Nezamestnanosť ako sociálny problém: Príčiny, dôsledky a riešenia

Nezamestnanosť je jedným z najzávažnejších sociálnych problémov, ktoré trápia súčasnú spoločnosť. Má rozsiahle ekonomické, sociálne a psychologické dopady na jednotlivcov, rodiny a celé komunity. Nezamestnanosť znižuje kvalitu života, vytvára tlak na sociálne systémy, spomaľuje hospodársky rast a môže viesť k sociálnym nepokojom.

Nezamestnanosť ako sociálna udalosť

Sociálnu udalosť nezamestnanosti definujú štyri hlavné charakteristiky:

1. Nedobrovoľný charakter: Jedinec nemá možnosť pracovať, hoci by chcel.
2. Pracovná schopnosť: Jedinec je fyzicky a psychicky schopný vykonávať prácu (napríklad, dosiahol vek 16 rokov, kedy je spôsobilosť pracovať, alebo 18 rokov, kedy nadobúda hmotnú zodpovednosť).
3. Pripravenosť pre výkon zamestnania: Jedinec má potrebné vzdelanie, zručnosti a kvalifikáciu, ale napriek tomu pre neho práca nie je dostupná.
4. Aktívne hľadanie zamestnania: Jedinec aktívne vyhľadáva pracovné príležitosti.

Definícia nezamestnanosti

„Nezamestnanosť môžeme teda definovať ako komplikovaný sociálny, ekonomický a kultúrny problém. Neexistuje jednoznačné riešenie, len rôzne prístupy k pochopeniu jej multidimenzionálneho charakteru.“ Byť nezamestnaným neznamená byť mimo trh práce, ale nemôcť sa na ňom uplatniť. Nejde teda o to „nemať prácu“, ale o to „nemať platené zamestnanie“ a teda „nemať príjem zo zamestnania“.

Podľa rezolúcie Medzinárodnej organizácie práce z roku 1982 je nezamestnaná osoba definovaná ako osoba, ktorá má schopnosť pracovať, ochotu zamestnať sa a napriek tomu je bez zamestnania, teda bez platenej práce.

Typológie nezamestnanosti

Nezamestnanosť je možné rozdeliť do niekoľkých typov podľa rôznych kritérií:

Prečítajte si tiež: Sociálne aspekty nezamestnanosti

1. Podľa dĺžky trvania:

• Krátkodobá nezamestnanosť: Trvá od 0 do 6 mesiacov.

• Strednodobá nezamestnanosť: Trvá od 6 do 12 mesiacov.

• Dlhodobá nezamestnanosť: Trvá 12 mesiacov a viac. Dlhodobá nezamestnanosť predstavuje vážny problém, pretože človek po určitej dobe stráca spôsobilosť byť zamestnaný:

  • Strata kvalifikácie: Nemá možnosť zúčastňovať sa na nových veciach a aktualizovať svoje zručnosti.
  • Strata pracovných návykov: Občan zlenivie a stráca disciplínu.
  • Zvyk žiť zo sociálnej pomoci: Občan sa prispôsobí životu zo sociálnych dávok a stráca motiváciu hľadať si prácu.

2. Podľa reakcie pracovnej sily na zmeny v ekonomickej sfére:

• Skrytá nezamestnanosť: Nezamestnaní sa neregistrujú na úrade práce, nemajú záujem o prácu a nehľadajú si ju. Tvoria ju väčšinou vydaté ženy a mladiství. Ide o osoby, ktoré pri hľadaní práce rezignovali, alebo unikli do iného statusu - materstva, štúdia a pod.
• Neúplná nezamestnanosť: Rieši sa využívaním skráteného pracovného úväzku, resp. využívaním pracovného miesta dvoma pracovníkmi.
• Nepravá nezamestnanosť: Osoby nechcú pracovať a hľadať si prácu, spoliehajú sa na podporu v nezamestnanosti, alebo pracujú nelegálne.
• Frikčná nezamestnanosť: Označuje sa ako normálna, prirodzená nezamestnanosť. Existujú ľudia, ktorí menia svoje zamestnanie, ale trvá to určitý čas, kým sa človek zamestná.

