Sociálny realizmus a schematizmus v literatúre: Znaky a kontext

Literatúra povojnového obdobia prešla zložitým vývojom, ktorý bol ovplyvnený spoločensko-politickou situáciou, vedeckým a technickým pokrokom a novými umeleckými smermi. V krajinách východného bloku, vrátane Slovenska, zohral významnú úlohu sociálny realizmus, ktorý sa v istom období prejavoval aj schematizmom.

Povojnové smerovanie literatúry

Po druhej svetovej vojne sa literatúra rozdelila na západnú a východnú. Východný blok, zahŕňajúci krajiny ako ZSSR, Československo, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Východné Nemecko, bol charakteristický totalitnými režimami. Autorská sloboda bola obmedzená ideológiou, ktorá zasahovala do tém aj formy diel. Snahou režimu bolo vytvoriť jednotnú literatúru.

Sociálny realizmus: Nástroj propagandy

50. roky 20. storočia boli poznačené sociálnym realizmom, ktorý sa stal jedinou "tvorivou" metódou. Literatúra mala zobrazovať vernú skutočnosť, ale iba v intenciách režimnej pravdy. Svet bol videný čierno-bielo, čo viedlo k skresľovaniu reality. Autorom bolo striktne určené, o čom môžu písať.

Schematizmus: Zjednodušené videnie sveta

V 40. a 50. rokoch sa sociálny realizmus prejavoval aj schematizmom, ktorý pretrvával až do Stalinovej smrti v roku 1956, kedy nastalo obdobie odmäku. Schematizmus znamenal zjednodušené a nepresvedčivé zobrazovanie života a charakterov literárnych postáv. Budovateľské romány, odohrávajúce sa v prostredí závodov a stavieb, opisovali budovanie socializmu a zobrazovali životné situácie šablónovito.

Znaky schematizmu v literatúre

Medzi typické znaky schematizmu patrilo:

• Čierno-biele videnie sveta: Postavy boli buď jednoznačne kladné (hrdinovia pracujúci pre blaho socializmu) alebo záporné (nepriatelia režimu, buržoázni prežitky).
• Zjednodušené charaktery: Postavy nemali hlbokú psychologickú kresbu a ich konanie bolo predvídateľné.
• Ideologická zaťaženosť: Diela boli plné ideologických hesiel a propagandy, ktoré potláčali umeleckú hodnotu.
• Kolektívny hrdina: Uprednostňoval sa obraz hrdinskej červenej armády alebo pracujúceho ľudu pred individuálnymi osudmi.
• Nedostatok kritického pohľadu: Diela nekriticky oslavovali režim a jeho úspechy, pričom zamlčovali negatívne javy.

Autori a diela ovplyvnené schematizmom

Po roku 1948 sa literatúra stala nástrojom propagandy. Za jedinú správnu umeleckú metódu bol vyhlásený socialistický realizmus. Všetky moderné, avantgardné smery boli považované za buržoázne a úpadkové. Budovateľské romány sa odohrávali v prostredí závodov a stavieb, opisovali budovanie závodov, mostov, stavieb socializmu /Trať mládeže, Priehrada mládeže/. Tieto diela zobrazovali život a charaktery literárnych postáv zjednodušene, nepresvedčivo a šablónovito /čierno-bielo/. F. Hečko - Drevená dedina /kolektivizácia/ D. Tatarka - Družné letá /budovateľské nadšenie/.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Prelom a kritika schematizmu

Po roku 1956 nastal proces postupného ideologického uvoľnenia. Naplno sa rozvinula tvorba D. Tatarku, L. Mňačka, A. Bednára, R. Jašíka a L. Títo autori sa zamerali vo svojej tvorbe na pravdivé priblíženie 2. Predstavitelia mladej generácie sa zamerali vo svojich dielach na súčasnosť, zaujímal ich hlavne jednotlivec, jeho súkromie, psychika, morálne a citové krízy, témy všedného dňa, ľúbostná tematika. A. Hykisch - Naďa J. Johanides - Súkromie /existencializmus - vnútro človeka/ R. Sloboda - Narcis A. Chudoba - Kde pijú dúhy.

