Sociálny pracovník v podniku a jeho povinnosti v kontexte sociálneho podnikania na Slovensku

Úvod do sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania

Sociálna ekonomika predstavuje novú oblasť ekonomických aktivít, ktorá prepája ekonomické a sociálne ciele. V súčasnosti sa do popredia dostáva téma sociálneho podnikania, ktoré sleduje spoločensky prospešné ciele a nie je zamerané len na dosahovanie zisku. Registrovaný sociálny podnik (RSP) je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku a predstavuje jednu z foriem zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Legislatívny rámec sociálnej ekonomiky na Slovensku

Sektor sociálnej ekonomiky, vrátane sociálnych podnikov, je legislatívne upravený zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. S cieľom posilniť a podporiť priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky bol tento zákon novelizovaný zákonom č. 494/2022 Z. z. Táto novela priniesla spresnenia v definíciách a podmienkach, ktoré sa týkajú sociálnych podnikov.

Zmeny zavedené novelou zákona č. 494/2022 Z. z.

• Spresnenie definície znevýhodnenej osoby (§ 2 ods. 8).
• Určenie podmienok dôveryhodnej osoby (§ 2 ods. 11) a podmienok bezúhonnosti (§ 2 ods. 12).
• Spresnenie podmienok použitia 50 % zisku po zdanení (§ 5 ods. 1 písm. d)) a ďalšie možnosti použitia zisku po zdanení (§ 5 ods. 2).
• Zavedenie fikcie spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov pre integračný podnik, pokiaľ podnik do 6 mesiacov doplní zamestnancov na požadovaný minimálny počet (§ 12 ods. 10).
• Zrušenie povinného účtovného obdobia kalendárny rok (zmena § 14 ods. 2).
• Zrušenie povinnosti overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom (zrušenie § 14 ods. 7).

Definícia a znaky podnikania

Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti. Medzi tieto znaky patria:

• Sústavnosť: v porovnaní s príležitostnou činnosťou naznačuje, že musí byť dodržané opakovanie tejto činnosti. Jej intenzita však nemusí byť rovnaká.
• Samostatnosť: ide o právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik (ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ak ide o spoločnosť).
• Obchodné meno: podnikateľa charakterizuje navonok, voči tretím osobám (s ktorými uskutočňuje právne úkony, právne podania a pod.). Obchodné meno je vnímané ako najvýznamnejší identifikačný znak podnikateľa, je právom, ktoré prináleží podniku. Jeho používanie je právom, zároveň aj povinnosťou podnikateľa.
• Podnikanie je vykonávané na vlastnú zodpovednosť: podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku. Tento pojem vyjadruje aj podnikateľské riziko, ktoré je späté s podnikaním. Prejavenie nezvládnutia podnikateľského rizika môže byť napr. Za podnik zodpovedá aj iná osoba okrem podnikateľa a to v tom prípade, ak sa kompetencie riadenia a rozhodovania prerozdelia medzi štatutárne orgány podniku, resp.
• Dosiahnutie zisku: je hlavným cieľom podnikateľskej činnosti.

Definícia sociálneho podniku

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. sa za sociálny podnik považuje podnik, ktorý spĺňa nasledovné kritériá:

• Je založený za účelom dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
• Vykonáva hospodársku činnosť alebo inú zárobkovú činnosť.
• Využíva minimálne 50 % zisku po zdanení na dosahovanie svojho hlavného cieľa.
• Uplatňuje princípy demokratickej správy alebo zriaďuje poradný výbor.

Typy registrovaných sociálnych podnikov

Zákon definuje tri typy registrovaných sociálnych podnikov:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Registrovaný integračný sociálny podnik (integračný podnik): Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
• Registrovaný sociálny podnik bývania (sociálny podnik bývania): Zameriava sa na poskytovanie nájomného sociálneho bývania.
• Všeobecný registrovaný sociálny podnik (všeobecný sociálny podnik): Zameriava sa na napĺňanie verejnoprospešných alebo komunitnoprofesných záujmov v rôznych oblastiach, ako napríklad životné prostredie.