3. Podľa dôsledkov zmien v národnom hospodárstve krajiny:

• Sezónna nezamestnanosť: Nerovnomernosť výroby v odvetviach, ktorá je závislá od počasia. Ide o krátkodobú nezamestnanosť, ktorá postihuje určité zamestnania.
• Štrukturálna nezamestnanosť: Ponúka práce podľa určitého druhu: kvalifikácie, pohlavia, regiónu. Je charakteristická nerovnováhou na trhu práce. Na jednej strane vysoký počet neobsadených voľných pracovných miest a na druhej strane vysoký počet nezamestnaných. Ďalšou charakteristikou štrukturálnej nezamestnanosti je rast priemernej dĺžky trvania nezamestnanosti a súčasne rast neobsaditeľnosti pracovných miest.
• Cyklická nezamestnanosť: Vzniká ako dôsledok nevyužitia existujúcich kapacít. Niekedy sa tiež hovorí o nezamestnanosti z nedostatočného dopytu po práci, čo znamená, že dopyt po práci je k jej ponuke nedostatočný. Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a s pravidelným cyklom, dá sa o nej povedať, že je nezamestnanosťou sezónnou.

Príčiny nezamestnanosti

Príčiny nezamestnanosti sú rôznorodé a často prepojené:

• Ekonomické cykly: Hospodárske recesie a poklesy vedú k znižovaniu výroby a prepúšťaniu zamestnancov.
• Technologický pokrok: Automatizácia a robotizácia nahrádzajú ľudskú prácu, čo vedie k strate pracovných miest v niektorých odvetviach.
• Globalizácia: Presun výroby do krajín s lacnejšou pracovnou silou spôsobuje zánik pracovných miest v domácej ekonomike.
• Štrukturálne zmeny: Zmeny v štruktúre ekonomiky, ako napríklad úpadok niektorých odvetví a vznik nových, vyžadujú nové zručnosti a kvalifikácie, na ktoré nie je pracovná sila pripravená.
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie: Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre nové odvetvia a technológie.
• Demografické zmeny: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť môžu viesť k nedostatku pracovnej sily v niektorých odvetviach.
• Politické a legislatívne faktory: Zlá hospodárska politika, vysoké dane a prísne pracovné predpisy môžu obmedzovať tvorbu nových pracovných miest.

Dôsledky nezamestnanosti

Vzhľadom k významu práce a zamestnania pre život v našej kultúre je nepochybné, že nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život i na život nezamestnaných jedincov. Znamená rôznu skúsenosť pre rôznych jedincov i pre rôzne sociálne kategórie (inú pre mužov a inú pre ženy, inú pre starých a inú pre mladých, kvalifikovaných a nekvalifikovaných a pod.). Aj napriek tomu sú určité skúsenosti zdieľané všetkými, aj keď možno s inou intenzitou, pretože „na prežívanie obdobia nezamestnanosti má vplyv predovšetkým typ osobnosti a jeho psychická vybavenosť, jeho schopnosť adaptability, ale aj množstvo nárokov, ktoré na jedinca kladie práve prostredie“. Nezamestnanosť spôsobuje tieto následné skutočnosti: existenčné problémy, rodinné problémy, zdravotné problémy, partnerské a citové problémy, vnútorné a osobné konflikty a pod. Teraz sa pokúsime stručne charakterizovať najvýznamnejšie sociálne dôsledky nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Štatistiky alkoholizmu

Nezamestnanosť má rozsiahle dôsledky, ktoré sa dotýkajú rôznych oblastí života:

Ekonomické dôsledky:

• Strata príjmu: Nezamestnaní prichádzajú o pravidelný príjem, čo vedie k zníženiu životnej úrovne a chudobe.
• Znížená spotreba: Zníženie spotreby domácností vedie k poklesu dopytu po tovaroch a službách, čo spomaľuje hospodársky rast.
• Zvýšené náklady na sociálne dávky: Štát musí vyplácať dávky v nezamestnanosti a sociálnu pomoc, čo zaťažuje verejné financie.
• Strata kvalifikácie a zručností: Dlhodobá nezamestnanosť vedie k strate kvalifikácie a zručností, čo znižuje šance na opätovné zamestnanie.
• Zníženie HDP: Nezamestnanosť znižuje celkový výkon ekonomiky a HDP.

