Syndróm vyhorenia u sociálnych pracovníkov: Príznaky, prevencia a riešenia

V dnešnom uponáhľanom svete sa mnohí stretávajú so stresom a vyčerpaním. Niekedy však tieto pocity presiahnu bežnú mieru alebo trvajú príliš dlho, a prerastú do syndrómu vyhorenia - nežiaduceho stavu, ktorý môže mať vážne následky na naše fyzické aj psychické zdravie. Syndróm vyhorenia trápi čoraz viac ľudí. Predstavte si, že do práce prichádzate s pocitom vyčerpania, každodenné úlohy sú pre vás obrovskou záťažou a nadšenie, ktorý ste kedysi mali, je dávno preč. Čo je syndróm vyhorenia a ako sa s ním vyrovnať, či už vás zastihne pre situáciu doma alebo v práci? Prinášame vám komplet prehľad z pohľadu odborníkov. Možno už dlhodobo ste si nakladali viac, než je únosné a teraz nerozumiete, čo sa s vami deje. Svoju prácu či rodinu máte radi a rozdali by ste sa, všetko robíte naplno? Dajte si pozor a včas si všímajte prvé štádiá vyhorenia, aby ste zaradili spiatočku čím skôr.

Čo je to syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia, známy aj ako burnout syndróm, je stav emocionálneho, fyzického a duševného vyčerpania, ktorý vzniká v dôsledku chronického stresu. Často sa vyskytuje u ľudí v profesiách, kde je vysoká miera zodpovednosti, kontaktu s ľuďmi či práca pod tlakom. Vyhorenie však môže postihnúť aj iné oblasti života ako sú vzťahy alebo rodičovstvo. Syndróm vyhorenia je stavom emočného, fyzického a duševného vyčerpania. Má významný dopad na váš život. Oberá vás o energiu, cítite pocity beznádeje, zbytočnosti, nedostatočnosti, akoby ste už nemali svojim blízkym a svetu čo ponúknuť. Tým samozrejme trpia vaše pracovné výkony, vzťahy aj vlastný sebarozvoj. Zaseknete sa, pretože vaše telo, myseľ a duša už odmietajú nastavenie, v ktorom ste dlhodobo žili. Krátkodobo sa dá ísť aj na rezervu, ale tá sa logicky vyčerpáva, kým neprídete do bodu nula. To je čas, kedy si máte dopriať úvahu o vlastnom živote, nastavení a hodnotách. Syndróm vyhorenia je v podstate stavom komplexného vyčerpania - telesného, psychického, ako aj emocionálneho. Často sa objavuje u tzv. pomáhajúcich profesií. Sociálni pracovníci patria do najrizikovejšej skupiny profesií.

Syndróm vyhorenia je termín, ktorý sa používa na označenie stavu, keď sa človek cíti emocionálne, fyzicky a mentálne vyčerpaný v dôsledku dlhodobého stresu a preťaženia. Tento stav sa objavuje zvyčajne po dlhšom období nadmerného pracovného zaťaženia, neustáleho tlaku na výkon a neadekvátneho odpočinku. Vyhorenie postihuje nielen duševnú pohodu jednotlivca, ale môže mať aj vážne následky na jeho fyzické zdravie, ako sú problémy so spánkom, tráviace ťažkosti či bolesti hlavy. Syndróm vyhorenia sa vyvíja postupne, zvyčajne trvá niekoľko mesiacov alebo rokov a začína sa nezreteľne, ale časom môže ovplyvniť každú oblasť života.

Pri syndróme burnout (pod týmto názvom je medzinárodne známy) sa svet stáva pre zasiahnutého človeka nezaujímavým a sivým miestom, v ktorom sa necíti ani trochu dobre, prestáva byť činorodý. Snaží sa iba prežívať zo dňa na deň, z týždňa na týždeň a nevnímať problémy.

