vyliečení a pripravení na zaradenie do spoločnosti. Poukazuje na vyškoľovanie nových sociálnych pracovníkov. On osobne zastáva názor, že treba viacej sledovať psychologický stav odsúdených, hľadať im nové druhy trestov a integrovať do systému väzníc viacej psychológov, aby sa trestanci mohli liečiť a na slobodu prepúšťať vyliečení a pripravení na zaradenie do spoločnosti.

Všetko však v systéme starostlivosti o odsúdených nefunguje tak, ako je plánované a napísané. Bernard Chaouat, si vo svojej knihe Reconstruire sa vie après la prison: Quel avenir après la sanction ? - Obnoviť svoj život po väzení: Aká je budúcnosť po treste? dal sám za cieľ zhromaždiť pohľady na danú tému. Chcel pochopiť právny, súdny, väzenský systém, ktorý je tak zle poznaný jeho spoluobčanmi. Chcel ponúknuť možnosti ako vyriešiť spoločenskú otázku: ako pomôcť prepusteným väzňom obnoviť svoj život po treste, ktorý vykonali.

Sociálny kurátor na Slovensku

Na Slovensku plní podobnú funkciu sociálny kurátor, ktorý udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného a napomáha mu pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov. Po prepustení pomáha sociálny kurátor odsúdenému najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania, hľadaní možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie.

tags: #sociálny #pracovník #v #penitenciárnej #a #postpenitenciárnej