Sociálne dôsledky:

• Sociálna izolácia: Ztrata zamestnania vedie k strate sociálnych kontaktov a izolácii od spoločnosti. Zamestnanie je významným zdrojom sociálnych kontaktov. V priebehu nezamestnanosti dochádza k strate nielen týchto kontaktov, ale aj k prerušeniu ďalších sociálnych kontaktov, ktoré so zamestnaním priamo nesúvisia. Strata záujmu (obojstranná) o udržanie sociálnych kontaktov pramení z toho, že sa stráca priestor spoločne zdieľaných skúseností. Pramení aj z toho, že nezamestnaní sa väčšinou vyhýbajú nielen tým, ktorí sú zamestnaní, ale aj ostatným nezamestnaným, pretože na nich pôsobia depresívne. Mareš chápe sociálnu izoláciu nezamestnaných predovšetkým ako ich izoláciu od majoritnej (zamestnanej) spoločnosti. Môže k nej dôjsť aj pri rozvinutom spoločenskom živote nezamestnaných osôb, ak je obmedzený na rovnako postihnuté prostredie.

• Strata statusu: Strata sociálnej dôstojnosti či prestíže pripisovanej osobe na základe jej postavenia v danej spoločnosti a dôsledky tejto straty pre osobnú identitu a sebaúctu nezamestnaného jedinca. Strata zamestnania neznamená len stratu statusu „zamestnaného“, znamená tiež prijať nový status „nezamestnaného“, status podradný, spojený s určitými nepríjemnými povinnosťami.

• Rozklad rodinných vzťahov: Nezamestnanosť vytvára napätie a konflikty v rodine, čo môže viesť k rozpadu vzťahov.

• Strata hodnôt a rešpektu k verejným autoritám: Spojené často s činnosťami chápanými spoločnosťou ako asociálne.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Zvýšená kriminalita: Nezamestnanosť môže viesť k zvýšeniu kriminality, najmä medzi mladými ľuďmi.

• Sociálna nerovnosť: Nezamestnanosť prehlbuje sociálnu nerovnosť a vytvára sociálne napätie.

• Strata participácie na cieľoch širších skupín a spoločnosti: Problém nezamestnanosti je spojený s otázkou občianskych práv a participácie na živote spoločnosti. Znamená to:

  • vylúčenie z profesionálneho spoločenstva, ktoré si väčšina osôb veľmi cení,
  • prisúdenie nevýhodného sociálneho statusu,
  • vylúčenie z aktívnej účasti v odboroch,
  • vylúčenie z plného občianstva.

  Nezamestnanosť zatláča nezamestnaného do negatívnej role. Jedinou aktivitou, ktorú má dovolenú, je hľadanie nového pracovného miesta. Nezamestnaní sú vylúčení tak z podielu na prosperite spoločnosti, z akejkoľvek reálnej participácie v hlavnom prúde spoločenského života, ako aj z participácie na verejnom živote a skupinovom živote v komunite.

Psychologické dôsledky:

• Stres a depresia: Nezamestnanosť je často spojená s vysokou úrovňou stresu, úzkosti a depresie.
• Strata sebaúcty a sebavedomia: Nezamestnaní sa cítia menejcenní a strácajú sebavedomie.
• Beznádej a frustrácia: Dlhodobá nezamestnanosť vedie k pocitom beznádeje a frustrácie.
• Psychické problémy: Nezamestnanosť môže zhoršiť existujúce psychické problémy alebo viesť k vzniku nových.