Výber typu sociálneho podniku závisí od toho, v akej oblasti chce podnik realizovať svoju verejno-prospešnú alebo komunitno-prospešnú činnosť.

Podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku

O priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku môže požiadať akýkoľvek založený podnik, ktorý už vykonáva svoju činnosť alebo ho chce ešte len založiť za účelom sociálneho podnikania. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. musí žiadateľ spĺňať nasledovné podmienky:

• Spĺňa podmienky definície sociálneho podniku podľa § 5 ods. 2 zákona (napr. občianske združenie, nezisková organizácia, obchodná spoločnosť, družstvo, účelové zariadenie cirkvi).
• Základný dokument (napr. stanovy, štatút, spoločenská zmluva) obsahuje podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona, ktoré zabezpečujú napĺňanie cieľov sociálneho podniku.
• Je dôveryhodný, pričom za dôveryhodného sa nepovažuje ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude v súvislosti s vykonávaním hospodárskej činnosti registrovaného sociálneho podniku čestne a svedomito plniť povinnosti podľa zákona o sociálnej ekonomike alebo osobitných predpisov.
• Je bezúhonný, pričom u právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (za bezúhonného sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak jeho odsúdenie nebolo zahladené alebo ak sa na neho nehľadí, akoby nebol odsúdený).
• Dodržiava vo svojej vnútornej organizácii a činnosti vymedzené podmienky podľa Obchodného zákonníka (napr. pravidlá hospodárenia, rozhodovania).
• Má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku, ktorý obsahuje kalkuláciu predpokladaných príjmov.
• Nemá evidované nedoplatky na daniach, cle, povinných odvodoch do fondov a na poistnom na sociálne poistenie a povinnom verejnom zdravotnom poistení.
• Má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom.
• Nebol mu zrušený štatút registrovaného sociálneho podniku v období troch rokov pred podaním žiadosti o štatút a nebolo u neho právoplatne rozhodnuté o nepriznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku v období šiestich mesiacoch pred podaním žiadosti o štatút.
• Spĺňa ďalšie špecifické podmienky v závislosti od typu sociálneho podniku (integračný, bývania, všeobecný).

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo práce") zisťuje z úradnej povinnosti splnenie niektorých podmienok, ako napríklad sídlo na území Slovenskej republiky, dôveryhodnosť, bezúhonnosť a existencia nedoplatkov.

Proces registrácie sociálneho podniku

Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na základe písomnej žiadosti podanej na ministerstvo práce. Žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie typu registrovaného sociálneho podniku, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada.

K žiadosti je potrebné doložiť nasledovné dokumenty:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Základný dokument (stanovy, štatút, spoločenská zmluva) s podmienkami v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona. Vzory základných dokumentov sú dostupné na účely konania o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.
• Projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku alebo podnikateľský plán pre novovznikajúce podniky. Pri vypracovaní podnikateľského plánu je potrebné dodržať štruktúru podľa Metodického usmernenia pre žiadateľov o štatút r. s.
• Doklady preukazujúce splnenie podmienok špecifikovaných v § 6 zákona (napr. doklady o sídle, doklady o zapojení zainteresovaných osôb).
• Čestné vyhlásenie o splnení podmienky dôveryhodnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) v spojitosti s § 2 ods. 11 písm. b) a c).
• Ďalšie dokumenty podľa potreby (napr. údaje potrebné k výpisu z registra trestov, doklady preukazujúce bezúhonnosť, informácie o uplatňovaní demokratickej správy alebo zriadení poradného výboru).

Ak žiadateľ splní všetky podmienky, ministerstvo práce mu prizná štatút registrovaného sociálneho podniku. Priznanie štatútu sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje.

Povinnosti registrovaného sociálneho podniku

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať požadované podmienky počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok je povinný oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to do 10 dní odo dňa, keď k zmene došlo.

