Sociálny pracovník: Povinnosti a práva

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu v spoločnosti, pričom jeho práca je zameraná na zlepšovanie životnej funkčnosti jednotlivcov, skupín a komunít. Vedomosti sociálneho pracovníka vychádzajú z interdisciplinárneho poňatia sociálnej práce, zahŕňajúceho filozofické, psychologické, sociologické, etické, politické, právne a ekonomické prístupy.

Právny rámec činnosti sociálneho pracovníka

Základná právna úprava oprávnení osôb konajúcich vo veciach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je obsiahnutá v zákone č. 305/2005 Z. z. Tento zákon definuje prirodzené rodinné prostredie ako domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby (§ 4 ods. 2).

Oprávnenia sociálneho pracovníka

Pracovník orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má podľa § 93b ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. nasledovné oprávnenia:

• Osobne preverovať starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin dieťaťa alebo osobne zisťovať dôvody nevhodného správania sa detí v prirodzenom rodinnom prostredí (§ 4 ods. 1 písm. a), b) a d). Toto oprávnenie zahŕňa návštevu dieťaťa, rozhovor s dieťaťom, s rodičom dieťaťa, s inou osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa, alebo s fyzickou osobou, ktorá má s dieťaťom blízky vzťah.
• Je na pracovníkovi, aby posúdil, či vzhľadom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa je možné vykonať s ním pohovor aj osamote alebo je vhodnejšie ho vykonať v prítomnosti osoby, ktorá je blízkou osobou maloletého dieťaťa.
• Vyhotovovať zvukové záznamy na účely preukázania priebehu vykonávania opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to aj bez súhlasu prítomnej fyzickej osoby. O vyhotovovaní obrazového záznamu, obrazovo-zvukového záznamu a zvukového záznamu pri výkone oprávnenia podľa § 93b ods. 1 písm. a) až c) v prostredí podľa § 4 ods. 1 písm. a) a b) musíte byť vopred písomne pred samotným výkonom jeho oprávnenia informovaný. Bez predchádzajúceho upozornenia môže vyhotoviť takéto záznamy iba v prípade, ak zistí okolnosti nasvedčujúce tomu, že dieťa je vystavené ohrozeniu života, zdravia alebo neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.

Pred každým vykonaním svojho oprávnenia podľa ustanovení § 93b ods. 1 písm. a) až c) sa musí pracovník preukázať písomným poverením orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Povinnosti osôb voči sociálnemu pracovníkovi

Zákon v ustanovení § 93e upravuje povinnosti rodičov detí a iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Medzi tieto povinnosti patrí aj umožniť pracovníkovi orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately výkon jeho oprávnení a poskytnúť mu potrebné informácie. Pracovník má právo žiadať od Vás osobnú spoluprácu, ak je to pre výkon jeho oprávnení potrebné. Vy ste povinný takúto spoluprácu pracovníkovi poskytnúť. Každé jeho konanie však musí byť vykonané v nevyhnutnej miere na dosiahnutie účelu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vstup do obydlia

Medzi základné oprávnenie pracovníkov patrí aj vstup do obydlia. Na každý vstup do Vášho obydlia však potrebujú pracovníci súhlas osoby, ktorá obýva túto nehnuteľnosť a stará sa o dieťa. Ak by ste takémuto pracovníkovi odmietli vstup do obydlia a tým by ste znemožnili výkon jeho oprávnení, podľa ustanovenia § 93b ods. 2 v spojení s ustanovením § 93f a 93g môže pracovníkovi súd povoliť vstup do Vášho obydlia za účelom preverenia stavu dieťaťa. Súčinnosť a asistenciu pracovníkovi v takomto prípade poskytuje príslušník Policajného zboru SR.

Záznamy z vykonaných oprávnení

Z vykonania oprávnenia podľa ustanovenia § 93b ods. 1 písm. a) až d) je pracovník povinný vyhotoviť písomný záznam. Tento záznam je súčasťou spisu, ktorý je vedený na orgáne soc.