Chudoba ako dôsledok nezamestnanosti

Nezamestnanosť a chudoba sú úzko prepojené. Strata zamestnania často vedie k zníženiu príjmu, čo môže viesť k chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Chudoba predstavuje celosvetový problém, s ktorým zápasia aj najrozvinutejšie krajiny sveta. Na Slovensku sa pojem chudoba začala dostávať do povedomia občanov po novembri 1989, kedy sa začali prejavovať prvé vážnejšie sociálno-ekonomické problémy krajiny. Treba však podotknúť, že pojem chudoba nie je legislatívne uzákonený a ani s pojmom chudoba sa nestretneme v oficiálnych štatistikách. V Slovenskej republike sa namiesto pojmu chudoba používajú skôr synonymá chudoby ako: sociálne slabí obyvatelia, nízkopríjmové domácnosti a predovšetkým pojem hmotná núdza, ktorý je aj legislatívne vymedzený a je vlastne označením pre chudobu.

Nemožno prehliadať, že chudoba nemá iba svoju individuálne prežívanú podobu, ale i svoju spoločnosťou a štátom formovanú a internacionálnu, ba ja globálnu tvár. Vo svojej radikálnej podobe znamená chudoba bezdomovectvo, nedostatok a bezbrannosť, biedu a bezmocnosť. V tejto súvislosti často hovoríme o tzv. absolútnej chudobe, kedy nemá človek zabezpečený ani minimálny životný štandard vo výžive, ošatení a bývaní. Pojem chudoby vnímame najčastejšie ako prejav každodennosti, aj keď sa týka veľkých skupín obyvateľstva.

Kde sa začína chudoba? Vymedzenie pojmu

Pre vymedzenie chudoby má veľký význam určenie hranice chudoby. Najpoužívanejším indikátorom chudoby je výška príjmov alebo spotrebných výdavkov. V západných krajinách je východiskom určenia chudoby priemerný príjem krajiny a hranica chudoby zvyčajne predstavuje 50% aritmetického priemeru čistého príjmu danej krajiny.

• Absolútna hranica: Je založená na objektívnych informáciách a nezávislá od úrovne života v danej spoločnosti. Jeden z prvých, ktorý stanovil absolútnu hranicu chudoby, bol Angličan Rowentree, ktorý sa na začiatku 20. storočia zaoberal problematikou chudoby v Yorku. Identifikoval chudobných ako tých, ktorí žijú v zrejmom nedostatku a s použitím vlastného spotrebného koša definoval dve úrovne chudoby - primárnu a sekundárnu chudobu.
• Relatívna chudoba: Je spojená s priemernou životnou úrovňou danej krajiny , ktorú chudobní obyvatelia tejto krajiny nedosahujú. Relatívna chudoba vyjadruje aj úroveň vzdelania, kvalifikácie, zdravotných návykov, rodinného zázemia a využívania voľného času.

Meranie chudoby

Spoločným znakom merania chudoby je vychádzanie z predpokladu, že chudoba je stav nedostatku materiálnych, sociálnych alebo kultúrnych zdrojov človeka, ktoré vylučujú človeka z akceptovaného spôsobu života, tzv. objektívna metóda. Opakom je tzv. subjektívna metóda, je stav domievania sa o situácii chudoby, pretože objekt nedokáže uspokojiť potreby podľa svojich predstáv. Normatívna metóda - „súhrn cien tovarov (a služieb) v tomto koši je potom hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav chudoby“.

Riešenia nezamestnanosti

Znižovanie nezamestnanosti vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahŕňa spoluprácu medzi vládami, podnikateľským sektorom a vzdelávacími inštitúciami. Medzi hlavné opatrenia patria:

