Sociálny pracovník a práca s rodinou: Povinnosti a úloha v systéme sociálnej pomoci

Sociálna práca je profesia hlboko zakorenená v hodnotách demokracie a ľudských práv. Jej poslaním je asistovať klientom pri rozvíjaní ich schopností, ktoré im umožnia riešiť individuálne alebo skupinové problémy. Sociálny pracovník má podporovať klienta, aby sa dopracoval k pre neho najlepšiemu riešeniu, a to poskytovaním informácií, zabezpečením kontaktov s inštitúciami a oboznámením sa s nimi. Táto pomoc sa má poskytovať bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, a s rešpektovaním nezávislosti klienta, jeho oslobodenia od negatívnych životných podmienok, za použitia protidiskriminačných prístupov, dodržiavania demokracie a ľudských práv. Ochrana identity a integrity klienta, práca za jeho spoluúčasti a privedenie ho k jeho sebaurčeniu sú kľúčové aspekty osobnej zodpovednosti sociálneho pracovníka.

Kvalifikačné predpoklady a legislatívny rámec

Činnosť sociálneho pracovníka je upravená zákonom a vyžaduje splnenie určitých kvalifikačných predpokladov. Napríklad, fyzická osoba, ktorá k 1. januáru 2015 vykonávala pracovné činnosti sociálneho pracovníka v pracovnom vzťahu, ale nespĺňala kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1, sa považuje za osobu, ktorá spĺňa tento kvalifikačný predpoklad. Podobne, u fyzickej osoby, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1 písm. b) a ktorá vykonáva k 1. januáru 2015 pracovné činnosti sociálneho pracovníka, ale nespĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1 písm. a), sa považuje za osobu, ktorá spĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený v § 5 ods. 1 písm. a).

Medzi relevantné právne predpisy patrí napríklad zákon č. 305/2005 Z. z. zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Práca s rodinou a ochrana detí

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane psychického, fyzického a sociálneho vývinu detí. Náplň jeho činnosti je rozsiahla a zahŕňa situácie ako nechcené dieťa v nemocnici, zanedbávané dieťa v rodine, dieťa bez pomoci v zahraničí, deti vhodné do náhradnej rodinnej starostlivosti, deti s problémovým správaním, páchajúce trestné činy, šikanované deti a mnohé ďalšie.

V prípadoch, kedy je situácia v rodine neriešiteľná a rozvod sa javí ako jediné možné východisko, sociálny pracovník - kolízny opatrovník - vstupuje do procesu. Jeho úlohou nie je podporovať ani zabraňovať rozvodu, ale upozorniť rodičov na dôsledky ich rozhodnutia, najmä na dosah na ďalší život a fungovanie dieťaťa. Má uľahčiť zvládnutie náročných životných situácií a dôsledkov rozvodu na dieťa.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Kolízny opatrovník a záujmy dieťaťa

Kolízny opatrovník nie je advokátom ani jedného z rodičov, ale zástupcom záujmov dieťaťa. Jeho úlohou je chrániť záujmy dieťaťa, čo je často najťažšia úloha. Pre tých, ktorí čelia manželskej kríze a vidia v rozvode riešenie, alebo pre tých, ktorí rozvod prekonali, je dôležité vidieť v celej situácii dieťa, ktoré je najohrozenejšie a je nedobrovoľným účastníkom.

Psychológovia tvrdia, že rozvod je druhou najtraumatizujúcejšou udalosťou v živote človeka, hneď po smrti rodičov a detí. Dieťa zažíva neistotu, strach a často sa nevyzná v tom, čo sa okolo neho deje. Býva vťahované do sporov, ktoré sa ho priamo netýkajú, avšak vyvolávajú v ňom výčitky svedomia a zdanie, že je vinné za to, že rodičia sa hádajú.

Prvoradý by mal byť zdravý a pokojný vývoj dieťaťa a eliminovanie bolestného dopadu rozvodu na dieťa. Aj stretávanie sa dieťaťa s druhým rodičom nemá byť pre dieťa traumou a nesmie byť vnímané ani rodičmi ako obeť a utrpenie.

Formy styku s dieťaťom po rozvode

Najoptimálnejšou formou styku po rozvode je voľné pokračovanie rodinného vzťahu. Keď však takáto dohoda nie je možná, alebo konflikt medzi partnermi pretrváva, výhodnou formou styku je dlhší neprerušený pobyt dieťaťa u druhého z rodičov. Striedavá osobná starostlivosť je najlepším riešením, ktoré simuluje stav až do rozpadu rodiny, kedy bolo dieťa pravidelne s obidvomi rodičmi.

V striedavej osobnej starostlivosti dieťa zaznamená minimálnu zmenu v stretávaní sa s rodičmi a zachová si rovnaký vzťah s obidvomi rodičmi. Psychologické výhody takého riešenia sú jasné. Odpadajú časté krátkodobé návštevy otca, ktoré vyvolávali v matke dieťaťa napätie. Pri dlhšom styku sa otec a dieťa lepšie spolu zžijú, stratí sa fenomén „nedeľných návštev“, spolužitie sa viac priblíži všednému životu. Eliminuje sa možnosť podplácania a budovania „neprirodzene pozitívneho obrazu“ v očiach dieťaťa. Dieťa sa má možnosť oboznámiť aj s problémami a starosťami druhého rodiča, jeho vzťah sa stane objektívnejším.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Postup sociálneho pracovníka pri riešení krízových situácií v rodine

Sociálny pracovník sa o krízovej situácii v rodine dozvie na základe návštevy jedného z rodičov na oddelení, z anonymného podania, či z oznámenia konkrétnej inštitúcie - súdu, školy, lekára. Pri každej návšteve či pri pohovore s rodičom dieťaťa sociálny pracovník spisuje záznam, ktorého kópiu na požiadanie poskytne rodičovi, s ktorým záznam spísal. Okrem spísania záznamu, poskytuje rodičovi poradenstvo, prípadne mu pomôže s riešením konkrétnej situácie napr. spísaním návrhu na určenie či zvýšenie výživného. Sociálny pracovník však nie je advokátom ani jednej zo strán a nespisuje návrhy na rozvod manželstva, ale len návrhy súvisiace s dieťaťom samotným.