Ohlasovanie kontroly

Zákon neupravuje povinnosť pracovníkov vopred ohlasovať dátum a čas vykonania ich oprávnení v zmysle tohto zákona. Pre splnenie účelu výkonu ich oprávnení je však z ich pohľadu vhodné, aby rodičovi alebo inej osobe, ktorá sa o dieťa stará oznámili dátum a čas kontroly. Mohlo by sa stať, že sa dostavia na adresu bydliska maloletého a dotyčné osoby tam nebudú. Zákon na túto otázku nedáva jasnú odpoveď. Každý prípad je individuálny.

Osobnosť a kompetencie sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník musí spĺňať osobnostné požiadavky, ako sú požadovaná úroveň všeobecných a odborných vedomostí a sociálnych zručností. Osobnosť sociálneho pracovníka by mala byť charakterizovaná ako ideálny typ jedinca, ktorý disponuje potrebnými profesionálnymi znalosťami a pozitívnymi vlastnosťami, v ktorých nesmie chýbať humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamičnosť, morálna integrita, sociálne cítenie, rešpektovanie súkromia a úcta k životu.

Kľúčové vlastnosti sociálneho pracovníka

• Iniciatíva a dynamickosť: Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy.
• Morálny kredit: K zásadným požiadavkám kladených na sociálneho pracovníka patrí aj požiadavka jeho morálneho kreditu.
• Sociálne cítenie: Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť nielen optimálnu formu komunikácie s klientom, ale tiež aj optimálnu mieru pomoci.
• Zásadovosť a morálna integrita: Sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v klientov potenciál, v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi zvládať každodennú rutinu.

Komunikačné zručnosti

Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Ďalšie kompetencie

• Schopnosť práce v tíme: Sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.
• Schopnosť inštrumentalizácie: Schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj - inštrument predpokladá, že bude so svojimi vedomosťami, vlastnosťami, schopnosťami a zručnosťami disponovať tak, aby ich využil v prospech klienta.
• Vedieť iniciovať klienta k spolupráci: Podstatnou kompetenciou je podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti. Tu sociálny pracovník pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania, eliminácii správania vedúceho ku konfliktom a vedie ho k realizácii vlastných práv.
• Komunikácia a kooperácia: Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.
• Reflexívna kompetencia: Sociálny pracovník získava reflexívnu kompetenciu, tak sa učí zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta.
• Sociálna kompetencia: Je schopnosť porozumieť vzniku a vývoju určitých sociálnych situácii v ich integratívnej súvislosti s určitým historickým vývojom spoločnosti a vedieť nájsť aj tie skutočnosti, ktoré v prítomnej realite spôsobujú vznik individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Sociálny pracovník je si vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce, jej zmien ako aj zmien klientov, preto je schopný riadiť svoj odborný a aj osobný rast. Využíva aj konzultácie s kolegami, aby problémové situácie zvládal profesionálne a včas. Pre sociálneho pracovníka je tiež dôležité zlepšovať si vlastné profesionálne kompetencie samoštúdiom.

Sociálny pracovník v zariadeniach pre seniorov

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi zariadení pre seniorov, poskytuje im informácie, rady, pomáhajú prekonávať rôzne náročné situácie, v ktorých sa ocitnú. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity, stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života.

Interakcia a percepcia

Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.

Aktivity sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

• Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov.
• Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení.
• Odvádzanie pozornosti od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).
• Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
• Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.

Obmedzovanie prijímateľov sociálnych služieb

Podľa § 10 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách majú prijímatelia sociálnych služieb právo na dôstojné zaobchádzanie, starostlivosť a úctu aj pri nevyhnutnosti použitia obmedzenia. Pri poskytovaní sociálnych služieb v zariadeniach sociálnych služieb nie je možné používať prostriedky telesného a netelesného obmedzenia prijímateľa sociálnej služby. Jedinou výnimkou, ktorú zákon o sociálnych službách ustanovuje, je použitie netelesného alebo telesného obmedzenia iba v prípade, ak je priamo ohrozený život alebo priamo ohrozené zdravie prijímateľa sociálnej služby alebo iných fyzických osôb. V tomto prípade možno použiť prostriedky obmedzenia prijímateľa sociálnej služby, a to len na čas nevyhnutne potrebný na odstránenie priameho ohrozenia.