Prečo vzniká syndróm vyhorenia

Jedna vec je prostredie, v ktorom sa nachádzame, a druhá naše nastavenie. Prečo vyhoríte vy a nie vaši kolegovia, hoci máte podobné úlohy a je na vás kladený podobný tlak? Ide práve o to, ako máte nastavené hranice, ciele a priority. A v prioritách najmä o to, na ktorej priečke sa nachádzate vy sami. Za vyhorením zvyčajne stojí nadmerný a dlhodobý stres, ktorého príčiny môžu byť rôzne. Ak sa cítite emočne prázdni, neschopní plniť neustále požiadavky, ktoré sú na vás kladené a máte pocit, že vám všetko dlhodobo prerastá cez hlavu, pravdepodobne sa vás syndróm vyhorenia skôr či neskôr dotkne. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k rozvoju syndrómu vyhorenia. Sociálna izolácia: Nedostatok podpory od kolegov alebo nadriadených, resp. Moderný spôsob života a práce výrazne prispieva k rozvoju syndrómu vyhorenia. Technologický pokrok umožnil, aby sme boli neustále online a dostupní, čo spôsobuje nepretržitý pracovný tlak.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Aké má vyhorenie príznaky?

Príznaky syndrómu vyhorenia sa môžu líšiť od človeka k človeku, ale medzi najčastejšie patria:

• Emocionálne príznaky: pocit vyčerpania, cynizmu, frustrácie, úzkosti, depresie, strata motivácie a znížená empatia.
• Fyzické príznaky: únava, bolesti hlavy, poruchy spánku, tráviace ťažkosti, oslabená imunita.
• Kognitívne príznaky: zhoršená koncentrácia, pamäť a rozhodovanie.
• Sociálne príznaky: izolácia od ostatných, stiahnutie sa zo sociálnych aktivít, zhoršenie medziľudských vzťahov.

Príznaky zasahujú prakticky všetky oblasti vášho života. Prejavujú sa v citovom prežívaní, správaní či fyzických aspektoch. Medzi prejavy patria: Frustrácia, Nízka tolerancia, Nedostatok sebadôvery a sebareflexie, Pocit vyhorenia a demotivácie, Pochybnosti o sebe a svojej práci, Negatívne myslenie, Obmedzovanie kontaktov, Uprednostňovanie voľnočasových aktivít, Zvýšená miera stresu a záťaže.

Čo sa môžete cítiť pri vyhorení?

• Hnev, podráždenosť, frustráciu, netrpezlivosť
• Pochybnosti o sebe
• Pocit, že je toho na vás priveľa, nemáte sily
• Apatiu
• Problémy so sústredením
• Úzkosť, depresiu, smútok
• Pocit oddelenosti od okolia
• Samovražedné myšlienky

Ako sa môžete správať pri vyhorení?

• Strata záujmu o bežné koníčky či aktivity, ktoré vás predtým bavili
• Problém s rozhodovaním
• Problém so sústredením
• Nedostatok energie na každodenné úlohy
• Zníženie produktivity
• Užívanie alkoholu, drog, upokojujúcich liekov
• Problémy s pamäťou, akoby spomalené myslenie
• Zmeny v stravovacích návykoch
• Viac konfliktov vo vzťahoch s blízkymi, kamarátmi, kolegami

Aké bývajú fyzické prejavy vyhorenia?

• Chronické bolesti brucha
• Chronické bolesti hlavy
• Nechuť hýbať sa
• Pocit ťažoby tela a extrémna únava
• Pocit únavy napriek dostatočnému spánku
• Zmenená chuť do jedla

Aké sú fázy syndrómu vyhorenia?

Vyhorenie vždy niekde začína a pokračuje, ak postupne ignorujete jeho príznaky. Prvé štádium je veľmi nenápadné a vôbec nemusí končiť vyhorením, ak včas zaradíte spiatočku. Iba buďte vnímaví na svoje nastavenie a priority.

