Etické aspekty práce sociálneho pracovníka a ich aplikácia v zariadeniach sociálnych služieb

Úvod

Sociálna práca preniká do všetkých oblastí ľudského života. Každý človek sa počas svojho života ocitá v situáciách, ktoré si vyžadujú rozhodovanie a konanie s ohľadom na etické princípy. V pomáhajúcich profesiách, vrátane sociálnej práce, je etika neoddeliteľnou súčasťou činností. Etika a jej princípy sú nevyhnutné pre fungovanie jednotlivcov v rôznych oblastiach života, vrátane profesie sociálneho pracovníka.

Definícia etiky a morálky

Pojem etika pochádza zo starogréckeho slova "ethos", čo znamená mrav, obyčaj, zvyk. Etika je humanistická náuka, ktorá sa zaoberá skúmaním mravných aspektov konania, správania a rozhodovania mravného subjektu. Predmetom etiky môžu byť mravné aspekty života jednotlivca, sociálnej skupiny, národa alebo spoločnosti. Morálka je systém regulátorov ľudského správania, ktorý je založený na rozlíšení správneho a nesprávneho, schopnosti rozlíšiť dobro a zlo a konať v súlade s týmito princípmi. Morálka sa transformuje do oblasti hodnôt, noriem, vzorov, postojov a jednania. Predmetom etiky je teda morálka, ktorá hodnotí ľudské správanie z hľadiska dobra a zla, a to porovnávaním so svedomím človeka.

Etické princípy v sociálnej práci

Svedomie je dôležitý ukazovateľ v pomáhajúcich profesiách a predstavuje podstatnú zložku mravnosti, ktorá umožňuje človeku morálne hodnotiť svoje konanie pred i po čine. Okrem neho sa uplatňujú aj ďalšie princípy, ako sloboda, ktorá je predpokladom morálneho správania a je spojená s možnosťou voľby a prijatím zodpovednosti. K základným kategóriám etiky patria dobro, zlo, správne a nesprávne, ktoré tvoria základnú štruktúru pojmového aparátu používaného v morálke. Mravne dobré správanie je vedomé a chcené správanie v súlade s povinnosťou, zatiaľ čo mravne nevhodné správanie je v rozpore s povinnosťou. Uznanie ľudskej dôstojnosti je hodnotou, ktorá sa musí konkretizovať v každodennej realite a dynamike medziľudských a sociálnych vzťahov. Dôstojný a funkčný život je podmienený rešpektovaním spoločenských noriem a zákonov svedomím jedinca. Autorita ako kompetencia určovať normy a moc, ktorá je úradne potvrdenou možnosťou rozhodovať, nemusia byť vždy v súlade.

Aplikovaná etika a profesionálna etika

Aplikovaná etika, ako praktická časť, kde sa jednotlivé princípy uplatňujú, uchopuje svoj objekt v úzkej súčinnosti s konkrétnym denným životom človeka. Je viac situačná a pracuje s aktuálnym prípadom, kde sa musí mravný subjekt rozhodovať a konať. Zahŕňa aj profesionálne etiky. Profesionálna etika vytvára koncepciu určitého povolania na základe jeho vzťahu k hierarchii hodnôt, ktoré sú prijaté a zdôvodnené etickou teóriou, a tým sa stávajú záväznými. Pracuje s poznatkami politickej, sociálnej a právnej filozofie i individuálnej etiky. V užšom slova zmysle sa chápe ako morálka lekára, vedca, sociálneho pracovníka a pod. Etika v sociálnej práci vychádza z poslania profesionálnych sociálnych pracovníkov a je neoddeliteľnou, každodennou súčasťou ich práce.

Etické kódexy v sociálnej práci

Moc a privilégiá môžu byť neraz zneužité, preto je kódex, ako regulátor správania a konania ľudí, potrebný pre prax. Väčšina profesií má etiku zakotvenú v etických kódexoch. Spolu s právnymi normami, administratívnymi predpismi a etiketou sú etické kódexy významným vodidlom praxe, ktoré členovia profesií rešpektujú a dôverujú im. Morálny profil sociálneho pracovníka založený na všeobecných etických hodnotách je predpokladom zmyslu pre ľudskosť a pre zvnútornenie noriem kódexu vo vlastnom svedomí. Profesionálnu etiku nie je možné vymedziť nijakým kódexom, je potrebný hlavne pri prvom kontakte a nahliadnutiu do problematiky etického hodnotenia práce. Do profesionálneho výkonu práce sa premieta pracovníkov postoj k životu, ľuďom, preto je otázkou etiky zaoberať sa aj potrebami, ktoré v sebe pracovník nesie. Dodržiavanie etického kódexu v sociálnej práci stojí na osobnosti sociálneho pracovníka, ktorý je integrujúcim prvkom rôznych spôsobov foriem a prístupov práce s klientom. O etickej aktualizácií sociálnej práce rozhoduje však v konečnom dôsledku klient, ktorý je však limitovaný morálnou zodpovednosťou sociálneho pracovníka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Medzinárodné etické kódexy a deklarácie