Podmienky obmedzenia

K obmedzeniu u prijímateľa sociálnej služby možno pristúpiť iba vtedy, keď boli bez úspešného výsledku použité všetky ostatné možné stratégie, či postupy pre zabránenie takému správaniu prijímateľa, ktorým bezprostredne ohrozuje svoj život či zdravie alebo zdravie a život iných osôb a riziká, ktoré vyplývajú z neobmedzenia prijímateľa sú väčšie ako riziká vyplývajúce z jeho obmedzenia.

1. Za prostriedky netelesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti alebo aktívnym počúvaním.
2. Za prostriedky telesného obmedzenia sa považuje zvládnutie situácie použitím rôznych špeciálnych úchopov, umiestnením prijímateľa sociálnej služby do miestnosti, ktorá je určená na bezpečný pobyt alebo použitím liekov na základe pokynu lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria.
3. Použitie akéhokoľvek iného telesného obmedzenia, okrem zákonom vymedzených spôsobov, je v rozpore so zákonom o sociálnych službách, a to aj v prípade, ak ide o použitie iného telesného obmedzenia na základe odporúčania lekára z odboru psychiatrie.
4. Rozsah a povaha obmedzenia musí byť primeraná aktuálnemu ohrozeniu a individualite prijímateľa.
5. Obmedzenie sa ukončí vtedy, ak pominie situácia ohrozenia.

Nevyhnutné telesné obmedzenie písomne nariaďuje, schvaľuje alebo ho dodatočne bezodkladne schvaľuje a potvrdzuje ho svojím podpisom lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria a písomne sa k nemu vyjadruje a potvrdzuje ho svojím podpisom sociálny pracovník zariadenia. Použitie liekov nemožno dodatočne schvaľovať. Telesné a netelesné obmedzenie prijímateľa sociálnej služby musí byť zaznamenané v registri telesných a netelesných obmedzení (ďalej len „register obmedzení“) zriadenom na tento účel, ktorý je povinný viesť poskytovateľ sociálnej služby v informačnom systéme sociálnych služieb - § 10 ods. register obmedzení musí obsahovať zákonom určené náležitosti - § 10 ods. 5; Poskytovateľ je povinný poskytnúť ministerstvu údaje o použití prostriedkov obmedzenia prostredníctvom elektronického formulára zaslaného do informačného systému sociálnych služieb do 8 kalendárnych dní od použitia obmedzenia (§ 105b ods. 2 písm. c) opatrovníkovi ustanovenému prijímateľovi sociálnej služby súdom - § 10 ods.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Zákaz telesných trestov u detí

Pri poskytovaní sociálnej služby dieťaťu a pri poskytovaní starostlivosti o dieťa podľa tohto zákona je poskytovateľ sociálnej služby povinný dodržiavať zákaz používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií a používať len také výchovné prostriedky a metódy, ktoré akýmkoľvek spôsobom dieťa neponižujú, neurážajú, nezanedbávajú, vrátane nedbanlivostného zaobchádzania, alebo ktoré sa inak nedotýkajú dôstojnosti dieťaťa a neohrozujú jeho život, zdravie, telesný, citový, rozumový a mravný rozvoj - § 10 ods.

Dôležitosť zodpovedného prístupu

Je nevyhnutné, aby poskytovatelia sociálnych služieb zodpovedne pristupovali k správnemu vyhodnocovaniu správania prijímateľa sociálnej služby, ktoré môže alebo zakladá predpoklad použitia netelesného alebo telesného obmedzenia z dôvodu, že použitím obmedzenia u prijímateľa sociálnej služby dochádza k obmedzovaniu jeho ľudských práv a slobôd a zasahuje sa do jeho telesnej integrity. Nedodržiavanie povinností poskytovateľa sociálnej služby podľa § 10 zákona o sociálnych službách sa považujú za správny delikt podľa § 101 tohto zákona.