Syndróm vyhorenia sa zvyčajne rozvíja v niekoľkých fázach:

• 1. štádium - medové týždne: Najčastejšie sa spája s novou prácou či funkciou v práci alebo živote (napríklad sa stanete rodičmi). Túto fázu sprevádza počiatočné nadšenie a zápal pre novú vec. Nič vám nie je ťažké, nevadí vám menej spánku, ustúpenie iným koníčkom či občasný stres. Cítite sa nadšene, kreatívne, energicky a produktívne.
• 2. štádium - počiatok stresu: Časom na vás môže doliehať stres z novej zodpovednosti, začne vám chýbať viac pokoja a času na iné aktivity. Môžete horšie spávať a mať pocit, že nemáte čas na seba. Objavujú sa úzkosti, podráždenosť, bolesť hlavy, únava. Vaša produktivita klesá, sústredenosť je problémom a môžete sa začať vyhýbať rozhodnutiam. Táto fáza by už pre vás mala byť výkričníkom. Telo ju krátkodobo zvláda, problémom je, ak ignorujete odkaz, ktorý pre vás ukrýva.
• 3. štádium - chronický stres: Začnete byť permanentne unavení, cynickí či apatickí. Môžete mať problémy s okolím, oddeľovať sa od spolupracovníkov alebo sa cítiť rozmrzene vo vzťahu so svojimi blízkymi. Čoraz častejšie odkladáte splnenie úloh, prípadne sa pod rúškom stresu uchyľujete k drogám, alkoholu či upokojujúcim liekom.
• 4. štádium - vyhorenie: Nevidíte nádej v budúcnosti a všetky problémy, ktoré vás stretávajú, zveličujete a ste nimi posadnutí. Zanedbávate starostlivosť o svoje fyzické zdravie. Vaše telo to prejaví rôznymi ťažkosťami - chronické bolesti hlavy či tráviace ťažkosti, no vyšetrenia nič neodhalia. Pochybujete o sebe a môžete sa začať izolovať.
• 5. štádium - chronické vyhorenie: Ste permanentne smutní, fyzicky a psychicky unavení. V tomto štádiu nie je zriedkavosťou aj depresia.
• Fáza nadšenia: Vysoké očakávania a entuziazmus, často vedúce k prepracovaniu.
• Fáza stagnácie: Pokles motivácie, prvé príznaky vyčerpania.
• Fáza frustrácie: Zvýšená podráždenosť, pocit nedostatočnej efektivity a uznania.
• Fáza apatie: Úplné emocionálne a fyzické vyčerpanie, pokles výkonnosti a záujmu.

V akých situáciách sa syndróm vyhorenia objavuje najčastejšie?

Syndróm vyhorenia sa môže objaviť v rôznych situáciách, ale najčastejšie sa vyskytuje v týchto prípadoch:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Práca v náročných podmienkach: Dlhá pracovná doba, vysoký pracovný tlak, nízke ohodnotenie, nedostatok kontroly nad prácou, konflikty na pracovisku.
• Starostlivosť o iných: Starostlivosť o chorých príbuzných, deti alebo starých rodičov môže byť psychicky aj fyzicky náročná a viesť k vyhoreniu.
• Finančné problémy: Dlhy, neistota príjmu a finančný stres sú významnými faktormi, ktoré prispievajú k syndrómu vyhorenia.
• Osobnostné faktory: Niektorí ľudia sú k syndrómu vyhorenia náchylnejší ako iní. Sú to napríklad perfekcionisti, ľudia s nízkym sebavedomím a tí, ktorí sa nevedia vyrovnať so stresom.

Určité povahové črty a postoje vás môžu predisponovať k vyhoreniu. Musíte preto byť opatrnejší, ak ste: perfekcionisti, ktorým nikdy nič nie je dosť dobré, veľmi ambiciózni, máte potrebu kontroly a neradi delegujete úlohy na iných, pesimisticky vnímate seba a svet okolo vás.

Profesie najčastejšie ohrozené vyhorením: učitelia, lekári a zdravotnícki pracovníci, rodičia postihnutých detí, profesionálni športovci, manažéri a ľudia v riadiacich funkciách.

U koho sa môže objaviť syndróm vyhorenia? Už nie je prekvapením ani u manažérov malých firiem, ba ani u žien na materskej dovolenke, ktoré svet plienok, kŕmenia, neustáleho prebaľovania, nákupov či dojčenia začne po čase ubíjať. Ani invalidní dôchodcovia nie sú voči nemu úplne imúnni, najmä ak im život príliš zovšednie a prepadnú presvedčeniu, že už nič nemá význam. Najčastejšie však prepukne u perfekcionistov, vorkoholikov, ľudí, u ktorých je zamestnanie spojené s vysokou výkonnosťou a nadštandardnými očakávaniami. Alebo ako upozorňuje Denisa Moravčík Debrecká, u tých, ktorí nedokážu oddeliť pracovné prostredie od relaxačného.

