
Terénna sociálna práca (TSP) predstavuje kľúčovú oblasť sociálnej práce, ktorá sa odohráva mimo tradičných inštitúcií. Jej cieľom je aktívne vyhľadávanie a poskytovanie pomoci jednotlivcom a komunitám priamo v ich prirodzenom prostredí. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na terénneho sociálneho pracovníka, jeho povinnosti, ciele, cieľové skupiny, metódy práce a legislatívny rámec.
Terénna sociálna práca má hlboké korene v historickej snahe dobrovoľníkov, ktorí sa usilovali o pomoc ľuďom v núdzi priamo v ich komunite. Ešte pred vznikom organizovanej sociálnej práce, dobrovoľníci, často ženy, aktívne vyhľadávali a navštevovali miesta, kde sa zdržiavali potenciálni klienti. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa terénna práca etablovala ako jedna zo základných foriem sociálnej práce, pričom jej vykonávatelia boli označovaní rôznymi názvami, ako vizitátori, návštevníci, technickí asistenti alebo terénni pracovníci.
Definícia terénnej sociálnej práce môže byť chápaná v dvoch rovinách:
Terénna sociálna práca vznikla ako reakcia na potrebu efektívnejšie oslovovať cieľové skupiny, ktoré neboli prístupné tradičným formám intervencie. Medzi hlavné dôvody patria:
Hlavným cieľom terénnej sociálnej práce je pomáhať klientom v ich ťažkostiach a poskytovať im riešenia pre ich problémy. Medzi kľúčové ciele patrí:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Terénni sociálni pracovníci pracujú s rôznorodými skupinami klientov, ktorí sa nachádzajú v ťažkých životných situáciách. Medzi typické cieľové skupiny patria:
Podľa Staníčka a Rhodesa existujú rôzne typy terénnej sociálnej práce:
Sociálny asistent je špecifická funkcia sociálneho pracovníka, ktorý pôsobí v teréne. Medzi jeho hlavné úlohy patrí:
Streetwork, často zamieňaný s terénnou prácou, je špecifická metóda zaradená do terénnej sociálnej práce. Začiatky streetworku siahajú do aktivít duchovných, ktorí navštevovali najchudobnejšie štvrte, aby boli nablízku ľuďom v núdzi. V 20. storočí sa streetwork začal rozvíjať v kontexte práce s mládežníckymi gangami, delikventnými skupinami a drogovo závislými v USA a západnej Európe. Po páde totalitných režimov sa táto forma sociálnej práce rozšírila aj v strednej a východnej Európe.
Medzi cieľové skupiny streetworku patria:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Streetwork sa snaží zabezpečiť deťom jedno teplé jedlo denne, ošatenie a adopciu. Mládeži ponúka alternatívny spôsob trávenia voľného času, riešenia problémov a konfliktov, a ukazuje nové cesty. Bezdomovcom poskytuje informácie o zdravotníckych zariadeniach, právnej pomoci, azylových domoch a stravovaní.
Dôležitou súčasťou streetworku je znižovanie rizika (HARM REDUCTION), ktoré zahŕňa distribúciu kondómov, ihiel a injekčných striekačiek.
Vlastná práca streetworkera je založená na dôvere, ktorá vzniká na základe dlhodobého kontaktu, vzájomného poznávania sa a vymedzovaní hraníc. Streetworker musí prijať a akceptovať životný štýl cieľovej skupiny, nemoralizovať a nenapomínať. Jeho úlohou je ponúknuť alternatívny spôsob trávenia voľného času, ukázať možnosti riešenia problémov a konfliktov, a sprostredkovať lekársku pomoc.
Činnosť streetworkera možno rozdeliť do troch skupín:
Streetwork je zameraný na osoby, ktoré sú nositeľmi sociálno-patologických javov a na skupinu občanov, ktorí sú týmito javmi ohrození.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Streetwork sa špecializuje na prácu s rôznymi cieľovými skupinami, pričom využíva špecifické metódy a prístupy:
Supervízia je dôležitou súčasťou práce streetworkera. Jej hlavné ciele sú:
Existujú rôzne typy supervízie (tútorská, riadiaca, konzultantská, výcviková). Supervízor vedie pracovníka alebo študenta jednotlivými fázami jeho prípravy.
Supervízia s klientom v teréne zahŕňa nadväzovanie kontaktov, rozhovor, pozorovanie klienta, akceptáciu osobnosti klienta, výber vhodných spôsobov riešenia klientovho problému a zvládanie incidentov.
Nízkoprahové zariadenia poskytujú služby, ktoré sú ľahko dostupné pre klientov, bez zbytočných bariér. Charakteristika služieb:
V sociálne vylúčených komunitách, kde žijú ľudia s obmedzeným prístupom k inštitucionálnej pomoci, zohráva terénny sociálny pracovník kľúčovú úlohu. Podporuje klientov v samostatnom riadení života, sprostredkováva im dostupné služby a aktivity, a zapája ich do voľnočasových a vzdelávacích aktivít.