V sociálnej práci začal pôsobiť ako základ a východisko jednotlivých národných etických kódexov Medzinárodný etický kódex pre profesionálnych sociálnych pracovníkov spracovaný v roku 1976 Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov. Ďalším vzorom bol kódex Anglickej asociácie sociálnych pracovníkov, ktorý sa zameral na vzťah sociálneho pracovníka ku klientovi. Podnetný bol aj etický kódex americkej Národnej asociácie sociálnych pracovníkov platný od júna 1980, ktorý obsahuje šesť hlavných oblastí, a to správanie sociálneho pracovníkov vo všeobecnosti, jeho etická zodpovednosť ku klientovi, kolegom, profesií, zamestnávateľovi a spoločnosti. V súčasnej dobe medzinárodne platná Deklarácia etických zásad, ktorá bola prijatá v roku 1994, vychádza z etického kódexu prijatého IFSW v roku 1976.

Etické zásady sociálnej práce

Deklarácia etických princípov sociálnej práce predkladá deväť základných etických zásad:

• Brániť a podnecovať nezávislosť konania klienta.
• Obraňovať jeho rovnoprávnosť, ktorá spočíva v oslobodení od represií a podradných životných podmienok.
• Zabraňovať akémukoľvek spôsobu diskriminácie.
• Rešpektovať ľudské práva a demokraciu.
• Zaručovať ochranu a integritu klienta.
• Pracovať s klientom za jeho aktívnej spoluúčasti.
• Dávať možnosť jeho sebaurčeniu, teda dobrovoľnosti v rozhodovaní.
• Odmietať akékoľvek násilie.
• Pracovať s osobnou zodpovednosťou aj bez etických princípov.

Súčasťou etického kódexu sociálnej práce by mali byť potrebné kroky pre zaistenie bezpečnosti klienta, ochrany pomáhajúceho, aj ochrany profesionálneho statusu sociálnej práce. Model etického kódexu sociálneho pracovníka by mal zohľadňovať tieto princípy a normy:

• Profesionálne vedomosti, zručnosti a skúsenosti používať v prospech všetkých členov obce a komunity.
• Profesionálnu zodpovednosť uprednostňovať pred osobnými záujmami, uplatňovať ju pri dodržiavaní štandardnej úrovne služieb, zároveň uplatňovať jednotu emocionálneho nasadenia, ale i potrebnú mieru citového odstupu, aby sociálny pracovník mohol efektívne riešiť problém a vykonávať intervencie.
• Sociálny pracovník by mal vnímať vlastnú nedokonalosť vo svojej práci a snažil sa o zlepšenie stavu. Uskutočňovať sebareflexiu nedostatkov, hľadať cesty na ich prekonanie, v prípade nezdaru požiadať o výmenu plnenia úloh konkrétneho prípadu.
• Uplatňovať zmysel pre tímovosť a spoluprácu, ak práca a intervencie jednotlivca nestačia.
• Vážiť si klientov, rešpektovať ich osobnosť, chrániť dôstojnosť a práva, porozumieť im, nenanucovať vlastné hodnotenie, ponechať klientovi možnosť sebaurčenia, možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní a stanovení služieb, nepripustiť nijaké násilie a diskrimináciu.
• V správaní voči klientom a komunikácii s nimi byť taktní, slušný, zdvorilý, vytvárať vzťah plný dôvery, a tým vytvárať pocit istoty a bezpečia. Prejavovať o klientov trvalý záujem.
• Dodržiavať zásadu diskrétnosti, dôvernosti informácií o klientoch, zverejňovať ich len s ich súhlasom, výnimočne bez súhlasu v čase nebezpečenstva alebo ohrozenia.
• Získavať sponzorskú podporu, získať verejnosť na spoluprácu.
• Zabraňovať zbyrokratizovaniu služieb, čím by sa potlačil ich humánny cieľ.
• V poskytovaní sociálnych služieb podporovať formy a metódy akceptujúce etnické a kultúrne odlišnosti, netolerovať a prekonávať predsudky založené na pôvode, rase, spoločenskom postavení, statuse, pohlaví, sexuálnej orientácií, veku, zdravotnom postihnutí, presvedčení, prínosu pre spoločnosť.
• Na pracovisku vytvárať podmienky umožňujúce dodržiavať tieto princípy profesionálnej etiky sociálneho pracovníka.

Zodpovednosť sociálneho pracovníka

Sociálni pracovníci majú zodpovednosť vo svojej práci vychádzajúcu z viacerých pohľadov. Je to ich postavenie v rámci systému štátu, ale i v rámci ich nezávislého postavenia, zároveň zaujímajú postavenie stredu medzi štátom a občanom. Z pohľadu systému sú nútení konať strategicky, z pohľadu života klienta komunikatívne, preto musia ovládať prechody medzi nimi a dodržiavať, v rámci možnosti, základne hodnoty profesie.