Aké faktory syndróm vyhorenia spôsobujú?

Syndróm vyhorenia je spôsobený kombináciou rôznych faktorov. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Chronický stres: Dlhodobý stres vedie k vyčerpaniu zásob energie a oslabeniu imunitného systému.
• Nedostatok kontroly: Pocit, že nemáme kontrolu nad svojim životom a prácou, môže viesť k pocitom bezmocnosti a frustrácie.
• Nedostatok sociálnej opory: Je síce dôležité byť sám so sebou, no rovnako dôležité je byť aj s inými a zdieľať s nimi to, čo potrebujeme/prežívame.
• Nerealizovateľné očakávania: Ak máme nerealistické očakávania od seba alebo od druhých, môžeme sa cítiť sklamaní a frustrovaní, čo môže viesť k vyhoreniu.
• Nedostatok oddychu a priestoru na samého seba: Ľudia v rýchlom životnom tempe nemajú čas na samých seba. Robia jednu aktivitu za druhou, no nemajú kde energiu načerpať. Aj napriek tomu, že energiu niektorí z nás čerpajú zo vzťahov s inými ľuďmi, nutnosť byť sám so sebou je životne dôležitá.

K vyhoreniu vás môže priviesť aj práca, ktorú milujete. Ak sa cítite preťažení, prepracovaní či podceňovaní, hrozí vám vyhorenie a je jedno, na akej pracujete pozícii. Samotný typ práce vám však vyhorenie nespôsobí. Prispieva k nemu váš životný štýl a najmä životný postoj vrátane priorít. V práci si dajte pozor, ak: máte nejasné alebo príliš náročné očakávania od práce, máte nejasné kompetencie a neviete, čo vlastne je vašou presnou úlohou, máte pocit nespravodlivosti v zadeľovaní úloh či nespravodlivého ohodnotenia, cítite nedostatočnú podporu od šéfa, ste pod neustálym časovým tlakom, cítite, že nemáte svoju prácu pod kontrolou, robíte monotónnu a nudnú činnosť dlhodobo, pracujete v chaose a nefunkčnom prostredí s vysokými nárokmi.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Čo prispieva k vyhoreniu? Nedostatok spánku, nedostatok podporných vzťahov, nedostatok času na blízkych či relax.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak máte podozrenie, že trpíte syndrómom vyhorenia, je dôležité vyhľadať odbornú pomoc. Psychológ vám pomôže diagnostikovať syndróm vyhorenia, určiť jeho príčiny a navrhnúť vhodnú liečbu.

Odbornú pomoc je vhodné vyhľadať, ak:

• Príznaky vyhorenia pretrvávajú dlhší čas a zhoršujú sa.
• Pocit vyhorenia výrazne ovplyvňuje váš každodenný život a schopnosť plniť bežné úlohy.
• Máte problémy so spánkom, trávením alebo iné časté fyzické ťažkosti bez zjavnej príčiny.
• Pocit beznádeje a bezmocnosti sa stáva neznesiteľným a neviete ako ďalej postupovať.

Ako prebieha diagnostika syndrómu vyhorenia?

Diagnostika syndrómu vyhorenia zahŕňa viacero krokov. Neexistuje jeden univerzálny test, ktorý by dokázal syndróm s istotou diagnostikovať, preto sa lekári a psychológovia opierajú o kombináciu rôznych metód:

1. Rozhovor s pacientom: Lekár alebo psychológ sa s vami podrobne porozpráva o vašich príznakoch, životnej situácii, pracovnom prostredí a celkovej histórii. Cieľom je identifikovať charakteristické znaky vyhorenia ako sú pocity vyčerpania, cynizmu, frustrácie, úzkosti, depresie, zhoršená koncentrácia a znížená motivácia. Lekár sa taktiež opýta na vaše stravovacie návyky, spánkové vzorce, fajčenie a užívanie alkoholu či drog, ktoré by mohli ovplyvňovať vaše príznaky.