Príklady nesprávneho postupu

• Poskytovateľ pravidelne/denne využíva pre prijímateľa sieťovú posteľ (tzv. klietkovú), najmä na spánok na základe odporúčania psychiatra, s odôvodnením, že sieť prijímateľovi poskytuje pocit bezpečia, aby v noci nespadol.
• Poskytovateľ oznamuje ministerstvu použitie obmedzenia, aj keď o situáciu vyžadujúcu použitie obmedzenia nejde, napr. používa rovnaké obmedzenie toho istého prijímateľa opakovane viackrát za sebou a oznamuje ministerstvu, obmedzenie sa míňa účinku, poskytovateľ jeho použitím nerieši agresívne správanie prijímateľa iným spôsobom (napr. poskytovateľ v situácii, kedy prijímateľ fyzicky napádal iných prijímateľov, v súlade s odporúčaniami psychológa, ktorý uviedol, že v situácii, kedy prijímateľ z dôvodu svojho správania fyzicky napáda iných prijímateľov, nie je potrebné reagovať na krátkodobé skratové situácie voči iným klientom, nepoužil žiadne zákonom dovolené nástroje na ochranu života a zdravia ohrozených prijímateľov.
• Použitie fixačných pomôcok/pomôcok na zabezpečenie pádu prijímateľa , ktoré zabraňujú telesnému poškodeniu prijímateľa sociálnej služby v určitých situáciách, napr. pri presune prijímateľa na vozíku, z ktorého bez nich môže spadnúť, a to na nevyhnutne potrebný čas (vychádzka, účasť na spoločnej aktivite a pod.). Ide o oficiálne pomôcky uvádzané v ošetrovateľských technikách, pričom niektoré môžu byť súčasťou vozíka. Za fixačné pomôcky sa nepovažujú rôzne textilné pásiky, kožené opasky, plachty na posteľ. Tieto postupy nemožno považovať z hľadiska ich povahy a účelu za prostriedok telesného obmedzenia podľa § 10 zákona o sociálnych službách.

Sociálna posudková činnosť a ľudské práva

Sociálna posudková činnosť je oblasť sociálnej práce, ktorá vyžaduje profesionálne kompetencie odborníka, ktorý okrem teoretických poznatkov a aplikovania základných metód a prístupov sociálnej práce využíva aj znalosti z oblasti základných ľudských práv a slobôd. Znalosť ľudských práv je potrebná najmä pri správnej aplikácii ľudsko-právnych dokumentov, vrátane Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Dôležitosť ľudských práv v sociálnej posudkovej činnosti

• Ľudské práva sú oprávnenia, ktoré prislúchajú každej ľudskej bytosti od narodenia až po smrť. Štát je povinný ľudské práva garantovať a prijať nevyhnutné opatrenia na ich ochranu.
• Všetky štátne orgány sú povinné implementovať ľudsko-právne princípy a chrániť základné práva a slobody občanov.
• Každý štátny zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony ako aj právne záväzné medzinárodné zmluvy a dohovory, zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť jeho nestrannosť.
• Sociálny pracovník sa má riadiť princípmi kresťanského humanizmu, má konať v súlade s etickým kódexom sociálneho pracovníka, hájiť ľudské práva a slobody sociálne slabších jedincov, má konať spravodlivo, v súlade s morálnymi a etickými princípmi.

Princípy sociálnej posudkovej činnosti

Spravodlivé posudzovanie má značný vplyv na kvalitu života posudzovanej osoby, preto táto činnosť vyžaduje kvalifikovaného odborníka na posudkovú činnosť. Profesia sociálnej práce úzko súvisí s ľudskými právami, nakoľko uznáva základné hodnoty ako sociálna spravodlivosť, rešpekt, ľudská dôstojnosť a sebaurčenie. Význam ľudských práv v sociálnej práci je nepochybná. Pomocou nich môže každý jednotlivec žiť plnohodnotne a ľudsky dôstojne.