Sociálna práca v zariadeniach sociálnych služieb

Sociálna práca v zariadení sociálnych služieb je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o človeka, ktorý je na poskytovanie služieb odkázaný. Odkázaný klient je viac menej rizikovým klientom, ktorý je v akútnom stave ohrozenia sociálneho bezpečia seba samého, iných a sociálneho okolia. Vychádza z riešenia danej situácie, práce so vzťahom, dôverou, rozvojom predpokladov a schopnosti klienta na sebaurčenie, zabezpečenia dodržiavania ľudských práv a dôstojného života vychádzajúca z intervencie a aplikácie základných a špeciálnych metód. Labáth vytyčuje obdobia pobytu klienta, v ktorých vymedzuje jej funkciu, intervencie:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Separačné interview: Sociálny pracovník vedie rozhovor s klientom, pomáha mu adaptovať sa.
• Tvorba individuálneho plánu rozvoja, korekcie, terapie, resocializácie, socializácie: Sociálny pracovník realizuje intervencie.
• Program získavania autonómie: Patrí sem hodnotenie pobytu a plánovanie prípadnej budúcej spolupráce.

Okrem toho sociálny pracovník pomáha uchovať kontinuitu života klienta a prácou s jeho životným príbehom podporuje jeho duševné a telesné zdravie a zvyšuje kvalitu jeho života. Preto práca s klientom, jeho potrebami, záujmami je prvoradou. V zariadení sociálnych služieb, kde je sociálny pracovník dennodenne konfrontovaný s neľahkými ľudskými osudmi, má často zásadný vplyv na život klientov, vstupuje do najintímnejších medziľudských vzťahov. Klient potrebuje dôveru, pocit, že je potrebný aj napriek telesnému, mentálnemu postihnutiu či starobe, potrebuje cítiť zo správania pomáhajúceho svoju vlastnú hodnotu.

Hodnoty praktizované sociálnym pracovníkom

Medzi hodnoty, ktoré sociálny pracovník praktizuje vo svojej práci, patrí:

• Individualizácia: Uznanie jedinečnosti každej osobnosti, z čoho vyplýva aj individuálny prístup bez predsudkov a stereotypov.
• Vyjadrovanie pocitov: Uznanie klientovej potreby slobodne vyjadriť všetky pocity, želania, potreby, aj tie negatívne.
• Empatia: Snaha vcítiť sa do jeho pocitov, problému, situácie.
• Nehodnotiaci postoj: Nemoralizovanie, teda nepripisovanie klientovi vinu, hodnotiť len jeho správanie, postoje.
• Akceptácia: Vnímanie klienta takého, aký je, vrátane jeho slabosti i silných stránok, podporovať uňho jeho dôstojnosť a hodnotu.
• Sebaurčenie: Rešpektovanie klientovho práva a potreby slobodne sa rozhodovať a vyberať si medzi možnosťami.

Právo klienta v zariadení sociálnych služieb na sebaurčenie je limitované úrovňou slobodne a konštruktívne sa rozhodovať, vyberať si intervencie, metódy, pomoc. Tieto predpoklady sú však obmedzené starobou, chorobou ako demencia, psychické ochorenia, postihnutí. Táto ich obmedzená či znížená schopnosť rozhodovať sa prechádza na sociálnych pracovníkov, ktorí určujú spôsob a metódy práce s nimi na jednej strane, na druhej strane však vedú klienta v rámci jeho možnosti k najväčšej samostatnosti. Aktivity a činnosť pomoci, intervencie, starostlivosti, zaobchádzania, manažovania a pod. sociálnej práce nemôže ostať len pri jednej potrebe jedinca, ale ich vnímať v celistvosti človeka ako jedinečnej bytosti, dokonca citlivo identifikovať aj latentné dispozície v iných konaniach človeka, a tak iniciovať tvorbu nových potrieb ako prípadnú kompenzáciou pri nemožnosti napĺňania doterajších potrieb.

Sociálni pracovníci zároveň pomáhajú pri ochrane práv a záujmov klientov, pracujú v ich prospech, pričom intenzívne spolupracujú s ďalšími osobami z ich prirodzeného prostredia alebo opatrovníkmi. Spolupráca s opatrovníkom je pri napĺňaní záujmov takýchto klientov prvoradá. Aj u klientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony i u klientov s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sociálny pracovník rozlišuje možnosť ich kompetencie a samostatnosti, schopnosti porozumenia sa rozhodnúť, vyjadriť svoje potreby, súhlas či odmietnutie s intervenciou, pomocou, a tým podporovať v čo najväčšej miere ich právo na sebaurčenie, pretože jedným z dôležitých nástrojov práva na sebaurčenie je aj poskytovanie…

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #pracovník #záver #vzor