2. Psychologické testy: Existuje viacero psychologických testov, ktoré sa používajú na diagnostiku syndrómu vyhorenia. Medzi najbežnejšie patria:

   • Maslachovej test vyhorenia (Maslach Burnout Invertory - MBI): Tento test pozostáva z dotazníka, ktorý hodnotí tri hlavné oblasti vyhorenia: emocionálnu vyčerpanosť, depersonalizáciu a osobnú efektivitu.
   • Dotazník vyhorenia Copenhagen (Copenhagen Burnout Inventory - CBI): Tento dotazník bol vyvinutý ako reakcia na niektoré obmedzenia Maslach Burnout Inventory (MBI), a zameriava sa na meranie vyhorenia prostredníctvom troch hlavných dimenzií: osobné vyhorenie, pracovné vyhorenie a klientské vyhorenie.

3. Fyzické vyšetrenie: V niektorých prípadoch môže lekár vykonať fyzické vyšetrenie, aby vylúčil iné príčiny vašich príznakov ako sú napríklad fyzické ochorenia alebo poruchy štítnej žľazy.

Aké sú možnosti liečby syndrómu vyhorenia?

Liečba syndrómu vyhorenia sa zameriava na zníženie stresu, zlepšenie psychického zdravia a obnovenie energie. Medzi možnosti liečby patria:

• Sedenia so psychológom:

  • Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): pomáha identifikovať a meniť negatívne vzorce myslenia a správania, ktoré prispievajú k vyhoreniu.
  • Psychodynamická terapia: Zameriava sa na pochopenie hlbších emocionálnych a psychologických príčin vyhorenia. Pomáha spracovať minulé traumy a zlepšiť sebauvedomenie a zvládanie stresu.
  • Skupinová terapia: Umožňuje učenie sa nových stratégií zvládania stresu a získanie spätnej väzby v bezpečnom prostredí.

• Zmeny v životnom štýle:

  • Zlepšenie spánku: Dodržiavanie pravidelného spánkového režimu a vytváranie prostredia, ktoré podporuje kvalitný spánok.
  • Strava a pitný režim: Vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály môže zlepšiť energiu a celkové zdravie.
  • Fyzická aktivita: Pravidelné cvičenie pomáha znižovať stres, zlepšuje náladu a podporuje celkové zdravie.
  • Oddych: Dopriať si priestor nerobiť nič, pretože práve to potrebuje človek obklopený neustálymi podnetmi.

• Pracovné zmeny:

  • Úprava pracovného tempa: Zníženie pracovného zaťaženia, nastavenie realistických cieľov a prioritizácia úloh.
  • Zavedenie prestávok: Pravidelné prestávky počas pracovného dňa môžu pomôcť zmierniť stres a obnoviť energiu.
  • Podpora od nadriadených: Otvorená komunikácia s nadriadenými o pracovných nárokoch a potrebách môže viesť k zníženiu stresu.

• Relaxačné techniky:

  • Meditácia a mindfulness: Pomáhajú zlepšiť koncentráciu, znižovať stres a zvyšovať sebauvedomenie.
  • Dýchacie cvičenia: Jednoduché techniky hlbokého dýchania môžu rýchlo zmierniť stres a úzkosť.

• Lieky: V niektorých prípadoch môže lekár predpísať lieky na zmiernenie príznakov úzkosti a depresie.

Čo robiť, ak sa vás týka vyhorenie? Aká je prevencia vyhorenia? Riešenie spočíva v troch “R” (z angličtiny Recognize - rozpoznaj, Reverse - zvráť, Resilience - buď odolný). Pri vyhorení môžete potrebovať napríklad aj pomoc psychológa, pri depresii a iných vážnych príznakoch aj psychiatra.