• Makroekonomická politika: Podpora ekonomického rastu prostredníctvom fiškálnej a monetárnej politiky.
• Investície do vzdelávania a rekvalifikácie: Zlepšenie kvality vzdelávania a poskytovanie rekvalifikačných kurzov pre nezamestnaných, aby získali nové zručnosti a kvalifikácie.
• Podpora zamestnávania: Poskytovanie dotácií a daňových úľav pre firmy, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta.
• Aktívna politika trhu práce: Programy aktívnej politiky zamestnanosti s osobitným dôrazom na vybrané skupiny obyvateľstva a/alebo vybrané regióny. Zvýšenie efektívnosti prác agentúr zamestnanosti. Zlepšenie prípravy na povolanie a lepšie prepojenie školského systému s potrebami praxe.
• Podpora podnikania: Podpora malého a stredného podnikania, ktoré vytvára najviac pracovných miest.
• Regionálny rozvoj: Podpora regionálneho rozvoja a investícií do problémových regiónov.
• Zvýšenie prílivu zahraničných investícií.
• Reforma verejných financií a daňového systému.
• Politická stabilita.
• Sociálna ochrana: Zabezpečenie sociálnej ochrany pre nezamestnaných, aby mali zabezpečený základný životný štandard.
• Flexibilita trhu práce: Zavedenie flexibilných pracovných podmienok, ktoré umožnia zamestnávanie na čiastočný úväzok alebo prácu z domu.

Funkcia práce

Práca teda pomáha naplniť aj potreby, ako sú sociálna akceptácia a ocenenie, tvorivosť. Je aj zdrojom vlastného sebahodnotenia. Práca má rôzne podoby v rozličný význam: okrem existenčných funkcií zabezpečenie financií, ju môžeme chápať ako povinnosť, ako prostriedok na sebapresadenie, sebarealizáciu, ako naplnenie času, hru, ako narkotikum, ako náhradu za niečo iné, ako službu druhým, ako tvorbu.

• Poskytuje časovú štruktúru pre všedný deň.
• Poskytuje čiastkové plány alebo ciele.
• Zabezpečuje ľuďom pravidelný kontakt s inými ľuďmi.
• Podnecuje k aktivite.
• Poskytuje pocit identity, pocit o sebe samom ako človeku, udržiava ľudí v kontakte s realitou a tým im pomáha udržiavať si duševné zdravie.
• Je aj výrazom sociálneho postavenia človeka.

Strata zamestnania, keďže práca je jedným z troch základných kameňov našej duševnej rovnováhy, môže obraz o sebe výrazne zmeniť.

Nezamestnanosť a jej vývin a príčiny na Slovensku

Po nastolení demokratického pluralitného systému s novou úpravou vlastníckych vzťahov nastali postupne veľké hospodárske ťažkosti. Ich hlavnou príčinou bol rozpad zahraničných trhov, ktoré odoberali väčšinu našich vyvážaných výrobkov, čo spôsobilo útlm výroby v niektorých odvetviach. Ekonomický vývoj, ktorý sa tak výrazne odzrkadlil v nezamestnanosti úzko súvisí s otázkou zvyšujúcej sa zadĺženosti a platobnej neschopnosti podnikov. Často to nie je iba v tom, že by firmy nemali výrobnú náplň či perspektívu rozvoja, ale v tom, že majú ekonomické problémy, ktoré manažmenty riešia prepúšťaním zamestnancov.

Nezamestnanosť ako prekonaný fenomén

Nezamestnanosť patrí medzi novodobé fenomény. Nezamestnanosť vznikla v konkrétnom čase ako spoločenská objednávka vyvolaná potrebami továrenskej výroby. Jej existencia v súlade s vývojom nadobúda inú váhu. Nezamestnanosť možno chápať ako prežitok, keďže v súčasnosti s použitím tradičných prístupov je neriešiteľná.

