
Článok sa zaoberá problematikou výživného na dieťa v prípade, keď matka poberá invalidný dôchodok a dieťa je zdravotne postihnuté (ZŤP). Právna úprava daňového bonusu, zavedená v roku 2004, nahradila nezdaniteľnú časť základu dane na dieťa a bola niekoľkokrát novelizovaná. Aj po rokoch platnosti sa však vyskytujú nejasnosti pri jej uplatňovaní.
Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, daňový bonus možno uplatniť len na dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu. Domácnosť sa chápe ako spotrebné spoločenstvo, kde osoby spoločne hospodária so svojimi príjmami a prispievajú podľa svojich možností. Každá osoba môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. Spôsob preukazovania týchto skutočností zákon neupravuje, zodpovednosť je na daňovníkovi.
Príkladom je situácia, keď otec po rozvode platí výživné, ale s dieťaťom nežije v domácnosti. Matka na materskej dovolenke si tak nemôže uplatniť daňový bonus. Podmienkou pre uznanie nároku nie je zhodný trvalý pobyt rodiča a dieťaťa. Vlastným dieťaťom sa rozumie dieťa, ktoré matka porodila, a v prípade otca biologický otec.
Základná myšlienka zákona o rodine je postavená na princípe plnej zodpovednosti človeka za svoj osud. Od momentu, keď je dieťa schopné sa samo živiť, má svoje príjmové pomery vo vlastných rukách. Avšak, objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré vedie až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť tomuto dieťaťu pripočítaná k ťarche. Takto znevýhodnené dieťa si svoje postihnutie nespôsobilo a potrebuje pomoc po všetkých stránkach. Dôsledky takéhoto postihnutia musia ísť na ťarchu rodiča, pokiaľ to jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú.
Rozhodnutie súdu o výživnom závisí od viacerých faktorov a posudzuje sa individuálne. Súd berie do úvahy zdravotný stav dieťaťa, jeho schopnosť zamestnať sa a zabezpečiť si príjem. Ak dieťa nie je schopné sa samo živiť kvôli zdravotnému stavu, rodičia majú vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Pri rozhodovaní súd skúma príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery rodičov a potreby detí, pričom zohľadňuje najlepší záujem dieťaťa. Ak sa zmenia pomery, je možné podať návrh na zmenu výšky výživného. Ak bol nepriaznivý zdravotný stav rodiča (napr. invalidita) známy už pri pôvodnom stanovení výživného, súd nemusí návrhu na zníženie vyhovieť. Ak sa však situácia zmenila, existuje možnosť, že súd rozhodne o znížení výživného, ak rodič preukáže zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo/20/2020 z 21.10.2020, uvádza, že ak zdravotný stav dieťaťa neobmedzuje v takej miere, aby sa nemohlo začleniť do pracovného procesu, súd nemusí priznať výživné. Naopak, ak je dieťa ťažko zdravotne postihnuté a nie je schopné sa samo živiť, má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
ZŤP osoby majú nárok na rôzne príspevky a podpory, napríklad opatrovateľský príspevok. Od 1. júla sa zmenili podmienky priznávania a výška opatrovateľského príspevku. V prípade, ak je opatrovateľ dôchodca a opatruje 1 ZŤP osobu, základný príspevok je 426,75 eur. Taktiež nastali zmeny v krátení príspevku.
Odporúča sa kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) a informovať sa o možnostiach a podmienkach získania príspevkov. V prípade nejasností je vhodné vyhľadať právnika, ktorý posúdi situáciu a poradí, ako postupovať.
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj v prípade, že dieťa študuje na dennom štúdiu. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa, nezaopatrené dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Zákon o dani z príjmov upravuje aj situácie, keď je dieťa zverené do starostlivosti inej osoby než rodiča. Napríklad, ak sú manželia v predosvojiteľskej starostlivosti, nárok na daňový bonus vzniká od mesiaca, kedy im bolo dieťa zverené do starostlivosti. Ak je dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, táto zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
Problematika výživného na dieťa s invalidným dôchodkom je komplexná a vyžaduje individuálne posúdenie. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje zdravotný stav dieťaťa, jeho schopnosť zamestnať sa, príjmy a majetkové pomery rodičov. Dôležité je informovať sa o možnostiach získania príspevkov a podpôr, a v prípade nejasností vyhľadať právnu pomoc. Rodičia by mali pamätať na to, že v prípade ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa, majú vyživovaciu povinnosť, pokiaľ to ich majetkové možnosti umožňujú.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, sa tiež považuje za sústavnú prípravu na povolanie.
Ak dieťa ukončí posledný ročník strednej školy v máji vykonaním maturitnej skúšky a od júla začne pracovať, nárok na daňový bonus zaniká za mesiace júl a august z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti dieťaťom. Ak by dieťa pokračovalo vo výkone zárobkovej činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nárok na daňový bonus by vznikol opätovne od septembra, ak by sa zapísalo na vysokú školu.
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku. Na účely uplatnenia daňového bonusu sa štandardná dĺžka štúdia posudzuje podľa študijného programu, na ktorý bol študent prijatý.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
U študentov zahraničných vysokých škôl sa štandardná dĺžka štúdia neposudzuje. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR potvrdzuje, či je štúdium v zahraničí rovnocenné so štúdiom na území SR.
V prípadoch, ak študent zmení študijný program, resp. ak dieťa po skončení bakalárskeho štúdia nepokračuje vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa, obdobie medzi štúdiami sa nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie, a rodič za toto obdobie nemá nárok na daňový bonus.
Podmienky osvojenia dieťaťa sú upravené v zákone o rodine. Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. O osvojení rozhoduje súd na návrh osvojiteľa.
#