1. Identifikujte príčinu: Pouvažujte, ktoré okolnosti vám spôsobujú stres a pocit tlaku. Pomôcť vám môže psychológ či kouč. Problémom pritom zvyčajne nie sú samotné okolnosti, ale spôsob, akým na ne nazeráte a ako ich spracovávate - ten viete bezpečne zmeniť vždy - aj vtedy, keď sa okolnosti zmeniť nedajú. Nie ste obeťou svojich okolností - vždy sa rozhodujete za seba.
2. Celkovo spomaľte a zabráňte príchodu ďalších stresujúcich faktorov, ak je to možné: Netrpte spasiteľským syndrómom a naučte sa dôverovať aj druhým. Pomôcť vám môže aj duchovná cesta, kde sa môžete naučiť aj dôvere, že všetko dobre dopadne aj bez toho, aby ste všetko mali v rukách vy. Môže vám pomôcť meditácia, relaxačné techniky, ale aj pevný rozvrh, v ktorom práci nevenujete viac času, než si stanovíte.
3. Žite vedome a vnímajte hodnotu vecí okolo seba: Možno trávite množstvo času činnosťami, ktoré sú hodnotovo prázdne - napríklad sledovaním životov iných ľudí na sociálnych sieťach či neustálym sledovaním správ. Tieto činnosti bývajú v skutočnosti zdrojom ďalšieho stresu a únavy, hoci sa vám môžu zdať ako relax. Ak využívate tieto techniky ako prestávku od práce, vymeňte ich radšej za prechádzku na vzduchu, kontakt s kolegami pri kávičke či krátku meditáciu alebo rozcvičku. Často môžete mať pocit, že nemáte čas na pohyb, zdravšiu životosprávu či dostatok spánku. Sú to však doslova život zachraňujúce činnosti. Vymeňte prázdne chvíle s mobilom za starostlivosť o seba.
4. Užívajte si život všetkými zmyslami: Pustite do svojho života meditáciu či umenie, ktoré stimulujú viacero zmyslov. Vnímajte vône, zvuky, dotyk vetra či vody. Váš mozog potrebuje preladenie na inú frekvenciu, než je výkon a strach. Môžete si zapáliť vonnú sviečku, pustiť hudbu, ísť do prírody… dôležité je len tak byť a otvoriť oči veciam, ktoré ste doteraz vnímali ako samozrejmé. Zapojte svoje ruky do činností, ktoré sú zdanlivo bezvýznamné - maľujte, tvorte, píšte. Možno budete prekvapení, čo všetko sa vo vás skrýva a doteraz ste si to nevšimli.
5. Stanovte si hranice a nehýbte s nimi: Ak sa dostanete do stavu totálneho vyčerpania, vaše telo aj myseľ si stanoví hranice aj bez toho, aby sa vás opýtalo. Je to preto, lebo zrejme ste až do tej chvíle išli bez limitov a sebazničujúco. Hranice sú nevyhnutné a držte sa ich, aj keď vám už bude lepšie. Nedovoľte sami sebe nechať na seba pôsobiť nadmerné požiadavky okolia - najčastejšie však samých seba. Prejdite si každú oblasť svojho života - vzťahy, financie, prácu, koníčky - a predstavte si, v akej forme a množstve sú pre vás príjemné.
6. Uprednostňujte spánok: Je možné, že v istej fáze vyhorenia budete mať so spánkom problém. O to dôležitejšia je spánková hygiena - pravidelný čas vstávania a dostatočný čas vyhradený na spánok, bez rušivých elementov. Neodkladajte spánok kvôli mobilu, filmom, hrám, či nedajbože nedorobenej práci.
7. Choďte von: Naše telo je prirodzene stavané na pohyb v prírode. To, ako žijeme, je výsledkom len veľmi krátkeho obdobia vo vývoji človeka a nie je to pre nás ešte vôbec prirodzené. Skúste objaviť svoje spojenie s prirodzeným prostredím - nechajte na seba dopadať slnko, započúvajte sa do spevu vtákov, šumu vody, nechajte sa hladkať trávou, preniknúť do nosa vôňu kvetov. V zime môžete obdivovať vytrvalosť zvierat, hru vody ak prší, nádheru a ticho zasneženej krajiny. Ak pobyt v prírode spojíte s pohybom, ste presne tam, kde potrebujete byť. Príroda má na nás nezanedbateľné upokojujúce účinky, je úplne zadarmo a vždy k dispozícii. Nič výnimočné od vás nechce, nemusíte plniť úlohy, odovzdávať výkazy či niečo počítať. Tak si to užite.
8. Prehodnoťte svoje stravovanie: Ak ste doteraz jedlo používali iba ako prostriedok na utíšenie hladu či chutí, skúste sa naň pozrieť ako na skutočný liek. Naša myseľ je úzko prepojená s telom a výskumy dokázali, že baktérie v našich črevách nezanedbateľne vplývajú na našu náladu. Preto aj stravou s dostatkom vlákniny a starostlivejšie vybranými potravinami v pestrom zastúpení viete pomôcť svojej mysli a celkovému zdravotnému stavu. Vyhýbajte sa alkoholu, sladkostiam či vyprážaným a spracovávaným potravinám.
9. Neizolujte sa: Hoci vám je zle, stretávajte sa s blízkymi, kamarátmi či kolegami, s ktorými si rozumiete. Zároveň sa snažte identifikovať ľudí, pri ktorých ste sa dobre necítili a na nejaký čas s nimi obmedzte kontakt - kým sa naučíte prijať ich takých, akí sú. Kontakt s inými vám pomôže nesústrediť sa len na svoj ťažký stav, odvedie vašu pozornosť inam, odľahčí vašej duši, dá vám precítiť, že nie ste na všetko sami.