Niektoré myšlienky sú zrejme trúfalé a nezrozumiteľné, pokiaľ sme v zajatí tradičného myslenia. Nezamestnanosť sa objavila v súvislosti s industrializáciou hlavne až v priebehu 19. storočia. Nezamestnanosť ako taká bola dovtedy neznáma. Každý člen spoločenstva, otrok, poddaný alebo iný pracoval primerane k svojim schopnostiam až do smrti. Neexistoval dôvod pre sociálne zabezpečenie na starobu. Pretože rovnako problém starnutia a staroby, nebol pred industrializáciou v stave nutnosti riešenia, resp. pokladaný za závažný. Príchod nového spoločenského usporiadania oslobodil poddaných od povinností voči svojmu feudálnemu pánovi a vystavil ich „slobode“. V histórii sa objavili vzbury „proti pokroku“ (napr. na Haiti). Ľudia sa dožadovali návratu do feudalizmu a vyháňali kapitalistov. Predošlý systém poskytoval väčšie istoty ako nový. Nepotreboval dávky v starobe alebo v nezamestnanosti. Pre toto obdobie platilo, kto nepracuje, nech neje a to doslova. Na starobu a nezamestnanosť sa nazeralo podobne ako na objektívny stav. Starší nemôžu pracovať, lebo sú slabí a nezamestnaní nepracujú, pretože sa im nechce, a to sa nedá zmeniť. Nezamestnanosť vskutku je výsledkom pokroku, dôsledkom toho, že technický rozvoj už nepotreboval predošlé množstvo ľudí.

Medzinárodná organizácia práce prijala globálne odporúčanie o práve na sociálne minimum. Existujú univerzálne dávky, ktoré nie sú viazané takmer na žiadne podmienky. Ľudské potreby sú bez hraníc. Limitovaná je dnes potreba počtu ľudí na výkon práce pre zisk a za mzdu. Ako nazerať na tých, čo výroba ich „nepotrebuje“? Sú spoločensky nepotrební? Ľudia bez platenej práce nie sú nepotrební a nežijú na úkor tých, ktorí sú ešte platení trhom práce.

Situácia, že nezamestnanosť sa stala štandardnou situáciou je dôkazom prekonania pretrvávajúceho systému a nie dôkazom o nepotrebnosti ľudí, resp. o ich nadbytočnosti. Ľudia mali a budú mať záujem byť platnými a užitočným členmi celku (spoločnosti), chcú tvoriť, pomáhať a byť milovanými. Právo na prácu, právo na slobodný výber povolania, preto treba uplatniť ako právo na výber využitia času, času, ktorý nie je určený na bezprostredné fyzické prežitie. Skutočný problém súčasnosti je, ako dosiahnuť trvalo udržateľný spôsob dôstojného života.

Súčasné sociálne problémy sa v prípade nezamestnanosti prejavujú v Európe rôznou silou. Nezamestnanosť má spoločný základ, a preto je potrebný jednotný solidárny postup. Riešenie nie je možné uskutočniť egoistickým (individuálnym) postupom optimálnym pre jednu zložku spoločnosti na úkor iných.

V globálnej spoločnosti sa vytráca zmysel pre spoločné dobro a solidaritu. Sociálni pracovníci, ktorí pomáhajú najviac ohrozeným členom spoločnosti, reálne pomáhajú nielen potrebným členom spoločnosti, ale celej spoločnosti.

Nezamestnanosť a sociálna práca

Význam práce je pre človeka nesporný, pretože tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Práca svojim charakterom stimuluje vývin jednotlivca i celej spoločnosti. Práca má v našej kultúre hlboké zakotvenie, ako v usporiadaní spoločnosti, tak i v psychike človeka. Nezamestnanosť má značný vplyv na spoločenský život nezamestnaných. S postavením nezamestnaného sa jedinci vyrovnávajú rôzne a vzniknutá nepríjemná osobná životná situácia sa im môže stať bezvýchodisková, treba ju však rýchlo, kvalitne a profesionálne riešiť. Nezamestnanosť nie je v kontexte sociálnej práce novým fenoménom. Je súčasťou dnešného sveta a nie je možné si myslieť, že nebude súčasťou života človeka (bez ohľadu na jeho vzdelanie, pracovné skúsenosti a schopnosti, postavenie, vek, pohlavie).

Poslaním sociálnej práce je podporovanie ľudí v ich úsilí o udržovanie trvalo dôstojného života. Sociálna práca využíva spoločné teórie a poznatky s rešpektom k miestnym potrebám.

tags: #sociálny #problém #nezamestnanosť #príčiny #dôsledky #riešenia