Medzinárodné a národné dokumenty upravujúce ľudské práva

• Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948: V článku 22 uznáva právo na sociálne zabezpečenie, v článku 25 právo na primeranú životnú úroveň.
• Európska sociálna charta: Chráni hospodárske, sociálne a kultúrne práva, v článku 12 upravuje právo na sociálne zabezpečenie.
• Charta základných práv Európskej únie: V článku 34 uznáva a rešpektuje právo na sociálne zabezpečenie a právo na sociálnu pomoc.
• Ústava SR: Podľa čl. 12 ods. 1) „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné ľudské práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné“. Princíp rovnakého zaobchádzania je upravený v čl. 12 ods. 2) Ústavy SR kde je uvedené, že práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na rôzne dôvody.
• Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím: Cieľom Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa čl. 1 je „presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých práv a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej dôstojnosti“. V článku 5 je upravená rovnosť a nediskriminácia, kde je uvedené, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a podľa zákona.
• Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou: Tento zákon priamo ustanovuje diskriminačné dôvody, upravuje rôzne pojmy, ako priamu, nepriamu diskrimináciu a ďalšie.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách: Problematika ľudských práv sa nachádza v prílohe č. 2 zákona, kde sú upravené podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby. Okrem toho celý zákon o sociálnych službách vychádza z ľudsko-právnych záväzkoch.

Zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím

Medzi základné zásady prístupu k osobe so zdravotným postihnutím patria rešpektovanie autonómie klienta, jeho jedinečnosti, akceptácia, humánnosť, konanie dobra, nehodnotiaci postoj, nepoškodzovanie a spravodlivé zaobchádzanie.

Nezávislý spôsob života a integrácia do spoločnosti

Slovenská republika sa zaviazala k ľudsko-právnemu prístupu, má zabezpečiť podmienky pre slobodný, nezávislý život hlavne pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaných na pomoc iných. Nezávislý spôsob života je upravená v článku 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok zaväzuje zmluvné strany k uznaniu rovnakých práv pre všetky osoby so zdravotným postihnutím žiť v spoločenstve s rovnakými možnosťami na rovnoprávnom základe s ostatnými. Upravuje práva osôb so zdravotným postihnutím a ich plné začlenenie sa a zapojenie sa do spoločnosti. Pri zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nezávislý spôsob života sa prejavuje najmä pri príspevku na osobnú asistenciu, ktorá je základným nástrojom na zabezpečenie nezávislého života.

Každá ľudská bytosť má právo participovať v spoločnosti, byť rovnocenným partnerom, rozhodovať o svojom živote, vyvíjať rôzne aktivity podľa vlastného výberu, nikoho nemožno obmedzovať v tom, kde ako a s kým chce žiť, nakoľko všetci ľudia sú si rovný v dôstojnosti a v právach. Je potrebné im zabezpečiť aj prístup k službám, k potrebným pomôckam a dbať na to, aby nedošlo k ich segregácii a izolácii v spoločnosti.

Zmena prístupu k zdravotnému postihnutiu

V minulosti všeobecne a aj v rámci posudkovej činnosti prevládal medicínsky prístup, ktorý na človeka pozeral ako na pacienta, zdravotné postihnutie vnímal ako chorobu, ktorú treba liečiť. V medicínskom modeli prevládali pojmy ako choroba, diagnóza, pacient, liečba, starostlivosť, neschopnosť. Moderný prístup k zdravotnému postihnutiu na ľudí sa nahliada tak, že ich postihnutými urobila skôr spoločnosť, než ich telo. Moderný prístup v sociálnej práci vychádza z humanistického prístupu, má ísť o rovnocenný partnerský vzťah a rovnako to platí aj v sociálnej posudkovej činnosti, kde pracujeme primárne s človekom, ktorý má určité znevýhodnenie.

tags: #sociálny #pracovník #povinnosti #a #práva