Aká je prevencia syndrómu vyhorenia?

Najlepšou prevenciou syndrómu vyhorenia je naučiť sa efektívne zvládať stres. Tu je niekoľko tipov, ako na to:

• Stanovte si realistické ciele: Neberte si na seba príliš veľa úloh a naučte sa povedať „nie“.
• Delegujte úlohy: Ak je to možné, delegujte úlohy na kolegov alebo členov rodiny.
• Pravidelne oddychujte: Doprajte si dostatok času na relaxáciu a aktivity, ktoré vám robia radosť.
• Starajte sa o seba: Jedzte zdravo, doprajte si dostatok spánku a pravidelne cvičte.
• Vyhľadajte podporu: Rozprávajte sa s priateľmi, rodinou alebo psychológom o svojich pocitoch.

Existujú preventívne pravidlá a taktiky, ako sa mu vyhnúť, ako ho zastaviť, zvládnuť. Čím dlhšie ignorujete príznaky, tým náročnejšia bude liečba. Dôvod? Okrem problémov s intenzívnou únavou, so stratou motivácie k akejkoľvek práci (ktorá vás predtým bavila) sa neskôr hlásia aj úzkostné stavy, búšenie srdca, triaška, nespavosť, výkyvy nálad, nechutenstvo, apatia, nesústredenosť, poruchy pamäti, imunity, strata sebadôvery a ďalšie príznaky, nevynímajúc problémy so srdcom, poruchy trávenia, dokonca výskyt cukrovky.

Psychologička Pavla Nôtová objasňuje: „Veľmi som privítala fakt, že syndróm vyhorenia je už samostatná diagnostická jednotka. Jednak to pomáha v praxi rýchlejšie a správnejšie určiť diagnózu pacientom, jednak je tu možnosť využiť čas a priestor na terapiu, keď je pacient práceneschopný. Zvýšila sa spolupráca s inými odborníkmi, zlepšila sa informovanosť všetkých zúčastnených.

Na Denisu Moravčíkovú Debreckú sa ľudia neraz obracajú s týmto problémom cez online poradenstvo. „Pri tomto syndróme sa odporúča najmä kognitívno-behaviorálna terapia. Ide o vedeckú metódu často používanú aj pri úzkosti a depresii. Pri nej sa snažíme meniť tzv. vnútorné vzorce myslenia a správania. Niekedy sa k psychoterapii pripája aj medikamentózna liečba (po zvážení psychiatra), často sa u klientov využíva kombinácia týchto metód - na lepší manažment ochorenia, jeho symptómov. Niekedy, naopak, psychiater odporučí psychoterapiu. Závisí to aj od toho, ktorého odborníka navštívi klient ako prvého. Nie je hanbou vyhľadať psychiatra, ísť sa aspoň poradiť. Najlepšie je, keď má človek za sebou tím odborníkov, ktorých môže navštíviť. Vyhorenému vie veľmi pomôcť zmena životného štýlu, fyzický pohyb, nájdenie si nových koníčkov, sociálna podpora. Terapiu možno považovať za úspešnú, keď sa klient vie vrátiť vyrovnaným spôsobom do normálneho i pracovného života.

#

tags: #sociálny #pracovník #vyhorenie #príznaky #a #prevencia