Medzi ďalšie povinnosti patrí:

• Uvádzanie označenia „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratky „r. s. p.“ pri svojom obchodnom mene.
• Podať návrh na zápis označenia „registrovaný sociálny podnik“ do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba, a to do troch mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.
• Zriadiť poradný výbor alebo začať uplatňovať demokratickú správu a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Podpora pre sociálne podniky

Sociálne podniky majú možnosť získať rôzne formy podpory zo strany štátu, obcí a VÚC. Celkový systém podpory je definovaný v § 17 zákona a pozostáva z priamej a nepriamej formy pomoci.

Priama pomoc zahŕňa:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Národné projekty investičnej pomoci zamerané na rozbeh podnikania.
• Vyrovnávacie príspevky pre integračný sociálny podnik.
• Úľavy na dani z príjmu a DPH.

Nepriama pomoc zahŕňa:

• Poradenstvo a informácie poskytované Regionálnymi centrami sociálnej ekonomiky.

Regionálne centrá sociálnej ekonomiky

Na účely poskytovania informácií o sociálnej ekonomike sú zriadené Regionálne centrá sociálnej ekonomiky.

Úľava na dani z príjmov pre registrovaný sociálny podnik

Registrovaný sociálny podnik má možnosť uplatniť si úľavu na dani z príjmov za splnenia podmienok stanovených v § 30d zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Podmienky pre uplatnenie úľavy na dani:

• Sociálny podnik spĺňa podmienky definície sociálneho podniku podľa zákona č. 112/2018 Z. z.
• Zisk po zdanení je použitý na dosiahnutie hlavného cieľa (dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho výsledku).
• Prevod peňažných prostriedkov vo výške kladného rozdielu medzi úľavou na dani uplatnenou podľa § 30d ods.

Sociálny pracovník v podniku a jeho úloha

V registrovanom sociálnom podniku zohráva sociálny pracovník kľúčovú úlohu pri napĺňaní sociálnych cieľov podniku. Jeho povinnosti a úlohy sú rôznorodé a závisia od typu sociálneho podniku a jeho zamerania. Vo všeobecnosti však sociálny pracovník v podniku:

• Identifikuje a mapuje potreby cieľovej skupiny, na ktorú sa sociálny podnik zameriava (napr. znevýhodnené osoby, osoby so zdravotným postihnutím, osoby v núdzi).
• Navrhuje a realizuje sociálne programy a aktivity, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality života cieľovej skupiny.
• Poskytuje sociálne poradenstvo a podporu zamestnancom a klientom sociálneho podniku.
• Spolupracuje s ďalšími odborníkmi (napr. psychológmi, lekármi, pedagógmi) pri riešení komplexných problémov cieľovej skupiny.
• Zabezpečuje dodržiavanie etických princípov a štandardov sociálnej práce v podniku.
• Monitoruje a hodnotí účinnosť sociálnych programov a aktivít a navrhuje opatrenia na ich zlepšenie.
• Reprezentuje sociálny podnik v komunikácii s verejnosťou a s ďalšími organizáciami.

V integračných sociálnych podnikoch, ktoré sa zameriavajú na zamestnávanie znevýhodnených osôb, sociálny pracovník:

• Pomáha pri výbere a nábore zamestnancov zo znevýhodnených skupín.
• Poskytuje individuálne poradenstvo a podporu zamestnancom pri ich adaptácii na pracovné prostredie a pri riešení osobných problémov.
• Organizovanie školení a tréningov pre zamestnancov s cieľom zvýšiť ich kvalifikáciu a zamestnateľnosť.
• Spolupracuje s Úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri získavaní príspevkov na zamestnávanie znevýhodnených osôb.
• Vytvára podporné pracovné prostredie, ktoré zohľadňuje individuálne potreby zamestnancov.

Výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania

Z pohľadu Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 bola za najväčšie pozitívum označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách. Za negatívum bolo označené chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Analytička Slovak business agency Chmelárová (2020) vníma sociálne podniky ako dôležitého prispievateľa k sociálnej inklúzii, v podpore zamestnanosti a regionálneho, či miestneho rozvoja. Medzi motivácie pre registrovanie sociálnych podnikov vníma prístup k finančnej podpore.

Skúsenosti zakladateľov registrovaných sociálnych podnikov

Z rozhovorov so zakladateľmi registrovaných sociálnych podnikov vyplynulo, že ich predošlé skúsenosti zahŕňali:

• Prax ako konateľ spoločnosti.
• Dlhoročná prax v sociálnej sfére (zariadenie núdzového bývania, regionálna politika).
• Transformácia z chránenej dielne na sociálny podnik.

Participanti sa zhodli na potrebe dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach, prevažne v legislatíve, marketingu a manažmente.

Limity a riziká registrovaných sociálnych podnikov

Registrované sociálne podniky čelia mnohým výzvam, medzi ktoré patria:

• Ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie.
• Nedostatok finančných prostriedkov.
• Problém s priestormi výrobne.
• Byrokracia.

Jeden z oslovených participantov dokonca vrátil štatút registrovaného sociálneho podniku, nakoľko investičná pomoc zo strany štátu bola zdĺhavá a v danej dobe nejasná. S týmto súhlasia Gregorová a Švidroňová (2020) v svojom výskume, keď tvrdia, že mnohé nástroje nie sú dotiahnuté, chýbajú investičné nástroje pre rozvoj sociálneho podnikania, chýbajú ľudské kapacity v oblasti sociálneho podnikania - ľudia, ktorí by sociálnemu podnikaniu aj rozumeli, aj ho vedeli podporiť, propagovať ho a rozvíjať, no tiež ľudia, ktorí by vedeli v sociálnych podnikoch pracovať. Z ich pohľadu v tejto oblasti chýba komplexné vzdelávanie v oblasti sociálneho podnikania a túto sféru vnímajú v jej začiatkoch. Dopĺňajú, že informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná.

Perspektívy registrovaných sociálnych podnikov

Participanti vnímajú perspektívu registrovaných sociálnych podnikov nasledovne:

• Výborný nástroj na zníženie nezamestnanosti.
• Vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.
• Príležitosť pre obce a mestá zakladať tieto sociálne podniky a dať príležitosť aj ťažšie zdravotne postihnutým.
• Dáva priestor naozaj pomáhať.
• Zamestnanie ľudí so ZŤP, nie len pasívne prijímanie napr. invalidného dôchodku, aby sa cítili potrební pre seba aj rodinu.

Návrhy pre prax

Medzi návrhy pre prax od participantov patrili:

• Zjednodušenie byrokracie.
• Nediskriminácia zdravých zamestnancov pri prijímacích pohovoroch.

Sociálny fond v podniku

Okrem sociálneho podnikania je dôležitým nástrojom sociálnej politiky v podnikoch aj sociálny fond. Sociálny fond je upravený najmä zákonom č. 152/1994 Z. z. a je určený na financovanie rôznych sociálnych aktivít pre zamestnancov.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí ako percento zo základu (súhrnu hrubých miezd) alebo z použiteľného zisku. Zamestnávateľ je povinný prideľovať do fondu určitú sumu peňazí mesačne, najneskôr v deň dohodnutý na výplatu miezd (platov).

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť na rôzne účely, napríklad:

• Príspevok na stravovanie zamestnancov.
• Príspevok na dopravu do zamestnania a späť, ak zamestnanci dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.
• Príspevok na rekreáciu, kultúrne a športové podujatia.
• Príspevok na zdravotnú starostlivosť.
• Pomoc zamestnancovi v ťažkej životnej situácii.

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať tzv. antidiskriminačný zákon (zákon č. 365/2004 Z. z.) a nemôže pri prideľovaní prostriedkov zo sociálneho fondu diskriminovať žiadneho zamestnanca.

tags: #sociálny #pracovník #v #podniku #povinnosti