Alternatívne prúdy

Okrem oficiálneho prúdu existovala aj polooficiálna literatúra, ktorej autori boli vydávaní po cenzúre a využívali alegóriu (A. Achmatovová, B. Pasternak, M. Prišvin). Neoficiálna literatúra sa delila na exilovú (vydávanú emigrantmi v zahraničí) a samizdatovú (šírenú ilegálne). Medzi autorov samizdatu patrili A. Solženicyn, Zamiatin, Erenburg, Platonov, Vojnovič, Rybakov.

Literatúra 70. a 80. rokov

Po neúspechu "pražskej jari" a po oslobodení Československa vojskami Varšavskej zmluvy nasledovali roky tzv. normalizácie. Mnohí spisovatelia boli vylúčení zo Zväzu slovenských spisovateľov a mali zákaz publikácie. Na čiernu listinu sa dostali autori, ktorí v roku 1968 emigrovali, ako napr. Mňačko, Blažková, a opoziční prozaici /žiadali demokratizáciu spoločnosti/, ako napr. Od spisovateľov sa vyžadovalo, aby tvorili v duchu socialistických ideálov a podľa princípov socialistického realizmu. Autori boli kategorizovaní podľa toho, či ich diela patrili k angažovaným, k menej angažovaným alebo k tzv. \"podozrivým\". Nekriticky nadhodnotené boli najmä diela tých autorov, ktorí podporovali stranícku ideológiu a komunistický režim. V. Šikula . L. Ballek - Pomocník, P. Jaroš - Tisícročná včeľa, M. Zimková - Pásla kone na betóne, P.

Exilová a samizdatová literatúra

Najviac samizdatov vychádzalo v Čechách - edícia Petlice vedená českým spisovateľom Ludvikom Vaculíkom. Dominik Tatarka bol vedúcou osobnosťou slovenského disidentského hnutia /odporca oficiálnej mienky, oficiálneho smeru v politike/. V zahraničí sa rozvíjala exilová literatúra. Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda - Rím.

Zameranie na minulosť a súčasnosť

V slovenskej literatúre sa objavujú diela, ktoré sa zaoberajú témou SNP a protifašistického odboja. Po roku 1948 sa v literatúre objavuje socialistický realizmus. Väčšina diel nadobudla schématický charakter. V 60. rokoch vznikli reformné snahy a objavuje sa snaha o pravdivé zobrazenie skutočnosti. Základným rozporom v próze sa stáva konfrontácia človeka so spoločnosťou. Z literárnych žánrov sa rozvíjal spoločenský román, poviedka, novela a román.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Autori a ich tvorba

• František Hečko: Predstaviteľ staršej generácie prozaikov, ktorý vo svojej tvorbe zobrazil život na slovenskej dedine. Medzi jeho diela patrí románová trilógia Červené víno a román Drevená dedina.
• Vladimír Mináč: Autor noviel a románov, ktoré sa zaoberajú témami vojny, SNP a povojnového vývoja spoločnosti. Medzi jeho významné diela patria novely Na rozhraní a Skaliny a román Modré vlny.
• Rudolf Jašík: Autor lyricky ladených románov, ktoré sa zaoberajú témami vojny, židovskej otázky a lásky. Jeho najznámejším dielom je román Námestie svätej Alžbety.
• Ladislav Mňačko: Autor beletristických reportáží, ktoré podávajú pravdivé svedectvo o politických procesoch v 50. rokoch a o zničených osudoch nevinne odsúdených ľudí. Medzi jeho diela patrí zbierka reportáží Oneskorené reportáže a román Smrť sa volá Engelchen.
• Dominik Tatarka: Vedúca osobnosť slovenského disidentského hnutia, autor románov a esejí, ktoré kritizujú totalitný režim a jeho deformácie. Medzi jeho diela patrí román Farská republika a esej Démon súhlasu.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #realizmus #schematizmus #v #literatúre #znaky