Úlohou sociálneho pracovníka, ktorý sa dozvie o probléme v rodine na základe oznámenia inej inštitúcie - lekára, školy, súdu (v prípade podaného návrhu na rozvod, či zverenie dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov, určenie, či zvýšenie výživného), je prešetrenie rodinných, bytových a sociálnych pomerov rodičov dieťaťa a záujem rodičov o dieťa.

Kolízny pracovník má disponovať čo najväčším množstvom objektívnych informácií, pričom priestor na vyjadrenie má dať obom stranám a prešetriť pomery je potrebné na oboch stranách. Kolízny opatrovník v žiadnom prípade vo svojom vyjadrení nesmie uviesť, že ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, pretože práve on tu zastupuje záujmy dieťaťa, je jeho hovorcom, zástupcom i advokátom a súd je orgánom, ktorý na základe zozbieraných podkladov rozhoduje.

Kolízny opatrovník nie je v pozícii, aby hodnotil dôvody rozpadu vzťahu, či manželstva, vyjadroval sa k postojom a pohnútkam rodičov ohľadom ich budúceho života, ale má objektívne zvážiť možnosti rodiča a jeho schopnosť postarať sa o dieťa bez rozdielu na pohlavie a historické stereotypy. Tak, ako je možné, že muž môže byť na rodičovskej dovolenke, rovnako reálne je, aby mal zverené dieťa. Úlohou kolízneho opatrovníka je zhodnotiť podmienky na jednej a druhej strane a vyjadriť sa jasne, prečo by jeden z rodičov nemohol mať dieťa zverené do svojej starostlivosti.

Osobnostné požiadavky na sociálneho pracovníka

Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, z filozofického, psychologického, sociologického, etického, politického, právneho, ekonomického a iných prístupov. Sociálny pracovník k svojej činnosti potrebuje mať poznatky o konkrétnej spoločnosti. Musí ju poznať, rozumieť koncepcii vývoja spoločnosti, mať vlastný názor na vývojové trendy spoločnosti. Potrebuje poznať medzinárodné dokumenty, dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje a celú sieť starostlivosti o človeka.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Sociálny pracovník musí spĺňať osobnostné požiadavky, ako sú napríklad požadovaná úroveň všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností. Svojou činnosťou pomáha zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny, komunity tým, že prispieva k mobilizácii zdrojov, ktoré sú takémuto riešeniu potrebné a vychováva jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prezentuje ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje s potrebnými profesionálnymi znalosťami a s pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a úcta k životu. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť. K zásadným požiadavkám patrí aj morálny kredit. Sociálne cítenie však nie je súcit, ale empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, čo umožňuje zvoliť optimálnu formu komunikácie a mieru pomoci.

Súčasťou osobnostnej výbavy by mala byť zásadovosť a morálna integrita, založená na akceptovaní všeobecných zásad ako zásada rovnosti klientov, sociálnej solidarity, diskrétnosti a pod. Osobitý význam má zmysel pre humor a životný optimizmus, ktorý znamená vieru v klientov potenciál a možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný zvládať každodennú rutinu a prekonávať životné a pracovné problémy.

Kompetencie sociálneho pracovníka

Jazyk sociálneho pracovníka má byť zrozumiteľný a prispôsobený úrovni jazykovej kultúry klienta. Vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta. Dôležitá je schopnosť práce v tíme a schopnosť inštrumentalizácie, teda využívať samého seba ako pracovný nástroj. Od sociálneho pracovníka sa vyžaduje zaangažovanie sa do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov, postojov, schopnosť mať nadhľad nad problémom a pod. Osobnú zaangažovanosť musí mať pod kontrolou prostredníctvom kognitívnej sebadištancie.

Dôležité je vedieť iniciovať klienta k spolupráci, podporovať ho a viesť ho k samostatnosti. Sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv. Komunikácia a kooperácia sú kľúčové zručnosti, pričom je dôležitá znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie, schopnosť nezaujatého, objektívneho hodnotenia informácií a pod.

Sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, aby sa učil zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta. Sociálna kompetencia je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácií v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov. Aktívna orientácia na vlastný odborný rast je základom na dosiahnutie a udržanie kompetencií. Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas a zlepšuje si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Práca sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi zariadení pre seniorov, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.

Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Komunikácia, interakcia a percepcia sú kľúčové dimenzie práce s klientom. Sociálni pracovníci sa podieľajú na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov a ich práca je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení, a odvádzania pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy). Sociálny pracovník si sústavne zvyšuje svoju odbornú spôsobilosť.

Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

tags: #sociálny #pracovník #práca #s #rodinou #povinnosti