Terénny sociálny pracovník plní funkciu poradcu, sprievodcu, mediátora, organizátora, komunitného plánovača a autority. Pomáha rodinám udržať sa na "normálnej hladine fungovania", rieši konflikty, vyjednáva splácanie dlhov a iniciuje voľnočasové aktivity pre deti a mládež.
Medzi základné nástroje práce terénneho sociálneho pracovníka patria:
Terénny sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie a intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov a sociálnych procesov. Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca a odborná prax.
Výkon sociálnej práce je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
Korene terénnej sociálnej práce v Liptovskom Mikuláši možno hľadať v septembri roku 2006, kedy vznikli na Mestskom úrade v Liptovskom Mikuláši, s finančnou podporou Fondu sociálneho rozvoja, nové pracovné pozície: komunitný sociálny pracovník a asistent. Následne bolo v roku 2006 vybudované a uvedené do prevádzky Komunitné centrum priamo v marginalizovanej rómskej komunite v Hlbokom. Svoje miesto si tu našli i komunitní pracovníci, ktorí sa venovali cieľovej skupine priamo v jej prirodzenom prostredí. Mesto Liptovský Mikuláš poskytlo terénnej práci podporu a rozhodlo o jej pokračovaní. Udržateľnosť a podpora terénnej sociálnej práci bola vyjadrená aj v Komunitnom pláne sociálnych služieb mesta Liptovský Mikuláš na roky 2010 - 2015. Počet pracovníkov poskytujúcich odbornú pomoc priamo v teréne nebol vzhľadom na veľkosť cieľovej skupiny postačujúci. Mesto Liptovský Mikuláš zareagovalo na potrebu znevýhodnených občanov a prostredníctvom projektu Pomoc a podpora sociálne-znevýhodnených skupín obyvateľstva formou komunitnej sociálnej práce, rozšírilo rady pracovníkov v teréne o 2 členov. Projekt trval 2 roky (2010 - 2012) a tesne pred svojím ukončením našiel svoje plynulé pokračovanie v NP TSP, ktorý trval od septembra 2012, do októbra 2015. V tomto období rozšíril personálne rady ďalší terénny sociálny pracovník. Tím TSP veľmi úzko spolupracuje so zamestnancami komunitného centra. Významnou pomocou v každodennej práci je asistentka sociálnej pracovníčky, ktorá pochádza priamo z komunity. Ako pozitívna sa ukázala aj veková skladba pracovného tímu, kde sa vzájomne výborne dopĺňali čerstvo nadobudnuté odborné vedomosti a teoretické znalosti, s praktickými skúsenosťami a nadobudnutými zručnosťami. Rôznorodosť pováh a osobnostných čŕt rozšírila paletu komunikačných prostriedkov v práci s klientom. Pre kvalitný výkon TSP je výrazným prínosom aj dobrá komunikácia v širšom kruhu odborníkov, ako sú zamestnanci MSÚ Liptovský Mikuláš, pracovníci ÚPSVaR, príslušníci mestskej polície, príslušníci policajného zboru SR, dobrovoľníci z Farskej charity, dobrovoľníci z Bratskej jednoty baptistov a miestneho združenia YMCA v Liptovskom Mikuláši. Na výkon TSP dohliada okrem priameho nadriadeného na pracovisku aj regionálna koodinátorka. Výsledky terénnej sociálnej práce možno najvýraznejšie badať na zlepšenej komunikácii. Vďaka pôsobeniu terénnych pracovníkov dokážu klienti lepšie odkomunikovať svoje potreby a požiadavky. Pri riešení svojich problémov sú motivovaní k vlastnej aktivite a činnosti, vďaka čomu sa dokážu v riešení problému sami lepšie orientovať. To, že sú klienti pripravení reagovať a tlmočiť jednotlivé úlohy ich vedie k zodpovednosti a zároveň im poskytuje sebestačnosť v riešení problémov. Samozrejme situácia nie je ideálna a väčšina klientov potrebuje pomoc a odborné nasmerovanie. Za obdobie od septembra 2012 bolo v zmysle podmienok zaevidovaných 454 spisov klientov. Terénni sociálni pracovníci sa snažia pracovať so všetkými klientmi, ktorí prejavia o ich pomoc záujem a sami sa aktívne zapájajú do riešenia svojich problémov. Ochota participovať na riešení vlastného problému je jedinou podmienkou nadviazania spolupráce.
V Slovenskej republike existuje niekoľko organizácií, ktoré sa zaoberajú streetworkom: